Sociálne podniky, ktoré majú pomôcť znevýhodnených skupinám ľudí vstúpiť na trh práce, Slovensko nevie dlhodobo využívať naplno. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Na podporu tejto oblasti bolo z európskych peňazí vynaložených už viac ako sto miliónov eur. Ministerstvo práce od roku 2018 napriek tomu podľa NKÚ nevykonalo hĺbkovú kontrolu ani v jednom podniku. Kvôli chýbajúcemu informačnému systému nemá rezort ani dostatočné dáta o zamestnancoch, preto nebol schopný vyhodnocovať účinnosť jednotlivých podporných mechanizmov. Niektoré formy podpory znevýhodnených skupín tak vôbec nefungovali. Väčšinu zamestnancov sociálnych podnikov pritom tvoria zdravotne znevýhodnené osoby.
Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až 90 percent z nich spadá do skupiny integračných sociálnych podnikov, ktoré sú verejnoprospešné a minimálne 30 percent ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Ako zistili národní kontrolóri, jedinou stabilne využívanou formou podpory sú integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní hlavne kompenzačnou pomocou vo forme vyrovnávacieho finančného príspevku.
„Sociálne podniky by v súlade s filozofiou ich zakladania a následne aj prevádzkovania, mali slúžiť primárne ako istý medzistupeň a nástroj, ktorý vťahuje kritickú skupinu obyvateľov, nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj dlhodobo nezamestnaných ľudí do pracovného prostredia, aby získali pracovné návyky a nadobudli nové zručnosti. Nemajú však nahrádzať štandardné podnikateľské subjekty, ako je to v súčasnosti, keď sa sociálne podniky stávajú dlhodobým miestom pre zamestnávanie znevýhodnených skupín,“ hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Väčšinu zamestnancov tvoria zdravotne znevýhodnení
Ku koncu vlaňajška sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 ľudí, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby. Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 percent ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí.
„Aj táto štatistika potvrdzuje, že hlavnou motiváciou viacerých prevádzkovateľov sociálnych podnikov je vyrovnávací príspevok a tomu automaticky prispôsobili aj svoju personálnu politiku,“ približuje šéf národných kontrolórov.
Štruktúra zamestnancov v sociálnych podnikoch:
| Druh zamestnanca | Podiel na celkovom počte zamestnancov |
|---|---|
| osoby bez znevýhodnenia | 32 % |
| zdravotne znevýhodnené osoby | 58 % |
| inak ako zdravotne znevýhodnené osoby | 9 % |
| zraniteľné osoby | 1 % |
Skoro každý deviaty zdravotne znevýhodnený zamestnanec pracuje v sociálnom podniku, ktorý sa venuje strážnym a bezpečnostným službám. Takéto podniky spĺňajú podmienky pre registráciu, vhodnosť zamestnávania telesne znevýhodnených osôb na tento typ práce je však podľa NKÚ otázna.
Z analýzy sociálnych podnikov tiež vyplýva, že ich regionálne rozloženie je nerovnomerné. Pätina všetkých podnikov funguje v žilinskom kraji v regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti. Zastúpenie v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti je naopak nízke. Napríklad v okrese Revúca je vysoká nezamestnanosť, ale sú v ňom len dva sociálne podniky. To isté platí pre okres Vranov nad Topľou, kde sú len tri sociálne podniky.
Chýba strategické riadenie
Kontrolóri tvrdia, že pri sociálnych podnikoch chýba strategické riadenie zo strany rezortu práce. To v predchádzajúcich piatich rokoch spôsobilo, že nebolo možné sledovať ich prínos. Ministerstvo podľa NKÚ nesledovalo efektívnosť a účinnosť vynakladania finančných prostriedkov. Funkčné nebolo ani využívanie sociálneho hľadiska napríklad vo verejnom obstarávaní, uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), medzitrh práce, servisné poukážky a podobne. Problém s uplatňovaním nižšej DPH v tejto oblasti a možné úpravy legislatívy podporujúcej sociálne podnikanie bude kontrolný úrad riešiť s daňovou správou.
Pre lepšie fungovania sociálnych podnikov je podľa kontrolórov kľúčovým manažérsky prístup k riadeniu tohto segmentu trhu práce zo strany ministerstva. Pomôcť by mohla aj medzirezortná spolupráca, v rámci ktorej musia byť stanovené konkrétne ciele a míľniky. Rozšírená by mala byť aj informačná základňa o sociálnych podnikoch a potrebné sú aj kontroly podnikov.
Vzťah miery nezamestnanosti a rozloženia sociálnych podnikov v okresoch:
„Výzvou ostáva propagácia sociálneho podnikania najmä voči verejnému sektoru, subjektom miestnej samosprávy, ale aj občianskej spoločnosti. Pre lepšie vnímanie tejto témy aj širšou verejnosťou je nevyhnutné vzdelávanie na úrovni stredného či vysokého školstva, a to v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálneho podnikania, ktoré sa v súčasnosti javí ako nedostatočné,“ uvádza NKÚ.
V rámci Európskej únie je 2,8 milióna sociálnych podnikov a zamestnávajú takmer 14 miliónov ľudí. Na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) európskeho spoločenstva sa podieľajú až ôsmimi percentami.
(mhl)
