Pri liečbe vírusových ochorení, akými sú aj prechladnutie, chrípka, infekčná mononukleóza či COVID-19, antibiotiká nepomôžu. Veľa pacientov sa ich však od lekára dožaduje.
Podľa prieskumu Eurobarometer z jesene 2022 len polovica respondentov v Európe vie, že antibiotiká nie sú účinné proti vírusom. Mnoho ľudí ich užíva bez odôvodnenia alebo tak, že keď sa subjektívne cítia lepšie, jednoducho antibiotiká prestanú brať, hoci lekár určil liečbu na istý počet dní. Len traja z desiatich Európanov v prieskume vedeli, že užívanie antibiotík by sa malo ukončiť až po ukončení celej liečby a tiež, že pri zbytočnom užívaní antibiotiká strácajú svoju účinnosť. Chýbajú aj vedomosti o tom, že antibiotiká majú často vedľajšie účinky, ako je napríklad hnačka. Približne osem percent antibiotík sa podľa Eurobarometra užívalo bez lekárskeho predpisu.
Baktérie sú odolnejšie
Úrad Európskej komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie označil antimikrobiálnu rezistenciu, ktorá zahŕňa stratu účinku antibiotík, za jedno z najväčších rizík pre ľudské zdravie v Európskej únii.
Viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Miroslava Snopková pre Zdravotnický deník priblížila, že problém zasahuje nielen zdravých ľudí, ktorým hrozí, že sa nakazia baktériou rezistentnou na antibiotiká. Vo veľkom riziku sú ľudia s bakteriálnym ochorením, u ktorých sa môžu vyskytovať multirezistentné baktérie, a terapeutické možnosti sa značne obmedzujú.
Podľa farmaceutky vznikajú mnohé iniciatívy a osvetové aktivity, ktoré sa snažia laickej verejnosti priblížiť problém neefektívneho nakladania s antibiotikami, ich nesprávneho a neopodstatneného užívania.
„Jedným z opatrení, ktoré sa využíva v ambulanciách pediatrov, je vyšetrenie CRP, teda stanovenie hladiny C-reaktívneho proteínu, podľa ktorého je možné zistiť, či u pacienta prebieha vírusové alebo bakteriálne ochorenie, teda či je opodstatnené pacientovi nasadiť antibiotiká,“ vysvetlila Snopková.
Nechať si vyšetriť hladinu CRP je možné aj v niektorých lekárňach, prípadne pomocou samodiagnostického testu na domáce použitie. Z jednej kvapky krvi sa dá určiť, či je ochorenie vírusové alebo bakteriálne. „Možností aj na Slovensku máme dostatok, možno by sme sa v budúcnosti mohli pokúsiť o väčšiu koordináciu osvetových aktivít ako aj o dostupnejšie využívanie CRP,“ myslí si Snopková.
Pri bežných infekciách radí ľuďom obrátiť sa práve na farmaceutov, ktorí môžu pomôcť hneď od počiatku ochorenia nielen CRP vyšetrením. U ľahších respiračných ochorení vírusového pôvodu podporujú samoliečenie. „Pacient sa môže vyhnúť antibiotickej rezistencii aj tým, že dodržiava dávkovanie predpísaného antibiotika, liečbu užíva do konca, s antibiotikami sa s nikým nedelí, neužíva ich bez lekárskeho predpisu a neužíva nespotrebované alebo nedoužívané antibiotiká z minulosti,“ vymenúva odborníčka.
Bežné choroby nebudú liečiteľné
Pri nadmernom užívaní antibiotík, ich zháňaní „po známosti“ či svojvoľnom dávkovaní, hrozí okrem toho, že choroba si „zvykne“ a liek na ňu nebude účinkovať, tiež nesprávne zvolená dĺžka liečby, prípadne nesprávne užívanie konkrétneho antibiotika na baktériu, ktorá nie je na dané antibiotikum citlivá. Zdravotný stav sa v takom prípade nezlepšuje alebo sa časom zhoršuje, čo si následne vyžaduje dlhodobejšiu liečbu, zvyčajne s pridaním ďalších liekov. „Máme na trhu antibiotiká, ktoré sa dávkujú podľa diagnózy opakovane, nakoľko niektoré druhy baktérií majú dlhší životný cyklus a potrebujeme ich eradikovať dlhšou liečbou. Ak pacient volí antibiotiká sám, toto nemusí vedieť posúdiť, keďže po pár dňoch užívania sa subjektívne cíti lepšie,“ zdôrazňuje Snopková.
