Žilinská župa musela na Liptove riešiť výpadok pediatrickej ambulancie. Lekárka totiž odišla do dôchodku a nemal ju kto nahradiť. Kraj si tak pomohol otvorením ambulancie v neďalekej liptovskej nemocnici. Župa ale upozornila, že zo strany mladých lekárov nie je záujem o prevádzkovanie ambulancií nielen v odľahlých obciach, ale už ani v menších mestách. Problém je dlhodobý a ministerstvo tvrdí, že je riešenie tohto problému je jedna z jeho priorít.
Problémy s dostupnosťou pediatra môže spôsobiť aj odchod len jedného z nich do dôchodku. Nedávno sa o tom presvedčil aj Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý musel podobný prípad v Liptovskom Hrádku. Pediatrička z ambulancie pre evidovaných pacientov zo všeobecnej ambulancie pre deti a dorast v Liptovskom Hrádku totiž odišla do dôchodku. Keďže mladí lekári nemali záujem o prevzatie praxe, kraj musel zriadiť už druhú všeobecnú ambulanciu pre deti a dorast v Liptovskej nemocnici s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, ktorej je zriaďovateľom. Ambulancia je v prevádzke od začiatku júna tohto roka.
„Zo strany mladých lekárov, bohužiaľ, nie je záujem o prevádzkovanie ambulancií nielen v odľahlých obciach, ale už ani v menších mestách,“ vysvetlila riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK Silvia Pekarčíková. Ako príklad uviedla Kysucké Nové Mesto, Turzovku, Krásno nad Kysucou, Turčianske Teplice či práve Liptovský Hrádok. Podľa Pekarčíkovej kraj eviduje postupné zanikanie všeobecných ambulancií predovšetkým v odľahlých lokalitách. Ľudia z týchto oblastí tak musia za starostlivosťou dochádzať do vzdialenejších miest a regiónov.
„Preto si vážime každého lekára v dôchodkovom veku, ktorí už pred odchodom na dôchodok systematicky spolupracuje s mladých lekárom, ktorému plánuje odovzdať svoju prax a aktívne im pomáhame pri tomto prechode,“ tvrdí Pekarčíková. Župa si však pri nezáujme mladých lekárov pomáha aj zriaďovaním ambulancií pri svojich zdravotníckych zariadeniach. V súčasnosti je v rámci župy dopyt aj po špecializovaných ambulanciách, preto tam, kde sú pri nemocniciach dostatočné kapacity, zriaďuje kraj aj špecializované ambulancie.
Nedostatok lekárov
Nedostatok ambulancií všeobecný lekárov či špecialistov v niektorých regiónoch Slovenska je dlhodobý problém. Všetci odborníci sa pritom zhodujú, že fungujúce ambulancie a ich dostatočné pokrytie má byť kostrou fungujúceho zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že si problém s nedostatkom lekárov uvedomuje. Podľa rezortu sa ale na Slovensku nebola ambulantnému sektoru v posledných dekádach venovaná dostatočná priorita a pozornosť či už z pohľadu odborného rastu, rozvoja, alebo financovania.
Žilinská župa motivuje a finančne podporuje mladých lekárov prostredníctvom schváleného stabilizačného projektu pre mladých lekárov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podporu poskytuje ako príspevok ku mzde pre absolventov, návrat do rodiska, adaptačnú jazykovú prípravu, mentorský príspevok, vstupnú náborovú jednorazovú dotáciu a celoživotné vzdelávanie. V roku 2019 sa podarilo poskytnutím jednorazovej dotácie v rámci stabilizácie siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti zastabilizovať šesť nových ambulancií.
Ministerstvo zdravotníctva tiež spustilo od roku 2014 systém vzdelávania všeobecných lekárov a pediatrov v rámci rezidentského programu pre privátnu prax, na ktorom participuje cez svoje nemocnice aj kraj. Aktuálne je v rezidentskom programe 29 lekárov pre pediatriu a 21 pre všeobecné lekárstvo, ktorí sa pripravujú v nemocniciach a ambulanciách v rámci kraja.
Ministerstvo to rieši aj cez plán obnovy
Situáciu s ambulanciami by mala sčasti vyriešiť aj výzva z plánu obnovy, ktorá je určená na podporu ambulancií všeobecného lekárstva v nedostatkových oblastiach. Je na ňu vyčlenených viac ako desať miliónov eur. „Štát úspešným žiadateľom potom preplatí náklady pri zriaďovaní a prevádzkovaní ambulancií počas prvého roka fungovania. V rámci tejto výzvy môžu nové alebo už existujúce ambulancie získať 50- až 60-tisíc eur v závislosti od okresu a obce. Je to jeden zo spôsobov, ako sa rezort snaží podporiť nové ambulancie v miestach, kde sú potrebné,“ vysvetľuje ministerstvo.
Okrem toho rezort pripravil nový zoznam zdravotných výkonov pre ambulantný sektor. Aktuálne sa zapracovávajú pripomienky. Zároveň sa pracuje na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2030, vďaka ktorej chce ministerstvo znížiť migráciu pracovnej sily, zvýšiť mzdy či zlepšiť pracovné podmienky. Cieľom tejto stratégie je zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v systéme, dosiahnuť zvýšenie kreditu a spoločenského uznania zdravotníckeho povolania a zabezpečiť motiváciu vykonávať zdravotnícke povolanie dobre a kvalitne.
Zo strany ministerstva zdravotníctva bola vlani v septembri spustená výzva vo forme podpory pre novovznikajúce ambulancie všeobecnej ambulantnej starostlivosti, s finančným príspevkom na zriadenie všeobecnej ambulancie pre dospelých a pre deti a dorast v nedostatkových okresoch, čím sú vytvorené podporné mechanizmy a motivačné prostriedky pre zvýhodnenie platieb pre ambulanciu lekára v odľahlých regiónoch. V žilinskej župe sa do však výzvy zapojili len dvaja lekári.
„Evidentne tak motivačné, finančné a iné benefity od samosprávy či jednorazová dotácia od ministerstva zdravotníctva na systematické riešenie situácie nepostačujú. Riešením by bola štátom riadená regulácia na celoštátnej úrovni, ale aj financovanie ambulancií tak, aby dokázali konkurovať platom lekárov v nemocniciach. Na to je však potrebná zmena legislatívy, súčinnosť štátu a kompetentných orgánov,“ dodáva Pekarčíková.
Miroslav Homola
