Minulý rok prebehlo na Slovensku 217 transplantácií. Ako uvádzajú štatistiky Národnej transplantačnej organizácie najviac bolo transplantácií obličiek – 154, nasleduje 43 transplantácií pečene a 20 krát bolo transplantované srdce. Momentálne sa obličky transplantujú v štyroch centrách na Slovensku, v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Martine. Pečeň sa transplantuje len na jednom pracovisku v Banskej Bystrici a srdce v Bratislave.
Transplantačná aktivita je závislá od darcov orgánov. „Počet pacientov na čakacích listinách na transplantáciu orgánu všade vo svete, Slovensko nevynímajúc, je väčší, ako počet darcov. Slovensko však v transplantačnej aktivite výrazne nezaostáva v rámci európskych krajín a pohybujeme sa v prvej tretine až prvej polovici v rámci odberovej a transplantačnej aktivity v Európe,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník prof. Ivana Dedinská, prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti (STS).
Vybavenie pracovísk je dostatočné
Ochorenie covid-19 významne zasiahlo do takmer všetkých medicínskych odborov, transplantácie orgánov nevynímajúc. Predovšetkým v začiatku pandémie došlo k významnému poklesu odberovej a následnej aj transplantačnej aktivity. „Postupne sme sa však naučili, ako pristupovať k darcovi orgánov v čase pandémie, podobne aj k samotnému príjemcovi, edukovali sme o týchto postupoch lekárov zodpovedných za hlásenie potenciálnych orgánových darcov a odberový aj následne transplantačný program sa podarilo stabilizovať. Dovolím si aj poznamenať, že transplantačný program nebol počas pandémie na Slovensku zastavený,“ hovorí prof. Dedinská.
Vybavenie nemocníc v rámci transplantačného a odberového programu je podľa nej dostatočné a na úrovni iných zahraničných transplantačných centier. „Samozrejme, vždy je čo zlepšovať a aj my intenzívne sledujeme nové trendy aj v možnostiach prístrojového vybavenia transplantačných a odberových centier a pracujeme na tom, aby sme aj najnovšie trendy implementovali do našej klinickej praxe,“ dodáva prezidentka STS.
Dialýza je rizikových faktorom
Štatistiky uvádzajú odbery orgánov živého a mŕtveho darcu. „V prvom rade si treba definovať, že, samozrejme, nie je možné realizovať všetky orgánové transplantácie od živého darcu. Najčastejšou transplantáciou od živého darcu je transplantácia obličky. V prípade transplantácie obličky od živého a mŕtveho darcu je zásadný rozdiel predovšetkým v načasovaní,“ približuje prof. Dedinská.
Pacient so zlyhávajúcimi obličkami sa postupne pripravuje k transplantácii, avšak v prípade, že má živého darcu, môže túto transplantáciu podstúpiť preemtívne (vopred) a teda ešte pred začatím dialyzačnej liečby. Ak živého darcu nemá, musí byť zaradený do chronického dialyzačného programu a následne na čakaciu listinu k transplantácii od mŕtveho darcu.
Pri preemptívnej transplantácii sa pacient vyhne zavádzaniu cievneho prístupu k hemodialýze, resp. peritoneálnemu katétru. „Samotná dialyzačná liečba je určitý rizikový faktor pre úspešnosť transplantácií, meranú prežívaním pacientov a štepov, a vieme, že prežívanie pacientov po transplantácii sa zhoršuje s dĺžkou dialyzačnej liečby pred transplantáciou. A preto, aj v prípade, že pacient nemá živého darcu, je veľmi dôležité kontaktovať transplantačné centrum čím skôr. Najlepšie ešte pred začatím dialyzačnej liečby, aby bolo možné pacienta zaradiť na čakaciu listinu už v čase zaraďovania do dialyzačného programu,“ uvádza prof. Dedinská.
Ďalším rozdielom je vedomosť o presnom termíne operačného výkonu v prípade živého darcu a teda tento výkon je plánovaný. V prípade transplantácie od mŕtveho darcu sa operačný výkon realizuje niekoľko hodín po prijatí príjemcu do nemocnice. „Samozrejme, nemôžeme teraz tvrdiť, že transplantácie od mŕtvych darcov nie sú úspešné, práve naopak. Momentálne máme k dispozícii veľmi komplexné informácie o príjemcovi a v prípade samotnej transplantácie vieme pomerne presne identifikovať imunologické riziko a nastaviť imunosupresívnu liečbu, čím sa nám veľmi výrazne znižuje výskyt rejekčných epizód a jednoročné prežívanie pacientov a štepov je výborné tak od živých darcov, ako aj od mŕtvych darcov,“ dodáva prezidenta STS.
Kampaň Sedem životov
Transplantácia pľúc sa na Slovensku momentálne nerealizuje. Pacienti, ktorí transplantáciu potrebujú, podstupujú tento zákrok v Prahe v nemocnici Motol. V prípade, že identifikovaný darca orgánov na Slovensku spĺňa kritéria pre odber pľúc, tak tieto pľúca sú ponúknuté transplantačnému centru v Prahe. „Toto je dôvodom, že v štatistikách je informácia o odberoch a chýbajú údaje o transplantáciách,“ konštatuje prezidentka STS.
Transplantácia pankreasu je indikovaná vo veľmi špecifických prípadoch a teda v prípade pacienta s diabetes mellitus 1. typu so zlyhanými obličkami. Program je otvorený v Transplantačnom centre Banská Bystrica.
STS realizuje aj informačnú kampaň na podporu odberového a transplantačného programu pod názvom Sedem životov. Cieľom kampane je upriamiť pozornosť na problematiku transplantácií a darcovstva orgánov na Slovensku.
„Kampaň sa venuje tak darcovstvu orgánov od mŕtvych darcov, ako aj živým darcom obličky. Spolupracuje s pacientskymi organizáciami a ukazuje na to, ako významne transplantácia orgánu zmení život zomierajúcemu človeku. Jednou z posledných aktivít tejto kampane je informovanie, resp. vyvracanie hoaxov, ktorých je aktuálne v priestore sociálnych sietí naozaj veľké množstvo,“ uzatvára prof. Dedinská.
Jozef Brezovský
