V slovenských lekárňach dlhodobo chýbajú zásoby liekov na kardiovaskulárne ochorenia, horúčku a zápaly, choroby nervového systému a tiež analgetiká. Niektoré lekárne evidujú aj nedostatok liekov na respiračné ochorenia a veľký problém sú antibiotiká. Na stretnutí s novinármi v Bratislave to povedala viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Miroslava Snopková. Nedostatok liekov v lekárňach riešia všetky európske krajiny. Podľa údaju z roku 2021 v Európe narástol nedostatok za uplynulých 20 rokov 20-násobne.
Voľnopredajné lieky navyše môžu byť drahšie. Kategorizované lieky na recept podliehajú cenovej regulácii, ale ceny tých voľnopredajných záležia na výrobcoch, na maržiach distribútorov i lekární. „Aj lekárňam stúpajú náklady na energie, prevádzku a ďalšie, ale ich marže sa viacmenej nemenia, nie sú umelo navyšované. Do predajných cien liekov sa však premietajú zvýšené ceny, za ktoré ich lekárne nakupujú od výrobcov,“ reagovala na otázku Zdravotnického deníka Snopková.
Dôvody nedostupnosti
Energetická kríza a zvýšené náklady na výrobu ovplyvňujú aj dostupnosť liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečív (ŠÚKL) špecifikoval, že medzi ďalšie príčiny dlhodobej či krátkodobej nedostupnosti patria nedostatok kvalifikovaného personálu, zmeny vo výrobných procesoch či zistené nedostatky v kvalite. Môžu sa oneskoriť dodávky vstupných surovín do výroby a problémom je taktiež reexport, teda vyvážanie liekov zo Slovenska do iných krajín. Predovšetkým ilegálny reexport v niektorých skupinách liečiv. Pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine spôsobili vyšší dopyt po určitých liekoch, zároveň priniesli obmedzenia pri ich distribúcii a výpadky personálu pre práceneschopnosť. Okrem týchto mimoriadnych udalostí je každoročne nárazovo zvýšený dopyt po niektorých typoch liekov napríklad počas chrípkových epidémií.
„Ak je niektorý liek nedostatkový a potom príde na trh niekoľko sto alebo niekoľko tisíc balení, lekárne si ich rýchlo rozchytajú,“ upozornila viceprezidentka SLeK Snopková na ďalšie riziko. Riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček doplnil, že problém prehlbuje globalizácia trhu: „Teda isté liečivo na celom svete vyrábajú len dvaja alebo traja výrobcovia a keď jeden vypadne, verejnosť po pocíti. Aj preto je ambíciou ŠÚKL podporiť lokálny farmaceutický priemysel.“ Ešte väčší problém môže podľa Potúčka nastať u detských pacientov, pretože nie každý liek, ktorý obsahuje potrebnú účinnú látku, je vhodné použiť u detí.
Nezodpovední pacienti
Situácii nijako nepomáha, že mnohí ľudia si neúčelne hromadia lieky, „keby náhodou.“ Ich veľké množstvá nevyužijú a zbytočné výdavky potom majú nielen pacienti, ale aj systém. Najprv treba zaplatiť výrobcovi a distribútorovi za dodanie lieku a potom, keď expiruje, sa míňajú peniaze na jeho likvidáciu. „Minulý rok sa zlikvidovalo 200 ton liekov,“ hovorí Peter Potúček. Ohľadom liekov sa vyskytli aj viaceré záležitosti, ktoré bolo potrebné riešiť s kriminálnou políciou či antidopingovou agentúrou.
„Na Slovensku sa dejú veci ako napríklad preventívne podávanie antibiotík zdravým deťom v prvom školskom týždni. Alebo podávanie liekov na bolesti a horúčku chorým deťom, aby mohli ísť do školy. Na Slovensku vládne naratív, že čím viac liekov mi lekár predpíše, tým lepšie. Ak chceme niečo zmeniť, musíme edukovať pacientov a zmeniť spôsob ich správania,“ vysvetľuje riaditeľ ŠÚKL.