„Antibiotická rezistencia ako jedna z najväčších hrozieb globálneho zdravia ohrozuje každého človeka, v každom veku a v každej krajine. Keď sa baktérie stanú odolnými voči antibiotikám, bežné infekcie už nebudú liečiteľné. Aj na Slovensku sa často stretávame s tým, že aj u pacienta, ktorý je iba občas chorý, takmer vôbec neužíva alebo neužíval antibiotiká a ochorie na bakteriálnu infekciu, sa často vyskytujú rezistentné baktérie, teda také, ktoré už nereagujú na viaceré druhy antibiotík,“ hovorí pre Zdravotnický deník viceprezidentka lekárnickej komory.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2020 prudko poklesla spotreba liekov z ATC skupiny J01 Antibakteriálne látky na systémové použitie, do ktorej patria aj antibiotiká, vydaných na lekársky predpis a hradených z verejného zdravotného poistenia. V roku 2021 však narástol počet vydaných balení liekov z tejto skupiny oproti roku 2020 o 86 percent. Miroslava Snopková upozorňuje, že sa nespotrebujú všetky vydané lieky.
„Časť nespotrebovaných predpísaných a vydaných balení antibiotík sa nevyužitá dostane opäť do lekární. V horšom prípade končia v domácich lekárničkách a používajú sa v rozpore s pravidlami užívania alebo končia v komunálnom odpade a prispievajú k ďalšej antibiotickej rezistencii prostredníctvom životného prostredia,“ podotýka viceprezidentka SLeK.
Nespotrebované lieky, ktoré sú napríklad po dátume spotreby, nie je vhodné likvidovať ako bežný odpad. Ľudia ich môžu priniesť do ktorejkoľvek lekárne a tam si s nimi už poradia, aby boli zlikvidované správnym spôsobom. Platí to pre humánne aj veterinárne lieky.
„Do lekárne patria nespotrebované tablety, kapsule, čapíky, očné kvapky, sirupy, masti, gély, použité injekčné striekačky so zatavenou ihlou, inzulínové perá a ampulky injekčných roztokov. Tieto sa vracajú vo svojom pôvodnom vnútornom obale, teda blistri, fľaštičke alebo tube. Vonkajší obal, čiže papierová krabička sa triedi bežným spôsobom,“ radí Snopková.
Nedostatok, ale veľa liekov sa vyhodí
V lekárňach je aktuálne stále problém s nedostatkom niektorých liekov. Naďalej chýbajú najmä antibiotiká a lieky na tlmenie teploty či bolesti. Zástupcovia rezortu zdravotníctva a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) informujú, že situácia by sa mohla zlepšiť v marci.
Zdôraznili, že rokujú s kľúčovými partnermi z externého prostredia, vyhliadky z hľadiska dodávok liekov sú optimistické a očakáva sa tiež zlepšenie epidemiologickej situácie.
Generálny riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček zároveň vyzýva ľudí, aby sa zbytočne nezásobovali liekmi, pretože to môže situáciu len zbytočne zhoršovať. „Len za minulý rok sme zlikvidovali 200 ton nespotrebovaných liekov,“ upozornil.
Vrchol druhej vlny chrípkovej epidémie očakávajú lekári na prelome januára a februára. Podľa viceprezidentky lekárnikov by sa mali ľudia chrániť pred infekciami tak, že budú dodržiavať hygienické opatrenia ako časté umývanie rúk, vyhýbanie sa preplneným priestorom, hygiena potravín, konzumácia overenej pitnej vody, ale tiež tým, že nebudú užívať antibiotiká bez odporúčania zdravotníckeho profesionála. „Pri mnohých infekčných ochoreniach hrá dôležitú úlohu preventívne očkovanie – napríklad proti chrípke, pneumokokom, meningokokom a ďalším. Pomáha účinne predchádzať infekciám a ich šíreniu,“ dodala pre Zdravotnický deník Snopková.
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií sú najväčšie chyby, ktoré sa podpisujú pod zlú obranyschopnosť organizmu, práve unáhlené nasadenie antibiotík, zlá životospráva, nedostatočný príjem vitamínov a minerálov, prekurovanie bytov či nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu. Človek tak stráca prirodzenú imunitu a nevie dostatočne naštartovať organizmus na boj proti vírusom a infekciám.
Lucia Hakszer
