Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v tomto roku eviduje 213 395 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 180 399 prihlášok, neakceptovaných bolo 32 996, počet neakceptovaných prihlášok oproti minulému roku klesol.
„Úrad tento rok vzhľadom na podozrenia z nekalých prepoisťovacích praktík, na ktoré sme minulý rok upozornili, analyzoval tento rok prepoistenie jednotlivo v rokoch 2018 až 2022, aj sumárne za posledných päť rokov,“ konštatuje ÚDZS. Z preskúmaných dát vyplynulo, že za posledných päť rokov sa päťkrát prepoistilo 6 526 poistencov, čo predstavuje 1,01 percenta. Štyrikrát sa prepoistilo 18 764 ľudí, trikrát 33 234 ľudí, čo predstavuje 5,13 percenta poistencov. Dvakrát za uvedené obdobie zmenilo zdravotnú poisťovňu 79 525 ľudí, teda 12,28 percenta.
Z analyzovaných dát ďalej vyplýva, že obec Lomnička v okrese Stará Ľubovňa dominuje v top 30 obciach s najintenzívnejším prepoisťovaním za roky 2018 až 2022. V tejto obci sa 3 a viackrát prepoistilo 40 percent obyvateľov obce. Nasleduje Ruská Voľa v okrese Vranov nad Topľou s 34 percentami obyvateľstva, na treťom mieste bola obec Lipovec v okrese Rimavská Sobota. „V najchudobnejších obciach Slovenska sa za päť rokov tri a viackrát prepoistilo takmer 60 tisíc poistencov,“ pripomína ÚDZS.
Milióny na odmeny pre dohodárov
Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR spomína prípad ženy z obce Stráne pod Tatrami, ktorá sa prepoistila deväťkrát za 12 rokov. Ľudí s podobnou históriou zdravotného poistenia sú podľa ÚHP na Slovensku desiatky tisíc. Takmer všetci, ktorí často menia zdravotnú poisťovňu, žijú v najchudobnejších okresoch. „Kým v polovici slovenských okresov je podiel často prepoistených obyvateľov nižší ako 0,1 percenta, v 18 okresoch je tento podiel vyšší ako 2 percentá, teda viac ako 20-násobný. Sú to okresy s vysokou nezamestnanosťou,“ konštatuje ÚHP. Sú to napríklad okresy Revúca, Vranov nad Topľou či Kežmarok. „Časté prepoisťovanie sa deje v obciach s vysokým podielom vylúčeného rómskeho obyvateľstva. V niektorých zmenil zdravotnú poisťovňu šesť a viac krát každý piaty obyvateľ obce,“ dodáva ÚHP.
Podľa zistení ÚHP zdravotné poisťovne zamestnávajú tisícky dohodárov, teda technicky nejde o tretie strany, ale zamestnancov. Tí sa starajú o „nábor“ nových poistencov. „Kým v bankách, komerčných poisťovniach a u telekomunikačných operátorov predstavujú dohodári 4-5 percent zamestnancov na trvalý pracovný pomer, v súkromných zdravotných poisťovniach je dohodárov až trikrát toľko ako bežných zamestnancov. Zdravotné poisťovne na dohodárov míňajú spolu 5,8 milióna eur (zhruba 145 miliónov korún) ročne. Desať najlepšie platených dohodárov zarobí ročne 40-90 tisíc eur (1-2,2 milióna korún),“ uzatvára ÚHP.
Na základe ďalších údajov, ktoré zverejnil ÚHP, odhaduje ÚDZS, že poisťovne vynaložili za roky 2018 až 2022 len na odmeny prepoisťovacím agentom desiatky miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. V súvislosti s podvodným prepoisťovaním už ÚDZS podal trestné oznámenie.
Jozef Brezovský
