Ak by zdravotné poisťovne súhlasili s 20 percentným zvýšením platieb rovnako pre všetkých lekárov a špecialistov, budú tak konať v rozpore s princípom obozretného hospodára, uvádza vo svojom stanovisku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad víta, že sa slovenská vláda zaviazala poskytnúť zdravotným poisťovniam do systému verejného zdravotného poistenia ďalších 283 miliónov eur, ale upozorňuje aj na riziká.
Akútny problém s vyberaním poplatkov vznikol podľa úradu najmä u tých špecializácií, ktoré sú dlhodobo podfinancované a u ktorých napríklad v susednej Českej republike za obdobný výkon dostane špecialista o 200 alebo aj 300 percent vyššie ocenenie.
Pokrivenie nefunkčného systému
„Navýšenie platby o 20 percent práve najviac ohrozené špecializácie nezachráni, práve naopak, pokriví nefunkčný systém ešte viac,“ upozorňuje Renáta Bláhová, predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Ceny niektorých výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nepostačujú podľa ÚDZS na primerané mzdové ohodnotenie lekárov a prevádzku ambulancie aj bez toho, aby mali problém s energiami. „Ako príklad môžeme uviesť komplexné vyšetrenie v odbornostiach pneumológia, imunoalergológia, dermatovenerológia, diabetológia, ktoré trvá aj viac ako 30 minút, avšak lekár za daný výkon dostane zo strany zdravotnej poisťovne len okolo 13 eur. Pri následných a kontrolných vyšetreniach sú ceny ešte podstatne nižšie,“ vysvetľuje Jana Navrátilová, riaditeľka Odboru dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti pri ÚDZS.
„Z tejto sumy má lekár vykryť svoje mzdové nároky, mzdové nároky zdravotnej sestry, odvody a pokryť ešte aj ďalšie výdavky spojené s prevádzkou ambulancie. Pri zohľadnení relevantných nákladov je cenové ohodnotenie výkonov zo strany zdravotných poisťovní u viacerých odborností špecializovanej ambulantnej starostlivosti absolútne nedostačujúce,“ dodáva.
Zmena cenníka výkonov
Na tento problém už skôr upozornila aj Slovenská lekárska komora (SLK). „V mnohých prípadoch je reálna cena uskutočneného výkonu dvoj- až trojnásobne vyššia ako suma, ktorú poisťovňa hradí ambulancii. Napríklad za komplexné vyšetrenie pacienta, ktoré trvá vyše pol hodiny, poisťovňa zaplatí 14 eur, ale reálna cena tohto výkonu je minimálne 37 eur,“ konštatuje Pavel Oravec, prezident SLK. To podľa neho vedie ku skrytému či otvorenému dlhu nemocníc a ambulancií. Ambulancie však na rozdiel od nemocníc nikto neoddlží, nikto za ne nesplatí pôžičky.
Dodáva, že platby od zdravotných poisťovní sú pre ambulancie hlavným zdrojom príjmov. „Suma, ktorú dostáva ambulancia na svoju činnosť od zdravotnej poisťovne, tak nestačí na vykrytie jej prevádzkových nákladov – platby za energie, nájom, mzdy personálu, zakúpenie spotrebného materiálu,“ hovorí Oravec. SLK preto napríklad požaduje, aby zdravotné poisťovne pri uzatváraní zmlúv zohľadnili minimálnu hodinovú cenu práce ambulancie, ktorá bola vyrátaná na úrovni 90 eur za hodinu s primeraným navýšením nákladov na energie.
Lekárska komora zároveň spoločne s ministerstvom zdravotníctva pracuje na nacenení celého spektra ambulantných výkonov, ktoré bude vyjadrovať ich reálne ceny. „V najbližších dňoch by malo byť podpísané memorandum medzi SLK, ministerstvom zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami o spolupráci v tejto oblasti. Veríme, že katalóg výkonov s platnou vyhláškou ich skutočných cien sa ešte tento rok stane realitou,“ dodáva Oravec.
Inšpirácia z Českej republiky
Na rozdiely v cenách niektorých výkonov v porovnaní s inými krajinami, napríklad s Českou republikou, už ÚDZS upozorňoval. „Naproti tomu, naďalej existujú segmenty, ktoré sú nadhodnotené, významne sa líši aj ocenenie zdravotných výkonov medzi zdravotnými poisťovňami, na čo upozorňujú aj analytické jednotky ministerstva financií a ministerstva zdravotníctva, konkrétne Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút zdravotníckych analýz,“ pripomína ÚDZS.
Pri zavedení benchmarkovania cien a objemov len v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) by sa mohli dosiahnuť úspory vo výške desiatok miliónov eur. „Jednou z hlavných úloh vstupu súkromného kapitálu do zdravotných poisťovní pred takmer 20 rokmi bolo zabezpečenie rozumného hospodárenia a férovej distribúcie zdravotných odvodov, ktoré vyberajú od občanov,“ upozorňuje ÚDZS.
Preto je podľa neho potrebné, aby sa pri vyjednávaní o cenách medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami v rozumnej miere uplatňoval princíp ceny obvyklej a obvyklých štatistických rozpätí cien poskytovaných zdravotných služieb v regióne. „Takéto údaje sú k dispozícii pre všetky druhy špecializácií už dlhú dobu aj na webovom sídle českého ministerstva zdravotníctva, nie je potrebné čakať ďalšie roky na to, či sa niečo obdobné podarí aj na Slovensku. Tieto údaje ako základ benchmarkovania odporúčame zdravotným poisťovniam i združeniam zastupujúcim ambulantných poskytovateľov,“ upozorňuje úrad.
„Je veľmi žiadúce, aby slovenské zdravotníctvo bolo dlhodobo finančne udržateľné bez dodatočného oddĺžovania a netransparentného zaťažovania pacientov poplatkami, aby tých 283 miliónov eur, ktoré poskytne vláda poisťovniam, bolo rozdelených spravodlivo tam, kde ich najviac treba, a nie podľa toho, ktorý poskytovateľ má širšie lakte,“ uzatvára predsedníčka ÚDZS.
Jozef Brezovský
