Predseda BSK Juraj Droba tvrdí, že situácia v zdravotníctve je naozaj zlá. Foto: droba.sk

Predsedovia samosprávnych krajov vyzvali vládu, aby riešila problémy a situáciu v zdravotníctve

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba a predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter na spoločnom tlačovom brífingu vyzvali vládu, aby naplnila prísľuby, ktoré dal zástupcom krajov na februárovom stretnutí dnes už exminister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Upozornili aj na skutočnosť, že k výstavbe nemocnice Rázsochy z prostriedkov plánu obnovy sa treba postaviť realisticky a peniaze prípadne uvoľniť pre iné nemocnice, ak z auditu vyplynie, že výstavba sa v stanovenom termíne nestihne. Rovnako upozornili na nefungujúcu komunikáciu, procesy a prísľuby, ktoré zostávajú len prísľubmi.

Zdravotníci v neistote

„Situácia v zdravotníctve je naozaj zlá. Nefunguje komunikácia, nefungujú procesy, sľuby zostávajú len sľubmi. Už pár mesiacov sú v neistote zdravotníci, nemocnice a najmä pacienti. To ma mrzí najviac, že všetko padá na ich plecia a práve ich sa to najviac dotkne nedostupná zdravotná starostlivosť, či vyberanie poplatkov. Preto opäť upozorňujeme na to, čo sa valí, že treba konať,“ povedal Droba na tlačovej besede.

„Po prvé, že rozsah funkčných doplnkových programov v nemocniciach zostane zachovaný. Po druhé, že finálny zoznam programov bude definitívne zverejnený najneskôr do 31. marca. Po tretie, že tento zoznam budú s nami vopred konzultovať. Išlo o ústne osobné prísľuby, ktorým sme dôverovali. Žiaľ, zistili sme, že zo stretnutia neexistuje žiadny zápis. Musíme preto verejnosť informovať týmto spôsobom, aký je stav vecí. A vysloviť verejný apel, aby niekto, žiaľ vôbec nevieme kto, prevzal záväzky ministerstva a zaručil, že všetko prebehne do konca marca tak, ako bolo sľúbené,“ poznamenal Lunter.

Nefunkčný program pre ambulancie

Predsedovia krajov upriamili pozornosť aj na to, že program pre ambulancie je prakticky nefunkčný a Lengvarský sľúbil nové podmienky. Medzi prísľubmi boli totiž aj zmeny v programe na podporu vzniku nových ambulancií z plánu obnovy.

„Vznik nových ambulancií a revitalizácia ambulantného sektora je kľúčový predpoklad všetkých väčších zmien a reforiem aj v nemocničnej sieti. Bez revitalizácie ambulancií sa každý väčší zásah do nemocničnej siete zmení na okamžitý kolaps v tom ktorom regióne a desaťtisíce ľudí môžu ostať bez akejkoľvek dostupnej zdravotnej starostlivosti,“ pripomenul predseda BSK.

Lunter upozornil na to, že tento program bol vyhlásený v septembri. Nakoľko vznikli len dve ambulancie, obidve v meste Banská Bystrica, považuje tento program de facto za nefunkčný.

„Málo lekárov sa prihlásilo, ešte menej má zmluvu a nestihne sa to dočerpať. Exminister Lengvarský nám sľúbil, že aktuálnu výzvu ukončia skôr, prerobia podmienky a vyhlásia znovu. Nové podmienky mali okrem iného podporiť nové ambulancie aj spätne, umožniť podporiť špecialistov či dať samosprávnym krajom možnosť, aby vybrali vhodné lokality pre vznik takýchto ambulancií aj podľa vlastného uváženia,“ povedal Tomáš Szalay, lekár BSK.

Rázsochy nemajú blokovať peniaze

Predsedovia krajov vyzvali vládu aj k tomu, aby sa realisticky postavila tiež k výstavbe nemocnice Rázsochy, ktorá nemá blokovať peniaze pre regióny. V prípade, ak z auditu, ktorý by mal aktuálne prebiehať, vyplynie, že jej výstavba z prostriedkov Plánu obnovy sa nestihne, treba peniaze uvoľniť pre nemocnice v regiónoch. „Veľmi podporujem takýto audit a najmä to, aby bol čo najskôr verejne oznámený termín, kedy bude jasné, či sa hrubá stavba Rázsoch dá stihnúť v termínoch plánu obnovy. A v prípade, že termíny sú nereálne, aby sa ponechali pre Rázsochy prostriedky na projektovú prípravu pre získanie stavebného povolenia a ostatné peniaze poslali do reálnych a regionálnych nemocníc, ktoré sú pripravené ich užitočne použiť,“ povedal predseda BBSK.

O potrebne novej univerzitnej nemocnice niet pochýb, podľa zdravotníckej stratégie BSK by však mala byť na východe mesta a mala by byť komplexná.

„Dnes takmer nikto netuší, čo sa vlastne má na Rázsochách stavať. Projekt pôsobí nepripravene, s verejnosťou nikto nekomunikuje. Tento projekt však nestojí a nepadá na peniazoch z plánu obnovy, boli vo vládnom programe predtým, ako tento vôbec vznikol,“ doplnil Droba s tým, že uvoľniť tieto peniaze na iné projekty v zdravotníctve, ktoré sú omnoho viac pripravené, je férové.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje rokovať

Ako pre Zdravotnický deník povedala Petra Lániková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva, rezort určite plánuje rokovať so samosprávnymi krajmi pred rozhodnutím o doplnkových programoch nemocníc a ich rozsahu tak, ako sa ministerstvo dohodlo na nedávnom stretnutí so zástupcami SK8 (združenie samosprávnych krajov – poznámka redakcie).

Čo sa týka podpory ambulancií všeobecných lekárov, od vyhlásenia predmetnej výzvy prijalo ministerstvo zdravotníctva 20 žiadostí o poskytnutie príspevku na zriadenie všeobecnej ambulancie v nedostatkových oblastiach. „Evidujeme ďalších žiadateľov, ktorí výhľadovo o výzvu majú záujem. Celkovo je alokovaných viac ako 10 miliónov eur z plánu obnovy a odolnosti, pričom rátame s vytvorením minimálne 150 nových ambulancií v ohrozených okresoch. Treba však podotknúť, že výzva je plánovaná na obdobie čerpania plánu obnovy, teda cieľ 153 nových ambulancií je súhrnom za roky 2023, 2024 a 2025,“ poznamenala Lániková.

Podľa jej slov je pre vedenie ministerstva zdravotníctva výstavba nemocnice na Rázsochách prioritou a nový krízový manažment realizuje všetky potrebné kroky, aby sa dobehli všetky omeškania, ktoré by ohrozili úspešnú realizáciu projektu. „Národná univerzitná nemocnica v Bratislave bude poskytovať najkvalitnejšie zdravotnú starostlivosť, priestor pre vzdelávanie zdravotníkov a vedeckú činnosť. Územný plán Bratislavy počíta s výstavbou veľkej komplexnej nemocnice v lokalite Rázsochy,“ uzavrela hovorkyňa ministerstva zdravotníctva.

Jozef Brezovský