Ekonomické efekty prevencie sú nesporné. Prevencia znižuje náklady systému, pomáha efektívnejšie alokovať zdroje a podporuje inovácie. A v neposlednom rade zvyšuje produktivitu práce, pracovníci menej absentujú a pracujú viac rokov. Vo svojom vystúpení na konferencii Zdravotníckeho denníka Ekonomika prevencie to povedal člen Národnej ekonomickej rady vlády Aleš Rod. A okrem iného prehovoril aj o efektívnych možnostiach, ako pre prevenciu získavať zdroje.
„V súčasných podmienkach vývoja ekonomiky – a predovšetkým verejných financií – sa bude téma zdravotníctva, ktorá je stále silnejšie jedným z nosných výdavkových pilierov, prelínať do úvah, ako systém zefektívniť,“ načrtol na úvod svojej prednášky v rámci prvého bloku konferencie Ekonomika prevencie nazvaného Prevencia zdravotných rizík – súhra či nesúlad aktérov Aleš Rod. A dodal: „V Národnej ekonomickej rade vlády je práve prevencia jedným zo základných bodov, ktorému venujeme pozornosť.“
Ekonomických efektov existuje viac, tým najzásadnejším je ale podľa Roda určite redukcia nákladov zdravotného systému. Programy prevencie vďaka včasnému zisteniu a zásahu znižujú výdavky na liečbu, ale zároveň dávajú možnosť „hrať sa“ s poistnými nákladmi. Ďalším ekonomickým efektom prevencie je zvýšená produktivita na pracovnom trhu, ktorá sa prelína do demografického trendu. Efektívna prevencia v zdravotníctve vedie k zvýšeniu pracovnej efektivity, pracovníci majú menej absencií a pracujú viac rokov. Pozitívnym ekonomickým efektom prevencie je aj lepšia a efektívnejšia alokácia zdrojov. „Vďaka prevenčným programom umožňuje nemocniciam a klinikám sústrediť sa na vážnejšie problémy a tiež lepšie plánovať politiky v oblasti verejného zdravia – napríklad tak, že budú pracovať s dátami, stanovovať si merateľné ciele a vyhodnocovať ich,“ vysvetlil Rod. Zásadné sú podľa neho z ekonomického pohľadu pri prevencii aj sociálne výhody a zvyšovanie kvality života všetkých sociálnych skupín a tiež podpora výskumu, technológií inovácií.
Vzdelávať už v nízkom veku
Aleš Rod na konferencii pohovoril aj o tom, ako je možné na prevenciu v zdravotníctve získavať zdroje. „Efektívne preventívne programy samozrejme vyžadujú veľa peňazí a možností, ako ich získať, ponúka teória i prax relatívne veľa,“ uviedol Rod. Najvyužívanejším spôsobom získavania zdrojov na prevenciu je podľa neho využívanie verejného financovania a daňových stimulov. V tej súvislosti spomenul, že nemalé spotrebné dane vybrané zo „závislostného priemyslu“ prúdia do štátneho rozpočtu. „A ponúkalo by sa smerovať ich priamo do preventívnych programov. Ale ako ekonóm musím dodať, že napriamovanie účelov vyberaných daní nie je politika, ktorá by sa úplne páčila ľuďom spravujúcim verejné financie – takže to nie je jednoduché ani legislatívne, ani fundamentálne,“ upozornil Rod, ktorý v oblasti spotrebných daní považuje za efektívnejší princíp znižovania rizík založený na dátach, teda harm reduction. „A som rád, že si česká vláda dala tento princíp do programového vyhlásenia,“ povedal Rod.
