Slovenskému zdravotníctvu chýbajú pravidlá financovania a upratanie sektora. Počas diskusie pri Okrúhlom stole Zdravotnického deníku to povedal expert na zdravotníctvo zo strany Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák. „Problém je, že štát si necháva financovanie unášať a vôbec to nereguluje. Chýba nám aj strategické plánovanie personálu,“ povedal Dvořák.
Diskusia Zdravotníckeho denníku sa týkala hlavne zvyšovania platov zdravotníckeho personálu v nemocniciach, reformy siete nemocníc a sčasti aj výstavby nemocnice Rázsochy z plánu obnovy. Platy zdravotníkov sa zvyšovali po minuloročnom štrajku lekárov. Ich protestné hromadné výpovede zastrešovalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré od vlády okrem vyšších miezd žiadalo splnenie aj ďalších požiadaviek.
Podľa Dvořáka sa ale zvyšovanie platov riadilo dojmami, nie zdravotnou politikou a dátami. „Chýbalo mi tam aj takzvané strategické plánovanie personálu, ktoré poznáme zo zahraničia. Prebiehali hádky o zvyšovaní koeficientov pri platoch, ale nevidel som k tomu žiadne dáta,“ povedal expert PS na diskusii.
Ako ďalej uviedol, ani platový automat pre lekárov nie je úplne ideálne nastavený. „Neodmeňuje sa za výkon, ale za prax. Roky praxe ale neznamenajú lepší výkon, alebo že lekár dovzdelá viac mladých medikov. Zároveň s tým už nič neurobíme, pretože je to uzákonené,“ vysvetlil Dvořák.
Expert na zdravotníctvo z PS tiež upozornil na prieskum, podľa ktorého pre lekárov nie sú dôležité len platy. Tie sú u nich až na siedmom až šiestom mieste priorít. Viac im prekáža systém práce, manažment nemocníc či pracovné podmienky. Pre zdravotné sestry sú zase prioritnejšie platy.
„U sestier sa ešte bude musieť riešiť zvýšenie platu. V absolútnych číslach dostali sestry najmenšie zvýšenie. Viac sa im v súčasnosti oplatí v rámci platu ísť pracovať do supermarketu. Tam zarobia viac, to budeme musieť riešiť,“ povedal Dvořák.
To, že vláda slovenským lekárom zvýšila platy podľa Dvořáka prinesie aj zvyšovanie platov lekárov v okolitých krajinách. „Mali by sme sa pozerať viac na dáta a zvýšiť platy tam, kde sú nedostatkové povolania v rámci zdravotníctva,“ dodal.
Financovaniu zdravotníctva chýbajú pravidlá
Slovenské zdravotníctvo má niekoľko rokov problém aj so zadlženými nemocnicami či nedostatočným financovaním iných zdravotníckych sektorov. „Vo financovaní zdravotníctva nám chýbajú pravidlá a upratanie sektora. Financovanie ambulancií je absolútne neregulované. Problém je, že štát si necháva financovanie unášať a vôbec to nereguluje. Chýba nám aj strategické plánovanie personálu,“ myslí si expert z PS.
Ako príklad nedostatočného financovania ambulancií uviedol platby v ambulanciách detských psychiatrov. Ročné platby sú u nich na úrovni 60-tisíc, iné ambulancie však majú dvoj- až trojnásobne vyššie rozpočty. Všeobecných lekárov trápi aj zbytočná administratíva. Do každej poisťovne majú iné postupy v rámci účtovníctva. „Každá poisťovňa si robí vlastné politiky a potom je zvýšená byrokracia pre lekárov,“ povedal Dvořák.
Okrem toho pripomenul, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vydala predikciu, ktorá hovorí o tom, že s lekármi nie je až taký problém. Do roku 2030 až 2050 sa podľa neho lekársky personál stabilizuje. „Pri lekároch je problém skôr v distribúcii v rámci regiónov. A tento problém sa prehlbuje najmä v ambulanciách. Kostrou zdravotníctva musia byť funkčné ambulancie,“ vysvetlil.
Na Slovensku pritom chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov. Ich čiastočné vybudovanie sa financuje aj z plánu obnovy. Dvořák ako príklad dobrej praxe uviedol systém v Česku. „Zdravotné poisťovne si tam zisťujú, kde je nedostatok lekárov, potom v tých oblastiach zvyšujú platby a poskytujú dotácie na vznik nových ambulancií. U nás poisťovne čakajú na štát a neplnia si domácu úlohu. Pritom vedia, kde je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Nikto poisťovniam nebráni, aby dali peniaze na dostupnosť ambulancií,“ povedal.
Reforma siete nie je dokonalá, tvrdí Dvořák
Diskusia sa venovala aj optimalizácii siete nemocníc, ktorá v praxi odštartovala začiatkom tohto roka. Nemocnice boli zaradené do kategórií jedna až päť. Dvořák pripomenul, že na začiatku reformy siete nemocníc sa počítalo aj so základnou sieťou ambulancií. „Keď už prišlo ku koncu roka na dofinancovanie, na ambulancie sa zabudlo. Robila aj zonácia, kde sú najväčšie nedostatky všeobecných lekárov. A popri tom treba robiť aj nejakú koncepciu všeobecného lekárstva. Keď viete, čo od ambulancií chcete a máte zostavenú sieť, viete, kam majú smerovať peniaze,“ povedal.
Podľa jeho slov ale bola pri nemocniciach kritickejšia situácia, ktorú musel štát reformou siete vyriešiť. „Vedeli sme, že s tou sieťou musíme niečo urobiť. Aj podľa údajov v rámci Európskej únie sme išli zlým smerom. Bývalá legislatíva zadefinovala body, ako mala vyzerať nemocničná sieť, ale detailnú reguláciu už neriešila. Ministerstvo v tom muselo urobiť poriadok. Optimalizácie siete nemocníc síce nie je ideálna, ale je to základný rámec,“ myslí si expert z PS.
Podľa jeho slov sa vo vyhláškach v rámci reformy siete určite nájdu nedostatky, ale reforma bola dôležitá kvôli zastaveniu úpadku. Vytvára aj stratégiu v sektore, pretože vieme, koľko má byť nemocníc, aké majú mať vybavenie či napríklad dojazdové časy. Vytvára to aj stratégiu pre poisťovne, investičný plán pre budúce dotácie či personálnu stratégiu,“ vysvetlil Dvořák.
Obavu však vyjadril pri doplnkových programoch, ktoré boli v súčasnosti schvaľované benevolentne. „Tým, že je predvolebný rok, vláda štedro rozdelila doplnkové programy. Budúca vláda bude musieť sieť ešte raz prehodnotiť. Bojím sa, ako to bude vyzerať po voľbách. Komisia povie, že to bolo rozdelené zle a niektoré programy nemocniciam určite zruší,“ dodal Dvořák na diskusii.
Foto: Roman Skyba
Miroslav Homola
