Slovenské nemocnice sa na konci minulého roka dozvedeli, do ktorej kategórie ich ministerstvo zdravotníctva zaradilo. Začala sa totiž prvá fáza takzvanej optimalizácia siete, ktorá je súčasťou rozsiahlej reformy zdravotníctva. Takzvaná kategorizácia má však svojich kritikov, ale aj obhajcov. Zdravotnický deník sa preto pýtal zdravotných poisťovní, ako zatiaľ hodnotia reformu siete nemocníc.
Na slovenskom trhu momentálne pôsobia dve súkromné poisťovne Dôvera a Union, a jedna štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Každá z nich odpovedala Zdravotnickému deníku na otázky.
Dôvera, zdravotná poisťovňa:
Ako hodnotíte prvé výsledky takzvanej kategorizácie nemocníc na Slovensku?
Hodnotenie je ešte predčasné, keďže v prvom zozname kategorizovaných nemocníc chýbajú doplnkové programy, ktoré môžu výrazným spôsobom zmeniť finálnu podobu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti. Bez doplnkových programov je sieť samozrejme nastavená omnoho užšie ako doteraz. Podrobnejšie analýzy však budeme robiť až po zverejnení doplnkových programov do konca marca 2023. Čo však vnímame od začiatku problematicky je to, že prvú kategorizáciu robí ministerstvo zdravotníctva a nie momisia pre tvorbu siete. Keďže neboli zverejnené ani žiadne zdôvodnenia alebo metodiky ku tvorbe zoznamu kategorizovaných nemocníc, proces nepôsobí transparentne.
Aké problémy pre zdravotné poisťovne nastali alebo by ešte mohli nastať v rámci kategorizácie nemocníc?
Zásadný problém vnímame v tom, že optimalizáciou siete nemocníc sa štát snaží centrálne plánovať sieť nemocníc až na úroveň toho, aké výkony môžu a nemôžu robiť jednotlivé nemocnice. Tým pádom zásadne oklieštili možnosť nemocníc rozhodovať o svojej činnosti a pružne reagovať na potreby v regióne. Rovnako bolo takto zrušená možnosť zdravotných poisťovní zazmluvňovať lôžkovú starostlivosť pre svojich poistencov podľa aktuálnych potrieb. Zdravotné poisťovne napríklad majú povinnosť v rámci zoznamov čakajúcich poistencov zabezpečiť časovú dostupnosť plánovanej zdravotnej starostlivosti, zároveň však prišli o nástroje, ako to dosiahnuť.
Nemôžeme sa napríklad dohodnúť s nemocnicou, aby začala robiť nejaké výkony, v ktorých dlhodobo vidíme problém s čakacími lehotami. Zákon OSN síce toto rieši cez žiadosť o doplnkové programy, ale celý proces sa tak výrazne predlžuje a obmedzuje sa možnosť pružne reagovať na aktuálne potreby. Dôsledkom toho môže byť, že pacienti sa nedostanú k zdravotnej starostlivosti v garantovaných lehotách a budú žiadať poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí, na čo budú mať zákonný nárok. Zdravotné poisťovne tak budú musieť hradiť zdravotnú starostlivosť zahraničným poskytovateľom namiesto toho, aby tieto financie ostali v slovenských nemocniciach.
Súhlasíme s cieľom zvýšiť efektivitu lôžkovej zdravotnej starostlivosti a to aj prostredníctvom zníženia počtu lôžok, ale myslíme si, že by sa malo postupovať podobne ako vo Švajčiarsku, kde ide o dlhodobý a postupný proces, zahrňujúci definíciu a sprísňovanie vopred stanovených transparentných podmienok pre poskytovanie jednotlivých medicínskych služieb (napríklad minimálne počty výkonov). Vopred publikujú kvalitne pripravenú strednodobú prognózu zdravotných potrieb v regióne, publikujú transparentné podmienky pre poskytovanie medicínskych služieb a nemocnice sa tomu prispôsobia.
Naopak, centrálne plánovanie siete, tak ako ho plánujete robiť OSN bude viesť k eliminácii konkurenčného prostredia, k zníženiu tlaku na zvyšovanie kvality zdravotnej starostlivosti a ohrozenie práva pacienta na slobodný výber poskytovateľa. V určitých prípadoch a v prechodnom období vnímame aj riziko zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov. Ak v jednej nemocnici sa istý výkon prestane realizovať, je otázkou, či iná nemocnica ju bude schopná nahradiť.
Všeobecná zdravotná poisťovňa:
Ako hodnotíte prvé výsledky takzvanej kategorizácie nemocníc na Slovensku?
Prvý zoznam kategorizovaných nemocníc, ktorý zverejnilo ministerstvo koncom decembra 2022, sa týka hlavne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nemocnice teraz poznajú svoju situáciu i podmienky zaradenia do siete a získavajú ročné prechodné obdobie, aby sa prispôsobili novým podmienkam, prípadne sa posnažili o zmenu svojho zaradenia. Z pohľadu poisťovne ide o indikatívnu sieť, podľa ktorej si musí nastaviť objem interných procesov, ktoré do stanovených termínov musí zvládnuť. Vzhľadom na to, že ministerstvo zverejní rozsah starostlivosti, ktorú budú môcť poskytovať špecializované nemocnice až v priebehu tohto kvartálu, hodnotenie prvej siete by bolo z našej strany predčasné.
Aké problémy pre zdravotné poisťovne nastali alebo by ešte mohli nastať v rámci kategorizácie nemocníc?
Poisťovňa má zákonom jasne definované povinnosti ako sú podmienky uzatvorenia nových zmlúv, povinnosť zdieľať údaje s ministerstvom a Národným centrom zdravotníckych informácií, povinnosť viesť zoznam čakajúcich poistencov a iné. Momentálne pracujeme na zmenách a povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona a predpokladáme, že do ostrej prevádzky, ktorá nastane od 1. januára 2024, budeme schopní všetky tieto povinnosti plne zabezpečiť.
Union, zdravotná poisťovňa:
Ako hodnotíte prvé výsledky takzvanej kategorizácie nemocníc na Slovensku? Aké problémy pre zdravotné poisťovne nastali alebo by ešte mohli nastať v rámci kategorizácie nemocníc?
Nová sieť jednak sľubuje, že si nemocnice budú môcť zachovať celú svoju doterajšiu prevádzku, no zároveň im kladie nové požiadavky na vznik nových oddelení, ak si chcú udržať úroveň, do ktorej ich ministerstvo zaradí. Obávame sa, že pri súčasných nedostatočných personálnych kapacitách sa takto optimalizácia siete nemocníc úplne minie svojmu účelu pre ktorý bola stanovená, teda aby sa personál koncentroval v určitých geografických bodoch v prospech včasnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre pacienta.
Miroslav Homola
