Zvyšovanie platov zdravotných sestier v nemocniciach spôsobilo, že sa do tohto sektora presúvajú aj sestry z ambulancií či sociálnych služieb. Bývalá vláda síce po dohode s odborármi zvýšila mzdy zamestnancom verejných zariadení sociálnych služieb, ale neverejným neziskovým poskytovateľom štát pre tento účel nenavýšil zdroje. Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSSVSR) upozorňuje, že situácia s odchodom sestier je neudržateľná. Riešenie ale už poskytovatelia hľadajú so súčasnou ministerkou práce.
Zariadenia sociálnych služieb čelia odlivu zdravotných sestier. Dôvodom sú najmä mzdy, ktoré sa im na rozdiel od sestier v nemocniciach nezvyšovali. Predsedníčka APSSVSR Anna Ghannamová Zdravotníckemu denníku prezrádza, že mnohé sestry už odišli a ďalšie odchádzajú. „Aj z mojej prevádzky dve odišli do nemocnice,“ hovorí. Podľa jej slov pretrváva v sociálnych službách krízová situácia s nedostatkom personálu a je „neudržateľná“.
Bývalá vláda pod vedením dočasného premiéra Eduarda Hegera (strana Demokrati) po dohode s odbormi na tripartite pritom zvýšila mzdy pre zamestnancov verejnej správy. V tejto skupine sú aj zamestnanci verejných zariadení sociálnych služieb. „Neverejným neziskovým poskytovateľom štát pre tento účel nenavýšil zdroje a teda nemajú z čoho zvýšiť zamestnancom, vrátane sestier, mzdy,“ vysvetľuje Ghannamová.
Mimoriadnu dotáciu na mzdy pritom poskytovateľom sociálnych služieb prisľúbil ešte bývalý a dočasne poverený minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Medzičasom však Heger slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej vrátil poverenie viesť vládu. Namiesto nej vymenovala úradnícku vládu a novou šéfkou ministerstva práce sa stala Soňa Gaborčáková, ktorá dovtedy pôsobila na rezorte práce ako štátna tajomníčka. Podľa Ghannamovej s ňou asociácia o sľúbených dotáciách už rokuje.
Samotné ministerstvo práce sa pri otázkach Zdravotníckeho denníka odvolalo len na to, že na výšku mzdy zamestnancov pracujúcich u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb nemajú štátne orgány žiadny vplyv. Rezort ale poskytovateľov dotuje finančným príspevkom, ktorý je určený aj na spolufinancovanie miezd zamestnancov sociálnych služieb. Ministerstvo však neuviedlo, ako, kedy a či vôbec sa bude príspevok navyšovať.
Mzdy by sa mali zvýšiť aspoň o 600 eur, tvrdí asociácia
Na problém so sestrami v sociálnych službách počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka upozornil aj predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Marek Krajčí (OĽaNO). Podľa jeho slov potrebuje sociálna sféra systémové zmeny, inak môže dôjsť k jej kolapsu. „Teraz sa riešil problém, že prax nemocničných sestier, ktoré predtým pracovali v sociálnych zariadeniach, nebola započítavaná do valorizácie. Sestry sa môžu oprávnene cítiť ukrivdené,“ podotkol šéf zdravotníckeho výboru.
Ak chce štát vyriešiť situáciu so mzdami v sociálnych službách, podľa Ghannamovej by mal tento sektor dofinancovať. „Nie je predsa normálne, aby ťažká a zodpovedná práca bola ohodnotená pod priemernú mzdu a na východe Slovenska na minimálnu mzdu. Nie je normálne, že štát a politici dlhodobo vedia, že máme problém s nedostatkom opatrovateliek a sestier a nechajú problém vyhniť namiesto toho, aby ho riešili,“ upozorňuje predsedníčka APSSVSR.
Podľa jej slov by mohol štát zvýšiť mimoriadnu dotáciu na navýšenie miezd minimálne o 600 eur na zamestnanca. Mzdy by podľa predstáv asociácie mali rásť v troch etapách. Prvých 200 eur by zamestnanci dostali v druhom polroku 2023, ďalších 200 eur v prvom polroku 2024 a posledných 200 eur v druhej polovici budúceho roka. „Následne je nutné zaviesť náborové bonusy, lebo mladá generácia neprichádza do pomáhajúcich profesií a to je problém, keďže o tri roky nám tretina sestier a opatrovateliek odíde do dôchodku,“ tvrdí Ghannamová.
Ministerstvo sociálne služby nezastrešuje
Ministerstvo práce ale nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb. Tie patria do originálnej pôsobnosti obecných alebo krajských samospráv. Poskytovateľom sociálnej služby môžu byť verejní poskytovatelia sociálnych služieb ako napríklad obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou, či vyšším územným celkom. Prípadne to môžu byť neverejní poskytovatelia sociálnych služieb.
Samotné odmeňovanie zamestnancov v sociálnych službách upravuje legislatíva, ktorú zase zastrešuje úrad vlády. Odmeňovanie majú vo svojej kompetencii výlučne neverejní poskytovatelia, ktorí potom postupujú pri odmeňovaní svojich zamestnancov podľa Zákonníka práce.
Ministerstvo práce ale poskytuje finančnú podporu verejným i neverejným poskytovateľom vybraných sociálnych služieb podmienených odkázanosťou. Tento finančný príspevok je určený práve na spolufinancovanie miezd zamestnancov sociálnych zariadení. Jeho výška sa ale odvíja od stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnej služby v danom zariadení.
Nová vláda musí podľa asociácie schváliť dofinancovanie sociálnych služieb najmä dlhodobej starostlivosti na úroveň, ktorá je momentálne nastavená v Česku. Tamojšia vláda vynakladá na sociálne služby približne 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na Slovensku ide na sociálne služby približne 0,8 percenta HDP. V Nemecku ide na rovnaký účel približne 1,6 percenta HDP.
Miroslav Homola
