Okrem starostlivosti lekárov a zdravotníkov zachraňuje životy pacientov v nemocniciach krv od dobrovoľných darcov. Rôzne organizácie sa dlhodobo snažia o nábor nových darcov, pretože krv je vzácna a tak je každý jeden darca dôležitý.
„Pri jednej operácii srdca pacient potrebuje aj päť transfúznych jednotiek. Pri autonehode sa môže spotrebovať 50 jednotiek krvi, pri liečbe leukémie je často potrebných aj osem transfúznych jednotiek týždenne,“ uvádza Slovenský červený kríž (SČK), ktorý má vlastný program darcovstva krvi. Pomáha zháňať darcov konkrétnych krvných skupín, ktoré nemocnice akurát potrebujú. Nie každý človek totiž spĺňa prísne kritéria na darovanie krvi.
Negatívne krvné skupiny sú vzácnejšie
U ľudí existujú krvné skupiny 0, A, B a AB, pričom každá môže mať Rh faktor + alebo -. Na Slovensku je najčastejšia krvná skupina A+. „Nemocnice posielajú výzvy, keď potrebujú nejakú konkrétnu krvnú skupinu. Mení sa to v rôznych obdobiach roka a rôznych regiónoch. A tým, že vzácnejší je faktor Rh-, výzva je najčastejšie na darovanie negatívnych krvných skupín,“ vysvetlila pre Zdravotnický deník Silvia Erdélyiová, koordinátorka Slovenského Červeného kríža pre prvú pomoc a krvný program.
Národná transfúzna služba (NTS) na svojom webe od októbra 2022 zverejňuje aj stav zásob krvi, aby ľudia vedeli, akú krv treba darovať. Z údajov vyplýva, že momentálne je na Slovensku nedostatok krvi v skupinách A- a 0-. Ďalšie hematologicko-transfúziologické pracoviská zase zverejňujú výzvy, akú krv potrebujú, na sociálnej sieti.
Podľa štatistík sú transfúzne lieky najčastejšie potrebné v internej medicíne a hematológii, na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach a jednotkách intenzívnej starostlivosti. Tiež pri operáciách.
„Teraz je veľa plánovaných operácií, lebo počas pandémie sa operovalo menej. Na plánované zákroky sa pre pacienta zháňajú rezervy konkrétnej krvnej skupiny,“ hovorí Silvia Erdélyiová. „Pri rôznych druhoch operácií je rôzna potreba krvi. Vždy hovorím, že kontinuálne po celý rok je potrebné darovať všetky krvné skupiny,“ priblížila. V istých prípadoch môže človek dostať krv aj od inej krvnej skupiny, pretože niektoré z nich sú kompatibilné. 0- je považovaná za univerzálneho darcu, ale na druhej strane, táto krvná skupina môže dostať krv len od 0-. „Preto treba mať 0- v zásobe pre týchto pacientov,“ objasnila pre Zdravotnický deník Erdélyiová. Človek s AB+ je zase vo všeobecnosti univerzálnym príjemcom, ktorý môže dostať hocijakú krvnú skupinu.
Mastné jedlá krv znehodnocujú
Slovenský červený kríž má vlastnú databázu darcov, na ktorú sa NTS obracia v prípade nedostatku krvi. „Najčastejšie je to cez leto, pretože v lete sú ľudia na dovolenkách a darcov je trocha menej. Aj keď sa po prázdninách vrátia, pre viaceré krajiny platí po návrate určitá lehota, počas ktorej krv preventívne nemožno darovať,“ konštatuje koordinátorka krvného programu SČK. V júni je Svetový deň darcov krvi a aj pri tejto príležitosti sa Červený kríž snaží čo najviac ľudí vyzvať, aby pred letom prišli darovať krv.
Tiež sa môže stať, že zásoby krvi klesnú okolo Vianoc. „Ľudia vtedy vyjedajú veľa rôznych vecí, ktoré ovplyvňujú aj kvalitu krvi. Ani pravidelní darcovia vtedy chvíľu nemôžu darovať. Hocikedy sa môže stať, že človek je zdravý, ale dá si večer arašidy, ráno mu zoberú krv a je mastnejšia,“ podotkla Erdélyiová. „Vtedy mu povedia: Príďte o týždeň a nedávajte si večer pred odberom čipsy,“ smeje sa.
Nie nalačno
Existuje aj mýtus, že vegetariáni nemôžu darovať krv, pretože sú ohrození málokrvnosťou. Avšak vegetarián, ktorý má v strave mäso nahradené dostatočným množstvom strukovín, konzumuje zároveň aj viac zeleniny a ovocia, môže krv darovať aj pravidelne a nič mu nehrozí.
Ľudia majú zaužívanú myšlienku, že na odber krvi sa chodí nalačno. V prípade darovania krvi je ale najlepšie dať si ľahké raňajky, večer predtým striedmu večeru a prijímať dostatok tekutín. Darcovia tak môžu predísť tomu, že im pri odbere príde zle. Pri darovaní krvi totiž človeku odoberú približne 450 mililitrov krvi, čo je oveľa viac ako jedna ampulka pri bežnom odbere.