Rod na konferencii predstavil aj konkrétny zahraničný príklad dopadov politiky znižovania zdravotných rizík. „Vo Veľkej Británii bola v roku 2015 prijatá politika nicotine inhaling products regulation (regulácia produktov, u ktorých dochádza k inhalácii nikotínu – pozn. red.), ktorá načrtla cestu k tomu, akými spôsobmi budú ľudia konzumovať nikotín,“ uviedol Rod. V roku 2007 mala Británia prevalenciu denných fajčiarov takmer štvrtinu populácie. Dochádzalo síce k miernemu pozitívnemu trendu, ktorý ale nebol dosť rýchly. „K zásadnejšej zmene došlo práve po roku 2015 po aplikácii politík, ktorými boli kombinácie regulačných legislatívnych obmedzení, vrátane daňových, ale aj kampaní verejného zdravia a špeciálnych programov, ktoré cielili na jednotlivé sociálne skupiny, napríklad budúce alebo súčasné matky či ľudí s komorbiditami,“ vysvetlil Rod. Apel na to, aby ľudia prestali fajčiť, a pokiaľ to nejde a tí ľudia to nedokážu, aby aspoň spotrebovávali nikotín menej rizikovými cestami, spôsobil, že užívanie klasických spaľovaných cigariet, ktoré nesie významné zdravotné riziká, odvtedy klesalo, naopak rástlo užívanie cigariet elektronických. To ukazuje aj nasledujúci graf:
Efektívnymi možnosťami získavania zdrojov pre prevenciu je podľa Roda aj ponúknutie daňových stimulov a tiež partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom a tiež investície do vzdelávania, a to na všetkých úrovniach. „Začínať by sme mali už od predškolského veku alebo na základných školách, vysvetľovať deťom, že to ako jedia, ako sa hýbu alebo ako spí, bude dramaticky ovplyvňovať ich neskorší zdravotný stav,“ upozornil člen Národnej ekonomickej rady vlády. A dodal: „A samozrejme k nim musíme hovoriť iným jazykom ako jazykom príručiek zdravotných poisťovní pre ich poistencov.“
Medzi ďalšie piliere získavania zdrojov na prevenciu podľa Roda patria sociálne dlhopisy a podmienené granty, napríklad dotačné stimuly alebo granty, ktorých výška sa odvíja od výsledkov, ďalej využitie technológií (napríklad telemedicíny), zdieľanie dát a práca s nimi, trhové prístupy k regulácii a spätné mechanizmy hodnotenia.
Nezačínať stále znova na zelenej lúke
České zdravotníctvo je podľa Aleša Roda nutné vnímať tak, že má dvojjedinú úlohu. Tou prvou je, že je významným pilierom kvality života v Českej republike. „Drvivá väčšina Čechov si podľa Roda – či už nahlas, alebo aspoň interne – uvedomuje, že je zdravotníctvo v ČR nesmierne kvalitné a má k nemu prístup takmer každý,“ povedal na konferencii Rod. Podľa neho je zároveň nutné hovoriť aj o druhej úlohe českého zdravotníctva – o tom, že je jedným zo základných pilierov verejných výdavkov štátu. „Náklady na zdravotníctvo sa blížia 500 miliardám korún ročne a vzhľadom na demografiu budú navyše každým rok stúpať,“ varoval Rod.
Preto je podľa člena Národnej ekonomickej rady vlády potrebné zamerať sa na prevenciu, ktorá je „jedným zo základných stavebných kameňov toho, aby v zdravotníctve dochádzalo ku generovaniu dostatočných zdrojov na ďalšie formy liečby, na efektívnu prácu s dátami aj na potrebné investície a inovácie“. To je možné ale podľa Roda dosiahnuť iba za predpokladu, že sa plány zdravotných politík skutočne efektívne prekročia jeden politický cyklus. „Že štvorročný politický cyklus, v rámci ktorého veľmi často dochádza k výmene vedenia rezortu zdravotníctva, nebude začínať na zelenej lúke. Že budú tí ľudia prevádzkovými manažérmi, nie ľuďmi, ktorí všetko prekopú,“ uzavrel svoju úvahu Aleš Rod.
Jakub Němec
Foto: Radek Čepelák
Poďakovanie za podporu konferencie patrí Všeobecné zdravotní pojišťovně, Národní sportovní agentuře, RBP, Zdravotní pojišťovně Ministerstva vnitra ČR, Vojenské zdravotní pojišťovně, zdravotníckej skupine EUC a spoločnosti Sprinx.
