Slovenské ministerstvo zdravotníctva hľadá nástroje v boji proti nedostatku liekov. Ide o pálčivý problém aj v iných európskych krajinách a vo svete. Minister zdravotníctva Michal Palkovič preto zvolal stretnutie so Slovenskou lekárnickou komorou, Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, Asociáciou prevádzkovateľov sieťových lekární a Národným inštitútom pre hodnotu a technológie v zdravotníctve, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň. Aktéri sa na stretnutí dohodli na následnej vzájomnej informovanosti všetkých zúčastnených strán a na koordinácii postupov voči lekárňam, ktoré porušujú zákon. Jedným z hlavných dôvodov chýbajúcich liekov, je totiž na Slovensku nelegálny reexport.
Rezort zdravotníctva spolupracuje pri analýze príčin nelegálneho reexportu a potrebných nastaveniach, aby k nemu nedochádzalo, najmä so Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý má v kompetenciách inšpekčnú činnosť. „Je potrebné identifikovať ďalšie možnosti, ako sankcionovať nelegálny reexport, ako aj riešiť komplexnejšie túto situáciu, a zabrániť tak nedostatku liekov pre slovenských pacientov,“ uviedol minister zdravotníctva Palkovič.
Pokuty za reexport
Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník spresnilo, že vo veci ilegálneho reexportu liekov sa aktuálne realizujú inšpekčné úkony na zaistenie dôkazov ako aj správne konania na základe už zistených nálezov z inšpekcií. Aby nedošlo k sťaženiu alebo k zmareniu účelu týchto správnych konaní, momentálne rezort nechce poskytovať bližšie informácie. Po vyhodnotení dôkazov môže podľa zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach rezort začať správne konania pre uloženie pokút. Lekárni môže udeliť pokutu od 5 000 do 10 000 eur, výrobcovi liekov, držiteľovi registrácie humánneho lieku alebo veľkodistribútorovi humánnych liekov môže dať pokutu od 100 000 eur až do 1 milióna.
Nelegálnemu reexportu sa snaží zabrániť pripravovaná novela zákona o liekoch. Rezort zdravotníctva v nej navrhuje úpravu paragrafu, ktorý sa týka vývozu humánnych liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov. Ministerstvo navrhuje precizovanie pojmu vývoz, na presun na územie iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu.
Trh distribútorov si našiel cestu, ako zarobiť v Schengenskom priestore, napríklad, zneužívaním formulára, ktorým distribútor požiada o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. (upozornili na to aj predstavitelia Slovenskej lekárnickej komory) Slovenský pacient tým prichádza o možnosť dostať sa k potrebnému lieku.
Ďalšie dôvody nedostatku
Príčinami dlhodobej alebo krátkodobej nedostupnosti liekov sú podľa ministerstva okrem reexportu aj výrobné a logistické dôvody, neúčelné hromadenie liekov pacientmi, mimoriadne situácie ako napríklad pandémia COVID-19 a vojenský konflikt na Ukrajine, či nárazovo zvýšený dopyt po niektorých typoch liekov. „Približne 27 percent pacientov nad 65 rokov má zbytočne a nadmerne predpisované lieky, problémom je tiež nefunkčná a neriadená delegovaná preskripcia a minimálne využívaná individuálna príprava liekov. Situáciu určite riešim tak, aby môj ďalší nástupca mal účinnejšie nástroje na reguláciu,“ uviedol Michal Palkovič.
Na otázku, prečo je delegovaná preskripcia nefunkčná a neriadená, aké sú jej príčiny a možné riešenia, ministerstvo nereagovalo. Za dlhodobé strategické riešenia, ktoré môžu pomôcť slovenským pacientom, považuje najmä podporu lokálneho farmaceutického priemyslu, nové regulačné mechanizmy pre mimoriadny dovoz liekov a podporu individuálnej prípravy liekov v lekárňach. Farmaceuti však tento mesiac na tlačovej konferencii poukázali na to, že individuálna príprava liekov na Slovensku naráža na rôzne prekážky. Liek je možné vyrobiť len na základe samostatného predpisu na individuálne pripravovaný liek, úhrada zdravotnej poisťovne za prácu lekárnika pri individuálnej príprave liekov sa nemenila 15 rokov a podľa farmaceutov nezohľadňuje časovú náročnosť výroby lieku, jej odborný rozmer, zodpovednosť za bezpečnosť lieku ani kontrolu surovín či prípravu obalov.
Lucia Hakszer