Ústav ako regulátor hľadá riešenia situácie v rámci svojich legislatívnych kompetencií. „Teda ak je ohrozená dostupnosť lieku a držiteľ rozhodnutia o jeho registrácii, má ten liek v inej európskej krajine s obalom v angličtine alebo nemčine, môže ho použiť aj na Slovensku. Zatiaľ sme dostali dve žiadosti, týkajúce sa antibiotík, a obom sme bezodkladne vyhoveli,“ konštatuje Potúček. Minulý rok sa zase väčšina žiadostí týkala cytostatík (liekov na ničenie nádorových buniek, poznámka redakcie).
Možné riešenia nedostupnosti
ŠÚKL na svojom webe informuje o tom, ktoré lieky sú momentálne vo výpadku. „Chceme portál rozšíriť o odporúčania pre odborníkov aj laikov, čo robiť pri nedostatku lieku,“ hovorí Potúček. Možnosťou je generická substitúcia predpísaného lieku, čiže jeho zámena za iný liek s rovnakou účinnou látkou pri výdaji v lekárni v súlade s príslušnými predpismi. Pri mnohých liekoch, najmä na chronické choroby, sú totiž k dispozícii viaceré rovnocenné liekové alternatívy od rôznych výrobcov.
Ďalšou možnosťou je spomínaný dovoz cudzojazyčných balení liekov – ŠÚKL môže udeliť výnimku na použitie lieku v tomto balení na slovenskom trhu. Táto možnosť nie je využívaná len na preklenutie nedostupnosti liekov v slovenských baleniach, ale taktiež pri nových liekoch, pre ktoré ešte neexistujú slovenské balenia, aby sa urýchlila dostupnosť takýchto nových liekov pre slovenských pacientov.
Vo výnimočných prípadoch môže ministerstvo zdravotníctva povoliť terapeutické použitie neregistrovaného lieku, teda takzvaný mimoriadny dovoz, na základe žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo z vlastného podnetu. To však len vtedy, ak pre konkrétneho pacienta alebo skupinu pacientov nie je dostupný porovnateľný registrovaný liek. Následne treba získať povolenie na úhradu lieku zdravotnou poisťovňou.
Zákony to komplikujú
„Existuje Informačný systém na mimoriadne objednávanie (ISMOL), ktorý používame niekoľkokrát denne, ale cezeň vieme objednávať lieky len pre konkrétneho pacienta, nie do zásoby. Navyše sa nedajú objednať všetky druhy liekov. Trvá to dlhšie, je to komplikované pre distribučnú spoločnosť a vyžaduje si to nadprácu lekárnika, ktorú nemá zaplatenú. Nemôže si vybrať termín doručenia liekov, ktorý mu vyhovuje, ale musí prísť do práce aj keď je v čase určeného dovozu lekáreň zatvorená, napríklad cez víkend,“ konštatuje viceprezidentka lekárnickej komory Snopková. Ďalšou možnosťou, ako riešiť nedostupnosť liekov, je ich presun medzi lekárňami, v tomto prípade však legislatíva limituje, že za jeden mesiac možno do inej lekárne presunúť iba štyri balenia konkrétneho lieku.
Medzi dlhodobé strategické riešenia z pohľadu ministerstva zdravotníctva, ktoré môžu pomôcť slovenským pacientom, patrí napríklad podpora individuálnej prípravy liekov v lekárňach. „Možnosť individuálnej prípravy sa však netýka liekov v injekčnej forme,“ povedal 2. viceprezident SLeK Norbert Chano. Farmaceuti ďalej vysvetlili, že za lieky individuálne pripravené lekárnikom, pacient nič nedopláca, avšak liek môžu pripraviť len podľa predpisu lekára. Hoci teda lekárnici majú znalosti napríklad na prípravu bežného sirupu proti kašľu, človeku, ktorý ho pri chorobe potrebuje, ho bez predpisu nemôžu zarobiť. „Ak nie je k dispozícii liek, ktorý lekár pacientovi predpísal, ale vieme mu v lekárni pripraviť alternatívu, musíme pacienta poslať späť k lekárovi po recept na individuálny predpis,“ krúti hlavou Snopková. Preto lekárnici podali aj návrh na zmenu legislatívy.
Lucia Hakszer