Červený kríž robí mnoho kampaní na zháňanie nových darcov, ale konečné slovo, či je darca vhodný, musí povedať transfúziológ. Na transfúznej službe či hematologicko-transfúziologickom oddelení vyplní dotazník darcu, v ktorom popíše svoj zdravotný stav a urobia mu kontrolný odber, ktorý je rozhodujúci. „Človek sa možno cíti dobre, ale z jeho laboratórnych výsledkov môže byť zrejmý napríklad nejaký nastupujúci zápal v tele, prechladnutie. Vtedy ho pošlú domov na preliečenie a oddych. Prípadne sa môže stať, že prekonal chorobu a už sa cíti dobre, ale jeho krv ešte nemá celkom vhodné parametre,“ vysvetľuje Erdélyiová.
Konšpirácie a mýty
Počas covidovej pandémie sa transfúziologické pracoviská potýkali s rôznymi konšpiráciami. Keď sa proti chorobe začalo očkovať, mali rôzne nepríjemné telefonáty, ľudia atakovali sociálnu sieť NTS a vypisovali e-maily. „Riešili sa šialené veci. Asi najextrémnejší bol výrok: Idem na operáciu, ale nechcem krv od očkovaného. Pri tom sa až zastavuje rozum,“ vzdychla si Silvia Erdélyiová. V minulosti sa objavili napríklad aj dezinformácie, že darca krvi sa pri odbere môže niečím nakaziť. „Odber sa robí so schváleným, jednorazovým zdravotníckym materiálom, takže nie je priestor na žiadnu nákazu,“ uistila koordinátorka krvného programu. Pri každom odbere sa tiež robí vyšetrenie na prevenciu prenosu štyroch nebezpečných chorôb – infekčných žltačiek typu B a C, syfilisu a AIDS.
Nie každý človek je však vhodným darcom. Z darcovstva môže byť vyradený len dočasne alebo natrvalo. Okrem všeobecných dôvodov pre vyradenie z darcovstva sa ďalšie môžu ukázať priamo pri vyšetrení na transfúziologii.
V mnohých krajinách nemajú dostatok krvi
V 74 krajinách sveta pochádza viac ako 90 percent krvných zásob od dobrovoľných bezpríspevkových darcov krvi. Aj na Slovensku sa robia výhradne bezpríspevkové odbery. Niekoľko krajín sveta systematicky oceňuje pravidelných darcov krvi, medzi nimi aj Slovensko, Česko a Rakúsko.
Adekvátne a spoľahlivé zásobovanie krvou totiž môže byť zabezpečené len stabilnou základňou pravidelných, dobrovoľných a bezpríspevkových darcov krvi, konštatuje Červený kríž. Pravidelní darcovia krvi sú tiež najbezpečnejšou skupinou darcov, pretože ich stav je pri odberoch pravidelne monitorovaný a vyskytuje sa u nich najmenej krvných infekcií.
Červený kríž upozorňuje, že mnoho pacientov vo svete nemá včas prístup k bezpečnej krvi, ktorá zachraňuje život. „Poskytovanie bezpečnej krvi by malo byť neoddeliteľnou súčasťou národnej politiky a infraštruktúry zdravotnej starostlivosti každej krajiny. Existuje výrazný rozdiel v úrovni dostupnosti transfúzií medzi krajinami s nízkymi a vysokými príjmami,“ konštatuje SČK v tlačovej správe. Doplnil, že v krajinách s nízkymi príjmami sa podáva až 65 percent krvných transfúzií deťom do piatich rokov, zatiaľ čo v krajinách s vysokými príjmami sú v 76 percentách liečení transfúziou pacienti starší ako 65 rokov.
Umelá krv
Vedci sa dlhé roky snažia vyrobiť umelú krv a zaznamenali prvé úspechy. V novembri 2022 v Spojenom kráľovstve ľuďom podali v rámci klinického skúšania prvú transfúziu s červenými krvinkami vyrobenými v laboratóriu. Základom týchto krviniek sú kmeňové bunky od darcov. Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva konštatuje, že postup sa ukázal ako bezpečný a efektívny: „Umelo vyrobené krvinky môžu časom spôsobiť revolúciu v liečbe chorôb krvi a tiež u ľudí so vzácnou krvnou skupinou. V niektorých prípadoch je totiž náročné nájsť dostatok kompatibilnej krvi od darcov.“ Čo sa týka množstva umelo vyrobených červených krviniek v transfúzii, zatiaľ tvorili len 5 až 10 mililitrov celého objemu, čo predstavuje jednu až dve čajové lyžičky. Možno predpokladať že k významnému rozšíreniu tejto inovácie tak skoro nedôjde a krv od darcov bude aj naďalej veľmi potrebná.
Lucia Hakszer
