Slovensko potrebuje aplikovať nové metódy znižovania škodlivosť fajčenia aj poskytovaním overených informácií o moderných tabakových produktoch s nižším rizikom vzniku onkologických ochorení oproti klasickým cigaretám. V ankete Zdravotnického deníka o Národnom akčnom pláne na kontrolu tabaku a súvisiacich výrobkov na roky 2023-2030, ktorý predložilo slovenské ministerstvo zdravotníctva, to povedala expertka na zdravotníctvo mimoparlamentnej strany Demokrati, lekárka Andrea Letanovská. Je za to, aby štát v prevencii ochorení aplikoval moderné a overené prístupy zo zahraničia a odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Ako hodnotíte tento Národný akčný plán slovenskej vlády, aké sú jeho silné a slabé stránky?
V rovine plánu vnímam schválený Akčný plán pozitívne. V kontexte všetkých negatívnych udalostí v zdravotníckej oblasti, na ktoré dlhodobo dôrazne upozorňujeme, ako napríklad odliv zdravotníckeho personálu, rozpadajúci sa ambulantný sektor, problémy s implementáciu plánu obnovy a odolnosti (meškanie míľnikov pokiaľ ide o stavbu nemocníc), vnímam schválenie tohto Akčného plánu ako správny krok. Slovensko je v zložitej situácii, čelíme okrem odlivu zdravotníckeho personálu aj starnutiu obyvateľstva a zdravotná starostlivosť sa stáva komplexnejšou, nákladnejšou a v zásade dlhodobo neudržateľnou. Ak chceme tento problém riešiť efektívne, to znamená od „Adama“, musíme omnoho viac dbať na prevenciu a zdravý životný štýl. Nesmieme sa báť zreformovať náš pohľad na verejné zdravie a aj prístupy, ktoré sme tradične aplikovali. V tomto sa mi Akčný plán pozdáva a páči sa mi, že má ambíciu byť multirezortný. Pretože verejné zdravie nie je len otázka ministerstva zdravotníctva, ale aj ministerstva školstva, ministerstva financií, Slovenskej obchodnej inšpekcie a podobne. Čo zatiaľ nevidím, je jasná politická podpora pre tento Akčný plán, aby z celého plánu neostal len „papier“.
Považujete vytýčené ciele Národného plánu na zníženie počtu fajčiarov a ich časové vymedzenie za reálne?
Časové vymedzenie (do roku 2030) vnímam ako pomerne reálne, čo mi ale chýba, je nastavenie konkrétnych opatrení a časových míľnikov na toto obdobie. Inak povedané, cieľ je jasný, ale nevidím tam úplne konkrétnu cestu.
Prečo stále toľko Slovákov fajčí a aké postupy na zníženie počtu fajčiarov a najmä zníženie škodlivosti fajčenia na ich zdravie považujete zo svojej praxe/skúsenosti za racionálne?
Fajčenie je globálny fenomén a rôzne krajiny majú rôzne úspechy v potláčaní fajčenia a tabakizmu. Pričom nie je vždy priama úmera medzi drakonickými opatreniami a znižovaním počtu fajčiarov. Z praxe vidíme, že tradičné metódy na znižovanie počtu fajčiarov fungujú, ale len do určitej miery a pomerne pomaly. Znižovanie počtu fajčiarov začalo stagnovať. Práve preto potrebujeme aplikovať aj nové metódy a prístupy ako znižovať škodlivosť fajčenia, napríklad aj formou poskytovania vedecky overených informácií o moderných produktoch, ktorými pre dospelých fajčiarov mitigujeme najväčšie riziko vzniku onkologických ochorení a iných ochorení, ktoré súvisia s fajčením.
Malo by Slovensko do svojej stratégie viac začleniť inovatívne prístupy, ktoré jej odporúčajú rešpektované medzinárodné organizácie ako je OECD, vrátane harm reduction, a teda vydať sa podobnou cestou, ktorou idú napríklad Veľká Británia, Švédsko, Dánsko alebo Česko?
Určite áno. Osobitne sa mi páči príklad z Českej republiky, nakoľko je to krajina, ktorá nám je kultúrne a historicky najbližšia na svete. Tak ako celkovo v medicíne, kde sa nám Česká republika vzďaľuje v kvalite zdravotnej starostlivosti, dostupnosti inovatívnych liekov, vedeckej činnosti, nám Česko utieklo aj v oblasti boja proti závislostiam. Majú komplexný Akčný plán, ktorý pravidelne aktualizujú, majú aktívneho koordinátora. Preto som jednoznačne za to, aby sme aplikovali moderné a overené prístupy zo zahraničia, a odporúčania OECD. Je potrebné povedať, že WHO má v tomto ohľade viac tradičný názor, ale realita a čísla ukazujú, že moderný prístup prináša ovocie. Len nedávno bol predstavený spoločný onkologický profil členských štátov EÚ, ktorý pripravili Európska komisia a OECD, a napríklad Švédsko, ale Česko v ňom dopadli omnoho lepšie ako Slovensko.
-luh-
