Trávenie letných dní na kúpaliskách môže okrem zábavy a relaxu priniesť aj zdravotné riziká. „Ak návštevníci nerešpektujú nariadenia prevádzkovateľa, hygienické pravidlá, prípadne s prenosnými ochoreniami navštevujú kúpaliská, sú zdrojom kontaminácie vody a ostatných priestorov. To si vyžaduje priebežnú dezinfekciu bazénovej vody a plôch, čo môže mať za následok tvorbu vedľajších produktov dezinfekcie,“ upozornil Roman Rams z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Poprade. Podľa odborníkov môže dôkladné osprchovanie znížiť riziko kontaminácie až desaťnásobne.
Na umelých kúpaliskách prevádzkovatelia musia zabezpečiť hygienicky vyhovujúcu kvalitu vody, sledovať jej stav a priebežne prijímať opatrenia. Rovnako dôležité je ale aj dodržiavanie pravidiel zo strany návštevníkov a rešpektovanie pokynov personálu. Ohľaduplnosť voči ostatným zabezpečí podľa Ramsa všetkým zdravšie kúpanie.
Úrad verejného zdravotníctva na svojom webe a na sociálnej sieti pripomenul, že na kúpaliskách by sa mali kúpať len zdraví ľudia s neporušenou pokožkou. Ak je totiž pokožka poškodená, ľahko umožní vstup infekcie. Pri kúpaní nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, ak sa premnožia. „Zdravotným rizikom môže byť aj neprimerane dlhodobý pobyt vo vode, ktorý spôsobuje odmastenie a maceráciu pokožky, dráždenie chemickými látkami. Poškodená pokožka zľahčuje vstup infekčného agensa. Čím je teplejšia voda, tým viac sa rozťahujú póry a narúša sa tým ochranná bariéra na koži, čo uľahčuje vstup mikroorganizmov do vrstiev kože,” doplnil Rams z popradského RÚVZ.
Zásady bezpečnosti
„V spolupráci s príslušnými RÚVZ zverejňujeme počas kúpacej sezóny aktualizáciu stavu prírodných vodných plôch a umelých kúpalísk na týždennej báze, spravidla v piatok. Aktuálnu kvalitu vody na kúpanie je dôležité si skontrolovať, najmä ak ide o lokality, ktoré nemajú prevádzkovateľa, alebo ktoré mali v minulosti problémy s kvalitou vody na kúpanie,” informoval Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Pre vlastnú bezpečnosť je vhodné navštevovať oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy, ktorých kvalita je monitorovaná úradmi verejného zdravotníctva, a pred ich návštevou sa informovať o ich aktuálnom stave na webe ÚVZ.
Hygienik Babjak ďalej odporúča dodržiavať pokyny prevádzkovateľov kúpalísk i výstražné upozornenia v blízkosti prírodných vodných plôch. Od ľudí, ktorí majú príznaky respiračného ochorenia či podozrivú vyrážku, je lepšie si držať odstup. Po kúpaní by sa človek mal čo najskôr dôkladne osprchovať, vyprať plavky a prezliecť sa do suchého oblečenia.
Na umelých kúpaliskách sa treba pred každým vstupom do vody osprchovať a prejsť brodiskom. „Nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie,“ varoval Babjak. „Používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny,“ dodal. Ak voda páchne po moči alebo výrazne po chlóre, ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky alebo ak sú steny a dno bazéna poškodené, kúpanie v ňom nie je vhodné. Pri bazénoch treba rešpektovať výstražné označenia a neskákať do vody tam, kde je to zakázané, pretože môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom.
Pozor na deti
Zvlášť dôležité je dbať na bezpečnosť detí. Ak sa necítia dobre alebo majú porušenú pokožku, ktorá môže byť vstupnou bránou infekcie, vôbec by nemali vstupovať do vody. Dospelí by nemali deti nechávať na kúpaliskách bez dozoru. „Deti pri pobyte vo vode robia hluk, preto okamžite skontrolujte situáciu v prípade, že nastalo ticho,“ upozornil Babjak.
Deti treba upozorňovať na zákaz pitia vody v bazéne a vekovo primerane im vysvetliť, prečo to nemajú robiť. Zvlášť tým najmenším treba pripomínať, aby používali toaletu, pretože v zápale hry na to môžu zabudnúť. Deti do troch rokov, by mali mať v bazénoch plavky s priliehavou gumičkou okolo bruška a stehien – kúpanie nahých detí nie je z hygienických dôvodov vhodné.
Dospelí by mali deti pred vstupom do bazéna osprchovať a urobiť to aj po ukončení kúpania. Vtedy je vhodné použiť klasické mydlo, ktoré zabezpečí odstránenie bakteriálnej mikroflóry z kože a zbaví ju zvyškov chlóru.
