Grafika: LDZ

Duševné zdravie je na Slovensku na okraji záujmu. Pritom pätina obyvateľov s ním má problém

Takmer 1 milión ľudí na Slovensku nie je spokojných so svojím duševným zdravím. Približne pätina slovenskej populácie trpí pretrvávajúcimi problémami ako sú podráždenosť, úzkostlivosť či pocitom, že sú s nervami v koncoch. Majú ťažkosti uvoľniť sa a často sú nervózni.

Vyplýva to z metaštúdie Východiskový stav duševného zdravia na Slovensku, ktorú pripravila Liga za duševné zdravie (LDZ) v spolupráci s odborníkmi z nezávislého zdravotníckeho think-tanku Project Healthcare Róbertom Babeľom, Petrom Polákom a Petrom Potúčkom. Všetci traja majú skúsenosti aj z pôsobenia vo významných zdravotníckych inštitúciách ako sú Ministerstvo zdravotníctva SR, Slovenská zdravotnícka univerzita či Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

20 percent Slovákov v štúdii ohodnotilo svoj momentálny stav duševného zdravia ako v škole známkou 4 alebo 5. To predstavuje 900 tisíc ľudí v krajine. Predstavitelia LDZ ale konštatovali, že aj medzi respondentami, ktorí svoje duševné zdravie hodnotia ako dobré – známkou 3, môže byť viacero takých, ktorí sa necítia byť v pohode a vykazujú určité symptómy duševných porúch.

Cieľom metaštúdie bolo dať dokopy fragmentované informácie v oblasti duševného zdravia. V počtoch z rôznych prieskumov duševného zdravia sú totiž veľké rozdiely. Uviedol to riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský na tlačovej konferencii, na ktorej autori prezentovali výsledky štúdie. Faktom podľa odborníkov zostáva, že na Slovensku väčšina pacientov s duševnými poruchami nevyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je najmä obava zo stigmatizácie, ale aj nízke celospoločenské povedomie o duševných ochoreniach. Ľudia, ktorí trpia psychickou poruchou, nevedia rozpoznať jej príznaky a často ani nepoznajú spôsob, ako vyhľadať odbornú pomoc. „V súčasnosti neexistuje na Slovensku úplný prehľad o epidemiologickej situácii v oblasti duševného zdravia. Výskum v oblasti psychiatrie a psychológie je nedostatočný, roztrieštený po fakultách vysokých škôl a Slovenskej akadémii vied, chýba prepojenie s praxou,“ konštatuje jeden zo záverov štúdie.

Veľké množstvo ľudí, ktorí trpia nejakou duševnou poruchou, sa teda na ňu nelieči. Podľa Vršanského na Slovensku chýbajú komunitné služby starostlivosti o duševné zdravie, úspešne fungujúce v okolitých krajinách. Suplujú ich niektoré občianske združenia. „Sme presvedčení o tom že takéto komunitné služby treba zaviesť spolu s financovaním a podporou, aby mohli byť dostatočne rozšírené naprieč celým Slovenskom. Máme to pilotované a vieme presne, ako majú fungovať, ako majú byť vytrénovaní pracovníci a ako sledovať kvalitu. Tento postup sme otestovali pri práci s komunitou odídencov z Ukrajiny,“ povedal riaditeľ LDZ. „Treba vytvoriť fond v oblasti podpory duševného zdravia, ktorý by špecificky financoval takéto typy aktivít, ktoré vypĺňajú medzery pri nedostatku psychológov a psychiatrov. Komunikujeme o tom s rezortom zdravotníctva aj s inými ministerstvami,“ dodal. „Vždy je niečo dôležitejšie ako duševné zdravie, no dozrel čas, aby sa tento prístup štátu zmenil,“ vyhlásil Vršanský.

V ďalších článkoch vychádzajúcich z metaštúdie o duševnom zdraví slovenskej populácie sa budeme podrobnejšie venovať práve téme komunitnej starostlivosti o duševné zdravie a jednotlivým témam spracovaným v tejto štúdii.

Lucia Hakszer