Na Slovensku chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov. Dlhodobo na to upozorňujú rôzne združenia, lekári či iní odborníci. Kým ale v susednom Česku tento problém riešia aj zdravotné poisťovne, tie na slovenskom trhu sa spoliehajú skôr na štát. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si problém s nedostatkom lekárov uvedomuje. Podľa rezortu to zavinili vlády v posledných dekádach, ktoré ambulantnému sektoru nevenovali dostatočnú pozornosť. Problém by mal čiastočne vyriešiť aj plán obnovy.
Nedostatok ambulancií všeobecný lekárov či špecialistov v niektorých regiónoch Slovenska je dlhodobý problém. Všetci odborníci sa pritom zhodujú, že fungujúce ambulancie a ich dostatočné pokrytie má byť kostrou fungujúceho zdravotníctva. Expert na zdravotníctvo zo strany Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka upozornil, že nedostatok ambulancií by mali riešiť aj samotné zdravotné poisťovne.
Ako príklad dobrej praxe uviedol systém v Česku. „Zdravotné poisťovne si tam zisťujú, kde je nedostatok lekárov, potom v tých oblastiach zvyšujú platby a poskytujú dotácie na vznik nových ambulancií. U nás poisťovne čakajú na štát a neplnia si domácu úlohu. Pritom vedia, kde je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nikto poisťovniam nebráni, aby dali peniaze na dostupnosť ambulancií,“ povedal.
Ministerstvo zdravotníctva mu dáva sčasti za pravdu a odvoláva sa na zákon o zdravotných poisťovniach. „Ten určuje, že zdravotná poisťovňa je povinná vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečila poistencom dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Práve finančná motivácia poskytovateľov je jedným z nástrojov, ako zabezpečiť lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre poistencov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu pre Zdravotnícky denník.
Rozhoduje verejná minimálna sieť
Zdravotnícky denník sa obrátil aj na samotné zdravotné poisťovne a pýtal sa ich, či majú prehľad o nedostatku ambulancií a ako tento problém riešia. Na otázky ale reagovala len Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá je v rukách štátu. Jej hovorkyňa Ivana Štefúnová tvrdí, že poisťovňa disponuje analytickými nástrojmi pre sledovanie reálnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
„Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že naďalej v zmysle platnej legislatívy ostáva smerodajná takzvaná verejná minimálna sieť, ktorá určuje minimálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti bola na úrovni ministerstva zdravotníctva pripravená nová koncepcia tvorby siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá počíta napríklad aj so spomínanými dotáciami,“ hovorí Štefúnová pre Zdravotnícky denník.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pripomína, že už vlani prišlo k úpravne minimálnej siete ambulancií všeobecných lekárov a pediatrov, kedy bolo zavedené kritérium dojazdu do 25 minút a táto sieť sa má pravidelne prehodnocovať raz ročne. Pre ambulantnú sieť špecialistov má byť nový normatív predstavený počas tohtoročného leta.
Podľa jej slov majú však manažment pacienta v prvom rade v rukách poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a samosprávne kraje. „Úlohou zdravotnej poisťovne je najmä zabezpečovať dostatočnú sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Môžeme uistiť, že každej žiadosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o zazmluvnenie sa snažíme vyhovieť. V prípade, že v regióne neevidujeme žiadnu takúto žiadosť alebo len veľmi málo, VšZP sa snaží svojho poistenca aspoň nasmerovať k najbližšiemu vhodnému poskytovateľovi,“ tvrdí hovorkyňa štátnej poisťovne.
VšZP tiež tvrdí, že aj v zabezpečovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti zohráva dôležitú úlohu samosprávny kraj. „VšZP v rámci svojich legislatívnych kompetencií uzatvára zmluvné vzťahy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pravidelne prehodnocuje naplnenie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, respektíve dostupnosť zdravotnej starostlivosti. V rámci zabezpečenia jej dostupnosti však zdravotná poisťovňa môže pracovať iba s tým počtom poskytovateľov, ktorým bolo vydané povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré zabezpečuje kraj,“ upozorňuje Štefúnová.
