Zavádzanie úhradového systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG) do slovenského zdravotníctva sa opäť oneskorilo, ministerstvo zdravotníctva však o ňom intenzívne komunikuje s nemocnicami a od začiatku tohto roka ho nastavuje. Koncom roka 2022 informovalo, že systém má tento rok má vstúpiť do svojej pilotnej fázy a byť plne funkčný od 1. januára 2024. Najvyšší kontrolný úrad ale poukázal na značné nedostatky fungovania systému aj elektronizácie zdravotníctva celkovo.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) sa vyjadril, že zavedenie DRG systému je jednou zo systémových zmien, na ktorých jeho rezort pracuje. Nebude to však hneď. „Vzhľadom na pomerne neskoro schválený rozpočet bude možné DRG testovať v pilotnej fáze o čosi neskôr, než bolo pôvodne plánované,“ uviedol aktuálne pre Zdravotnický deník komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Úhradový mechanizmus treba prehodnotiť
Systém DRG je využívaný zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Z pohľadu úhrad je mechanizmom, na báze ktorého sa prostriedky verejného zdravotného poistenia spravodlivo rozdeľujú medzi poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje ministerstvo. Ambulantnej starostlivosti sa DRG netýka.
Systém Slovensko prevzalo od Nemecka ešte v roku 2009, avšak doteraz používalo ako jeden z faktorov, vplývajúcich na výslednú úhradu hospitalizačného prípadu, takzvané relatívne váhy, ktoré kopírujú situáciu z nemeckého hospitalizačného systému ešte spred roka 2011. Zástupcovia zdravotných poisťovní sa pre Zdravotnický deník vyjadrili, že pre efektívne využívanie systému je najvyšší čas upraviť parametre na aktuálne podmienky Slovenska.
V roku 2022 ministerstvo zdravotníctva vydalo prvé slovenské relatívne váhy, ktoré vychádzajú zo slovenských dát. V roku 2023 ich plánuje pilotne testovať. „V zmysle platnej legislatívy v októbri a novembri 2023 ministerstvo zdravotníctva vydá novú verziu dokumentov platných pre rok 2024, ktorých súčasťou bude aj opätovná aktualizácia relatívnych váh a základných sadzieb, ktoré sú pre zavedenie DRG ako úhradového mechanizmu kľúčové. V rámci vydania týchto dokumentov už ministerstvo bude môcť zohľadniť aj výsledky pilotného testovania s vybranými nemocnicami,“ konštatuje rezort.
Hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Kristína Baluchová uviedla, že poisťovňa intenzívne spolupracuje s Centrom pre klasifikačný systém (CKS) na každoročnom vylepšení prispôsobenia nemeckého modelu DRG na slovenské podmienky. „CKS má odborné personálne kapacity túto úlohu zvládnuť, je však dôležité, aby jeho práca nebola ovplyvňovaná politickými záujmami a systém sa nepokrivil v prospech len jednej skupiny užívateľov. Momentálne je prioritnou úlohou prepočet relatívnych váh podľa nákladov slovenských nemocníc,“ povedala pre Zdravotnický deník. Dodala, že je dôležité zavádzať zmeny odborne, konsenzuálne a v spolupráci pracovných skupín a Riadiaceho výboru, kde sú zastúpení všetci užívatelia systému.
Nemocnice poskytujú menej starostlivosti
Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) uviedla, že je nevyhnutné, aby štát stanovil metodiku na jednotnú alokáciu nákladov v zdravotníckych zariadeniach. „Vo všeobecnosti je aktualizácia a kultivácia systému DRG kľúčová pre správne posúdenie vývoja služieb nemocníc a diskusiu o nastavení adekvátnych úhrad zo strany poisťovní,“ hovorí s tým, že poskytovatelia zdravotnej starostlivostiveľmi často volajú po úprave relatívnych váh, pretože neodzrkadľujú skutočné náklady ambulancií napríklad na špeciálny zdravotnícky materiál.
Problém môže byť aj so stanovením základných sadzieb pre jednotlivé výkony. Sú výsledkom činnosti pracovnej skupiny, ktorej návrhy odsúhlasuje Riadiaci výbor pre DRG. Zdravotná poisťovňa (ZP) Dôvera vníma základné sadzby pre rok 2023 ako neprimerane skokovo navýšené a kontraproduktívne k potrebám obyvateľstva. „Pri ich výpočte sa zohľadnil nárast finančných zdrojov pre rok 2023, čo je pozitívom. Tieto prostriedky sa ale rozdelia na počet hospitalizácií, ktorý je nižší ako v období pred covidom, počas ktorého sa zo známych príčin zaznamenal významný pokles plánovaných hospitalizácií. To môže paradoxne, napriek vyššiemu finančnému krytiu zo strany štátneho rozpočtu, viesť k ďalšiemu predlžovaniu čakacích lehôt na plánované hospitalizácie,“ podotkol PR špecialista poisťovne Matej Štepiansky.