Znečistenie verzus dezinfekcia
Rekreačné kúpanie na Slovensku poskytujú sezónne aj celoročné umelé kúpaliská, prírodné kúpaliská, ďalej takzvané biokúpaliská, ale aj iné prírodné vodné plochy s neorganizovanou rekreáciou. „Počas kúpacej sezóny sa obyčajne na Slovensku kontroluje s rôznou frekvenciou viac ako 80 prírodných vodných plôch. Okrem toho pribúda k 350 celoročne prevádzkovaným umelým kúpaliskám aj kontrola približne 200 sezónnych zariadení,” uviedol Darko Babjak z ÚVZ SR. Hygienici rekreantom odporúčajú, aby si, predtým ako vyrazia k vode, skontrolovali stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska aj cez týždenné aktualizácie úradu.
Kvalitu vody na kúpanie môže v umelých bazénoch ovplyvniť chlór, ktorý stále patrí k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Na prírodných vodných plochách sú to najmä sinice. V oboch prípadoch hrozia aj iné typy znečistenia.
„Chlór je využívaný je najmä pre svoj reziduálny a silný baktericídny účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, nízku nákladovosť i praktické používanie,“ informuje zdravotnícky úrad na svojom webe. Zároveň však upozorňuje, že na nadmernú prítomnosť chlóru sú zvlášť citlivé malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií. Môže podráždiť pokožku, sliznice alebo oči a vyvolať ekzém, dráždivý kašeľ, slzenie očí, ich nepríjemné štípanie či začervenanie.
„Platná vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sú považované za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre bazény určené deťom,“ uviedla Zuzana Valovičová z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR. V praxi sa podľa nej orgány verejného zdravotníctva stretávajú pri výkone štátneho zdravotného dozoru s prekračovaním hodnôt chlóru. „Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä z preventívnych dôvodov v období najväčšej návštevnosti. Po takomto zistení je prevádzkovateľom nariadený výkon účinných opatrení na nápravu,“ informovala.
Sinice sú nebezpečné, keď je ich priveľa
V prírodných kúpaliskách môže dôjsť k premnoženiu siníc. Tieto mikroorganizmy sa v určitých množstvách prirodzene vyskytujú vo všetkých vodných nádržiach a jazerách. Zvýšený výskyt siníc úrady zaznamenávajú najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí. Ich premnoženie znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias. Sinice dokážu vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva siníc sa môžu vyskytnúť aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť.
„Premnožené a nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií, ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného vodného kvetu, ktorý býva najčastejšie zelenej a modrozelenej farby. Vodný kvet sa môže podľa smeru vetra pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Nevstupujte do takejto vody a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch,” upozornila hygienička Valovičová.
Odporúča vyhnúť sa akejkoľvek vode, ktorá na základe farby či zápachu pôsobí odpudivo. Rovnako je dôležité všímať si okolie lokality. „Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu. Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na stenách a kachličkách – ak sú bazény v takomto stave, radíme nekúpať sa v nich,” povedala Valovičová.
Všeobecne zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou prevádzkou, čo znamená, že sa tam nedostatočne vymieňa a dezinfikuje voda alebo sa prekračuje povolená návštevnosť. Nedostatočnú prevádzku naznačujú napríklad povlaky na stenách bazénov, ich nedostatočná mechanická očista či zlá údržba filtrov na úpravu recirkulujúcej vody.
Nákazy z vody
Vodou vo verejných bazénoch sa podľa hygienikov najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia, ako sú zápaly očných spojiviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami ako mrľa ľudská, škrkavka detská. Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie. Kontaminovaná voda môže po prehltnutí spôsobiť žalúdočné a črevné problémy, hnačky.
Na prírodných vodných plochách môže byť voda kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Z nich sa na ľudí môžu preniesť takzvané leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako chrípka alebo príznakmi ochorení centrálnej nervovej sústavy, ako sú zápal mozgu a mozgových blán. Tiež postihnutím pečene a obličiek.
Pravidelné kontroly
Na prírodných aj umelých kúpaliskách vykonáva kontrolu kvality vody prevádzkovateľ. Sústreďuje sa na senzorickú kontrolu vody na kúpanie, teplotu vody, pH, hladiny voľného a viazaného chlóru, zabezpečenie laboratórnych skúšok vzoriek vody na kúpanie v stanovených intervaloch a podobne. Výsledky kontroly je prevádzkovateľ následne povinný pravidelne predkladať príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Zároveň tieto úrady kontrolujú kúpaliská asi v dvojtýždňových intervaloch.
„Ak prírodná vodná plocha nemá prevádzkovateľa, odbery vzoriek vôd vykonávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Na najvýznamnejších prírodných vodných plochách to začína predsezónnym vzorkovaním približne dva týždne pred začiatkom kúpacej sezóny a s kontrolou pokračujú hygienici v dvojtýždňových intervaloch. Na prírodných vodných plochách s lokálnym významom a víkendovou rekreáciou je odoberanie vzoriek len orientačné, približne jedenkrát až trikrát za sezónu,“ vysvetlila Klára Paganová z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR. Úrady však nemonitorujú každú prírodnú vodnú plochu, najmä ak je počas kúpacej sezóny navštevovaná len občas a minimálnym počtom návštevníkov.
-luh-
