Len liečiť nestačí. Veľmi je dôležitý je aj prístup a komunikácia s pacientom, prízvukuje prednosta Gastroenterologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Bratislave Ladislav Kužela, ktorý so svojím tímom vytvoril projekt terapeutickej komunikácie pre pacientov aj zdravotníkov. Na klinike ho spustili od začiatku tohto roka.
Cieľom je postupnými nenásilnými a pozitívnymi krokmi edukovať pacientov o prevencii chorôb a rovnako pomôcť zdravotníkom pri práci s pacientmi. Tí dostanú po príchode na kliniku vzdelávacie materiály, ktoré im zrozumiteľne vysvetľujú ako prvú problematiku rakoviny hrubého čreva a konečníka a učia, ako jej predchádzať.
Najväčším problémom je strava
V dôsledku nezdravého životného štýlu vzniká 40 až 50 percent všetkých druhov rakoviny. Najnovšie dôkazy naznačujú, že nezdravá strava môže byť základným negatívnym faktorom, ktorý má za následok až 35 percent úmrtí na rakovinu. Najväčšia epidemiologická štúdia zameraná na nájdenie príčin predčasných úmrtí (Global Burden of Disease Study) ukázala, že práve nezdravá strava je zodpovedná za viac rokov zlého zdravia a viac úmrtí ako hociktorý iný faktor životného štýlu. V negatívnych efektoch teda „predbehla“ fajčenie, hlad, infekcie, hepatitídu aj chrípku. Štúdia ukázala, že ľudia celkovo konzumujú príliš veľa soli, červeného mäsa a procesovaného, teda priemyselne spracovaného, jedla, ako sú napríklad salámy, polotovary a sladené nápoje. Naopak, konzumujú veľmi málo vlákniny, celozrnných potravín, ovocia, orechov, semiačok, strukovín a zeleniny, čo má za následok zvýšenie počtu chronických ochorení.
„Dobrou správou je, že všetkým týmto faktorom vieme predchádzať, stačí len chcieť. Veľmi radi pomôžeme našimi odporúčaniami, ktoré budeme dopĺňať aj pre iné ochorenia tráviaceho traktu,“ povedal prednosta gastroenterologickej kliniky Kužela.
Klinika už vydala a sprístupnila tri vzdelávacie brožúry pre pacientov, ktoré si verejnosť môže stiahnuť z webu UNB. „Prvá sa venuje základným preventívnym krokom v prevencii rakoviny hrubého čreva a konečníka a ďalšie sa venujú podrobnému postupu a príprave pacienta pred dvoma základnými vyšetreniami, z ktorých majú pacienti strach, a to gastroskopia a kolonoskopia,“ vysvetlila pre Zdravotnický deník hovorkyňa nemocnice Eva Kliská. Dodala, že správne edukovaný a pripravený pacient skracuje aj čas prípravy lekára.
Dôležitosť komunikácie
Ako pokračovanie projektu terapeutickej komunikácie sa pripravuje vizuálna vzdelávacia kampaň na klinike aj v ambulantnom trakte. Tiež ďalšie materiály o výžive a špeciálnych diétach pri jednotlivých diagnózach. Podľa Kliskej sa do vzdelávania budúcich lekárov zaviedli nové postupy a chystajú sa aj špeciálne semináre pre personál o výžive a o samotnej komunikácii s pacientom. Predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti Zita Michlerová a tiež prezident Slovenského červeného kríža, detský anestéziológ a intenzivista z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Jozef Köppl pre Zdravotnický deník povedali, že výcvik komunikácie u budúcich lekárov a ďalších zdravotníkov je vo všeobecnosti veľmi slabý. Potvrdila to aj hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava. Vedenie nemocnice podľa nej vníma preťaženosť niektorých pracovísk a minimálny čas na komunikáciu s pacientom. „Preto aktivity kliniky vítame a veríme, že výsledkom bude nielen dobre fungujúci tím kliniky, ale najmä spokojný a správne liečený pacient,“ vyhlásila Kliská.
Upresnila, že v terapeutickej komunikácii na Gastroenterologickej klinike prebrali systém, ktorý fungoval na predchádzajúcom pôsobisku docenta Kuželu. Ten bol v rokoch 2012 až 2020 riaditeľom NÚDCH, predtým ako ho spolu s jeho tímom z funkcie odvolal vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO).
Pre pacientov je pripravená aj prvá kuchárska mini kniha receptov na jedlá, ktoré možno konzumovať pred kolonoskopickými vyšetreniami. Projekt nie je časovo ohraničený. Nemocnica má ambíciu, aby jej výukové pracoviská boli príkladom nielen v štandardných postupoch liečby, ale aj vo výučbe nových medikov či vo vzdelávaní pacientov.
Lucia Hakszer