Zdravotná poisťovňa Union upozorňuje, že podľa kalkulácií použitých pri výpočte základných sadzieb DRG na rok 2023 nemocnice plánujú doručiť zdravotnú starostlivosť na úrovni len 95 percent roku 2019. „Je smutné, že viaceré nemocnice nie sú ochotné a schopné dosiahnuť svoju vlastnú výkonnosť spred pandemického obdobia. To znamená, že nedokážu pružne riešiť novovzniknuté ochorenia, nieto ešte dobiehať odloženú zdravotnú starostlivosť. Škoda, že štát, hoci prisľúbil zvýšenie miezd nemocničnému personálu, nezadal nemocniciam aj spoločenskú objednávku, koľko zdravotnej starostlivosti si želá za to poskytnúť svojim obyvateľom,“ kritizuje hovorkyňa poisťovne Kristína Baluchová.
DRG nevyrieši nedostatok peňazí v zdravotníctve
Riaditeľ nemocnice v Michalovciach Marián Haviernik v rozhovore pre Zdravotnický deník povedal, že problémom DRG systému na Slovensku je to, že hoci je zavedený, stále je „deformovaný“ rôznymi základnými sadzbami a rôznymi úhradovými systémami jednotlivých poisťovní. Za hlavný problém však považuje to, že na Slovensku DRG nie je úhradový, ale evidenčný systém a poisťovne neplatia za reálne výkony. „Na začiatku mali štátne nemocnice oveľa vyššie základné sadzby ako menšie nemocnice. Teraz sa každým rokom postupne približujú k sebe, teda konvergujú,“ vysvetlil Haviernik.
Podľa Mateja Štepianskeho zo ZP Dôvera by sa mali politici zamyslieť nad taktikou konvergencie základných sadzieb. „Len tak sa podarí naplniť základné poslanie spravodlivosti DRG, teda zaplatiť rovnako za rovnakú poskytnutú starostlivosť,“ tvrdí s tým, že úlohou štátu je predovšetkým zabezpečenie dostatočných zdrojov zo štátneho rozpočtu. Súhlasí s ním aj Ivana Štefúnová z VšZP: „Akokoľvek dobre a spravodlivo nastavený DRG systém nie je schopný suplovať nedostatok finančných prostriedkov alokovaných na zdravotnú starostlivosť v štátnom rozpočte.“
Niektorí lekári nespolupracujú
Na Slovensku je klasifikačný systém DRG zavedený od roku 2017, avšak zatiaľ nefunguje v plnom rozsahu, ako v ostatných krajinách Európskej únie. „Vo vzťahu k využívaniu DRG ako spravodlivého priameho úhradového mechanizmu sme na začiatku, nakoľko väčšina úhrad sa vykonáva prostredníctvom vopred dohodnutých finančných objemov, ktoré nemusia motivovať nemocnice k vyššej efektivite,“ hovorí PR špecialista ZP Dôvera Štepiansky.
Pri výpočte parametrov pre DRG je však problémom aj chybovosť a nedostatočná výpovednosť vstupných dát, ktoré poskytovatelia každoročne odosielajú ministerstvu zdravotníctva. Poukazuje na to rezort i poisťovne. Preto mnohokrát nie je možné sumu úhrady korektne určiť ani prostredníctvom váh.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na skvalitnení dát intenzívne pracuje a komunikuje s poskytovateľmi, ako ich kvalitu zlepšiť, aby výsledne vypočítané relatívne váhy a základné sadzby odrážali realitu a náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rezort však nemá kompetenciu zasahovať do zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Výsledná úhrada závisí od zmluvných strán.
„Mnohí od systému DRG neprávom očakávajú takpovediac zázračné vyliečenie slovenského zdravotníctva,“ poukázala Baluchová. „V Union zdravotnej poisťovni sme presvedčení, že až pri správnom a dlhodobom užívaní môže byť tento liek účinný. Preto je dôležité pokračovať ďalej v jeho úprave podľa vzoru Nemecka,“ zhodnotila. Slovenské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že DRG je jednou z oblastí, na ktorej úzko spolupracuje aj s kolegami z českého rezortu.
V ZP Dôvera si myslia, že pre efektívne využívanie DRG je nevyhnutná najmä stabilita riadenia sektora zdravotníctva s víziou na niekoľko volebných období. V praxi sa objavujú problémy najmä pri implementácii aktualizácií riadiacich dokumentov DRG, teda úpravách nastavenia informačných systémov a úpravách zmlúv s poskytovateľmi. „Tieto ale nebývajú zásadného charakteru, nakoľko sa ich doteraz vždy podarilo zvládnuť. Ako pretrvávajúci problém v procese kontrolnej činnosti vnímame nemožnosť širšieho využitia možností ezdravia. Nie všetkým poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti sa totiž povinnosti dané príslušnou legislatívou, teda vedenie zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme, darí plniť v celom rozsahu,“ skonštatoval Štepiansky.
Lucia Hakszer
