Zdroj: Miroslav Homoa

Slovenské ministerstvo zdravotníctva už rieši zistenia kontrolórov. DRG chce spustiť v budúcom roku

Pokračujeme v implementácii systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG) a elektronizácia zdravotníctva je naďalej v procese rozvoja. Takto reagovalo slovenské ministerstvo zdravotníctva na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, podľa ktorého sa slovenské zdravotníctvo prepadá v každej z oblastí elektronizácie, ktoré boli tento rok kontrolované. Rezort sa ale bráni tým, že na nedostatkoch pracuje dlhodobo.

Podľa národných kontrolórov na Slovensku napríklad chýba povinný systém DRG, plná a udržateľná prevádzka eZdravia či aktuálne a spoľahlivé zdravotnícke dáta. Súbor nedostatkov tak podľa kontrolórov oberá pacientov o kvalitnú zdravotnú starostlivosť. „Ministerstvo zdravotníctva sa podrobne oboznámi so správou NKÚ a následne k nej prijme svoje stanovisko,“ uviedol komunikačný odbor rezortu pre Zdravotnický deník.

Bez ohľadu na to ale ministerstvo pripomína, že pokračuje napríklad v implementácii systému DRG. Podľa komunikačného odboru sa aktuálne zbierajú relevantné dáta od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré neboli jednotné. „Našou prioritou je dopracovať a nastaviť metodiku kontroly medicínskych a ekonomických dát, samotné očistenie dát a výpočet relatívnych váh, ktoré sú základnou podmienkou spravodlivého DRG systému,“ tvrdí rezort.

Kontrolóri tiež upozornili na to, že Národné centrum zdravotníckych informácií má viacero nefunkčných, neúplných či neaktuálnych registrov. Napríklad v národnom onkologickom registri našli národní kontrolóri spracované údaje napríklad len do roku 2012. Podľa nich tak hrozí, že „strategické dáta budú len odhadované, nepresné a nespoľahlivé na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky“.

Pilotná fáza DRG systému

Podľa národných kontrolórov je však najväčšou prekážkou pri zavedení DRG systému do reálnej praxe chýbajúca legislatíva, ktorá by zaviazala zdravotné poisťovne aj nemocnice povinne používať systém pri uzatváraní zmlúv a uhrádzaní zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti je totiž systém dobrovoľný. Zavedenie systému má podľa NKÚ brzdiť nízka flexibilita, nedodržiavanie stanovených termínov alebo časté personálne výmeny.

Takzvaný klasifikačný systém DRG slúži na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Mal by pomôcť v nastolení väčšej spravodlivosti a efektivity vo financovaní zdravotníctva a v identifikácii prípadných pochybení. „Ministerstvo zdravotníctva intenzívne pracuje na tom, aby bol DRG systém, vrátane slovenských relatívnych váh, plne funkčný od 1. januára 2024,“ uvádza ministerstvo s tým, že na budúci rok sa plánuje jeho pilotná fáza.

Slovenské zdravotníctvo by mohlo do roku 2030 aj vďaka systému DRG ušetriť takmer pol miliardy eur. Odborníci ale upozorňujú, že v princípe pôjde len účtovný systém, ktorý nevyrobí nové zdroje pre nemocnice, len zmení spôsob ich rozpočítania. Peniaze navyše, ktoré slovenské nemocnice potrebujú, budú musieť pritiecť cez štátny rozpočet.

Elektronizácia zdravotníctva je v procese rozvoja

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo aj na kritiku NKÚ, podľa ktorej systém eZdravie trpí obmedzeniami a je používaný len minimálne. Jedinou funkčnou a využívanou službou sú podľa kontrolórov takzvané eRecepty, ich zmysel sa totiž prejavil najmä počas pandémie ochorenia Covid-19, kedy bol obmedzený kontakt lekára s pacientom. „Elektronizácia zdravotníctva je naďalej procese rozvoja,“ bráni sa rezort zdravotníctva.

Ministerstvo potvrdzuje, že v rámci elektronizácie zdravotníctva funguje elektronické predpisovanie a vydávanie liekov, zdravotníckych pomôcok či dietetických potravín, ktoré podľa rezortu prispievajú k efektívnej a účelnej liečbe pacienta a k zvýšeniu jej bezpečnosti. „Umožňuje kontrolu interakcií liekov už pri predpise a zároveň zabraňuje duplicitám,“ vysvetľuje rezort.

Zavedené boli aj e-služby pri narodení dieťaťa. „Prinášajú zjednodušenie pre rodičov dieťaťa a tiež pre lekárov, elektronizácia hlásenia o narodení, zápis potvrdenia pre príspevok pri narodení dieťaťa prostredníctvom eZdravia a nahlásenie dohôd o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti novorodencom,“ pokračuje ministerstvo.

Slovensko tiež v júni tohto roka spustilo elektronickú práceneschopnosť (ePN). Vzorom bol systém napríklad aj v Českej republike. Za prvý polrok fungovania ePN ho podľa ministerstva vyskúšalo vyše 1 300 lekárov. „Pri počte 125-tisíc vystavených ePN je už takmer každá štvrtá práceneschopnosť elektronická. Aj to dokazuje, že epéenka získala oprávnene prvé miesto v hlavnej kategórií konferencie Jesenná ITAPA 2022, ktorá už vyše 20 rokov oceňuje projekty digitalizácie spoločnosti na Slovensku,“ uzavrelo ministerstvo.

Miroslav Homola