Nedostatok v zdravotníctve zaplatia ľudia. Podľa opozičných poslancov nemajú istotu, že sa v zdravotnej starostlivosti niečo zlepší.
Poslanci Národnej rady SR ešte stále rokujú v skrátenom legislatívnom konaní o takzvanom konsolidačnom balíčku, teda opatreniach na zlepšenie stavu verejných financií (o vládnom návrhu zákona sme informovali tu). Vláda navrhuje okrem iného zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa o jedno percento, respektíve pol percenta u ťažko zdravotne postihnutej osoby, a to „z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.“
Firmy budú po novom platiť za zamestnanca 11 namiesto desiatich percent z hrubej mzdy, respektíve 5,5 namiesto piatich percent. Samostatne zárobkovo činné osoby budú odvádzať 15 namiesto 14 percent, respektíve 7,5 namiesto siedmych percent. U zamestnaných osôb majú síce vyššie odvody platiť zamestnávatelia, avšak poslankyňa Jana Bittó Cigániková (Sloboda a solidarita) na utorkovej tlačovej konferencii poukázala, že v skutočnosti sa to prejaví tým, že zamestnanci budú mať nižšiu výplatu. „Celú ťarchu dávajú na zamestnancov. Súčasná vláda to kritizovala, ale pokračuje v tom,“ povedala Bittó Cigániková. Viacerí poslanci, ale aj odborníci z rôznych oblastí kritizujú to, že vláda za svojich poistencov, teda deti, študentov, matky na materskej, dôchodcov a invalidov podľa návrhu zákona nebude platiť viac. Práve tieto kategórie občanov ale spotrebujú najviac zdravotnej starostlivosti.
Medzi opatreniami na konsolidáciu financií v zdravotníctve vláda súčasne navrhuje znížiť príspevky na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento krok vláda podľa návrhu považuje za „nevyhnutný v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia.“
Nemotivuje k efektivite
Vládny návrh alebo takzvaný „lex konsolidácia“ predstavil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v utorok pred začiatkom parlamentnej schôdze zdravotníckemu výboru. „Požiadavka ministerstva financií je, aby sa dlh štátnych nemocníc prestal zvyšovať,“ objasnil Štofko. Podľa Jany Bittó Cigánikovej sa dlh nemocníc predsa nezníži tým, že vláda do nich znovu nalejete stovky miliónov eur. „Manažment nemocníc nebude mať motiváciu robiť niečo pre zefektívnenie činnosti,“ doplnil na schôdzi pléna Národnej rady Tomáš Szalay (SaS). Jeho stranícka kolegyňa Bitto Cigániková sa pýta: „Čo ľudia za toto zvýšenie dostanú naspäť? Chceme garanciu, že ľudia z toho budú niečo mať, a naviazanie odvodov na prínos pre poistenca.“ Podobne na to poukázali viacerí poslanci aj v rozprave k ďalším návrhom zvyšujúcim poplatky nielen v zdravotníctve.
„Na výdavky verejného zdravotného poistenia sa v roku 2024 plánuje 8 miliárd eur, ale napriek tomu necítime, že zo zdravotníctva dostávame niečo viac. Všetci počúvame a vieme, že slovenské zdravotníctvo nevládze,“ hovorí poslankyňa a pridáva príklad z nedávnej minulosti: „Igor Matovič (Slovensko, pôvodný názov OĽaNO) a Eduard Heger (Demokrati, predtým OĽaNO) zvýšili platy lekárom bez toho, aby mali podmienku merať spokojnosť pacienta a zlepšovať ju, aby lekári zverejňovali svoje úväzky a skracovali čakacie lehoty. Pacientske organizácie naopak hlásia že sa predĺžili,“ podotkla Bittó Cigániková.
Zmena financovania?
Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) však prišiel s pozmeňujúcim návrhom, a síce aby sa zdravotné odvody zvýšili iba dočasne, a to do konca roka 2027. Pozmeňujúci návrh výbor odobril a plénu národnej rady ho odporúča schváliť.
„Zvýšenie sadzby pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa sa navrhuje iba v období od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027 ako prechodné opatrenie majúce za cieľ stabilizáciu verejných financií,“ uvádza sa v materiáli.