Keď ale štátna poisťovňa eviduje výpadok niektorej ambulancie a prípadne zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v niektorej odbornosti v danom regióne, prehodnotí žiadosti iných poskytovateľov o uzatvorenie zmluvy a prípadne ich osloví. Podľa Štefúnovej VšZP paralelne informuje existujúcich poskytovateľov o vzniknutej situácií a žiada ich o súčinnosť.
„Je potrebné zdôrazniť, že dlhotrvajúci problém s nedostatkom lekárov nie je možné z úrovne zdravotnej poisťovne vyriešiť. Potrebné je systémové riešenie na úrovni ministerstva zdravotníctva,“ dodáva hovorkyňa.
Ministerstvo to rieši aj cez plán obnovy
Podiel zdravotníckeho personálu k pacientom bude však podľa Vlachynského z dôvodu demografických zmien nevyhnutne v nasledujúcich rokoch klesať. „Žiadna reforma nedokáže vyčarovať kopu nových lekárov a sestier, pretože tí sa ani nenarodili. Je to problém, ktorý sa nedá vyriešiť, len zlepšiť. Pre udržanie dostupnosti bude kľúčové, aby zdravotný systém dokázal dve veci. Po prvé, kontrolovať dopyt a naučiť pacientov, že zdravotné služby sú vzácny statok, ktorý treba konzumovať s rozvahou. Tu mám na mysli nástroje ako spoluúčasť, gatekeeping, či edukáciu. Po druhé, služby sa budú musieť škálovať, teda jeden zdravotník musí zajtra vedieť obslúžiť viac pacientov ako dnes. Dá sa ta pomocou elektronizácie, telemedicíny, ale hlavne zmenou kompetencií,“ hovorí analytik pre Zdravotnícky denník.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že si problém s nedostatkom lekárov uvedomuje. „Na Slovensku nebola ambulantnému sektoru v posledných dekádach venovaná dostatočná priorita a pozornosť či už z pohľadu odborného rastu, rozvoja, alebo financovania. Tento problém je jednou z priorít a ministerstvo ho rieši. K stabilizácii všeobecných lekárov, ale aj lekárov špecialistov, by mala prispieť aj nová verejná minimálna sieť a nový zoznam zdravotných výkonov spolu so snahou ministerstva o zabezpečenie dostatku financií v zdravotníckom sektore, aj pri platbách za poistencov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu.
Situáciu s ambulanciami by mala sčasti vyriešiť aj výzva z plánu obnovy, ktorá je určená na podporu ambulancií všeobecného lekárstva v nedostatkových oblastiach. Je na ňu vyčlenených viac ako desať miliónov eur. Štát úspešným žiadateľom potom preplatí náklady pri zriaďovaní a prevádzkovaní ambulancií počas prvého roka fungovania. V rámci tejto výzvy môžu nové alebo už existujúce ambulancie získať 50- až 60-tisíc eur v závislosti od okresu a obce. Je to jeden zo spôsobov, ako sa rezort snaží podporiť nové ambulancie v miestach, kde sú potrebné,“ vysvetľuje ministerstvo.
Okrem toho rezort pripravil nový zoznam zdravotných výkonov pre ambulantný sektor. Aktuálne sa zapracovávajú pripomienky. „Zároveň dlhodobo pracujeme na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2030, vďaka ktorej chce ministerstvo znížiť migráciu pracovnej sily, zvýšiť mzdy či zlepšiť pracovné podmienky. Cieľom tejto stratégie je nielen zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v systéme, no predovšetkým dosiahnuť zvýšenie kreditu a spoločenského uznania zdravotníckeho povolania a zabezpečiť motiváciu vykonávať zdravotnícke povolanie dobre a kvalitne,“ zdôrazňuje komunikačný odbor.
Tak, ako štátna poisťovňa, aj ministerstvo sa odvoláva na samosprávne kraje, ktoré majú podľa neho vlastné motivačné programy na rozvoj a podporu zdravotníctva. Kraje sa snažia prilákať ambulantných lekárov rôznymi benefitmi. Ponúkajú im napríklad služobné byty, vozidlá či telefón. Niektoré kraje tiež poskytujú dotácie na otvorenie a prevádzku ambulancie.
Miroslav Homola