V nemocniciach sa dlhodobo hovorí o nedostatku zdravotníkov, predovšetkým sestier. Jana Bittó Cigániková však pridáva svoju skúsenosť z praxe, čo sa týka lekárov: „Robila som na oddelení, kde bolo 17 sestier a 36 lekárov. Jeden lekár tam mal za deň jedného až dvoch pacientov. Polovicu oddelenia zavreli pre nedostatok sestier, ale lekári robili tak isto za zvýšené platy.“ Myslí si, že takto to v štátnej nemocnici nemá fungovať. „Na niektorých pracoviskách je priveľa lekárov, ktorí potom chýbajú v ambulantnom sektore. Treba sa baviť aj o zverejňovaní úväzkov lekárov – niekto robí v nemocnici, ambulancii a ešte aj učí. Berie za to tri platy, ale kedy to všetko stíha?“ pýta sa poslankyňa. Zvýšením odvodov sa podľa nej môže zvýšiť aj motivácia zamestnávať ľudí ilegálne.
Štátny tajomník Michal Štofko sľúbil, že rezort zaviaže nemocnice k tomu, aby zverejňovali svoje obchodno-finančné plány, no tie sa podľa Bittó Cigánikovej aj tak nikdy nedodržiavali. Opoziční poslanci si myslia, že štát hazarduje s peniazmi, ktorých je v zdravotníctve oveľa viac ako v minulosti, ale jeho kvalita sa nezvyšuje. „Momentálne máme v zdravotníctve oproti roku 2010 aj po započítaní inflácie asi o 40 percent viac peňazí. No dojčenská úmrtnosť je na približne rovnakej úrovni, na rakovinu krčka maternice, teda plne preventabilné opatrenie, zomiera rovnako veľa žien a sestier je menej,“ poukázal Tomáš Szalay. Navýšenie odvodov nepovažuje za dobrú cestu, ako dostať financie do zdravotníctva. Podľa neho by bolo dobré sa rozprávať o úplnej zmene systému financovania. V niektorých krajinách funguje financovanie zdravotníctva z daní, ktoré sú rovnomernejšie rozložené, lebo ich platia všetci občania, nielen tí pracujúci. Väzba financovania zdravotníctva na mzdy ekonomicky aktívnych občanov je podľa Szalaya dlhodobo neudržateľná kvôli demografickému vývoju – starnutiu populácie. Stále menej občanov sa totiž bude skladať na čoraz drahšiu starostlivosť o čoraz viac ľudí. „Treba hľadať nové modely financovania – napríklad pripoistenie a možnosť vybrať si z viacerých poistných plánov, sporiace účty či inteligentnú schému sociálne únosnej spoluúčasti,“ hovorí poslanec. S týmito krokmi však rezort zdravotníctva zatiaľ nepočíta.
Problémy v rozpočte
Zvýšenie odvodov má zdravotníctvu podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) priniesť vyše 350 miliónov eur. Opozičný poslanec Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) podotkol, že vďaka platovému automatu pôjde približne tretina z týchto prostriedkov na platy lekárov. „Ďalšie by sa mohli použiť na inovatívne lieky alebo ďalšie veci, no nevieme, lebo tie spôsoby použitia nie sú nikde určené,“ tvrdí Dvořák. V parlamente poukázal na to, že Slovensko dáva celkovo na zdravotníctvo 7,8 percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP), kým napríklad v Nemecku je to 13 a v Holandsku 11 percent HDP. „Pri súčasnom rozpočte iba sanujeme stav a nemáme priestor na rozvoj,“ podotkol. Jana Bittó Cigániková zopakovala, že by bolo vhodné zvýšiť platbu za poistencov štátu a naviazať ju na konkrétne výsledky.
Poslanci slovenského parlamentu rokovali o balíku konsolidačných opatrení celý utorok, teda štvrtý rokovací deň aktuálnej schôdze. Súčasťou balíka je okrem zvýšenia zdravotných odvodov aj mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku či zníženie príspevku do druhého dôchodkového piliera.
Lucia Hakszer
