Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podľa svojich slov pozorne sleduje kroky ministerstva zdravotníctva na riešenie kritickej finančnej situácie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Ako už ÚDZS informoval, jej strata dosiahla ku koncu minulého roka 153,8 milióna eur a pokračujúce prehlbovanie strát zapríčinilo, že k 31. marcu štátna poisťovňa už vykazovala záporné vlastné imanie v hodnote -8,8 milióna eur.
Slovenský parlament minulý rok zrušil právomoc úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese hodnoty jej vlastného imania pod 16,6 milióna eur. „Voči tomu úrad dôrazne protestoval nielen za predchádzajúcej vlády, ale informoval aj vládu premiéra Ľudovíta Ódora,“ upozorňuje ÚDZS vo svojom stanovisku.
Existujú ďalšie podozrenia
ÚDZS je aj napriek tomu presvedčený, že stále má, i keď oklieštené, právomoci a povinnosť zasiahnuť do negatívneho finančného vývoja zdravotných poisťovní. „Ak to bude situácia vo VšZP vyžadovať, úrad svoje právomoci, vrátane krajnej možnosti zavedenia nútenej správy, využije. V tejto fáze, keď poisťovňa spĺňa zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a faktúry uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas, ÚDZS okrem platobnej schopnosti pravidelne na mesačnej báze sleduje vývoj hospodárenia VšZP s odhadom výsledku do konca roka 2023, pričom úrad bude od nej požadovať plnenie schváleného obchodno-finančného plánu na rok 2023,“ hovorí predsedníčka ÚDZS Renáta Bláhová. Aj k tomu je však nevyhnutné, aby ministerstvo vydalo vykonávaciu vyhlášku, ktorá mešká tretí mesiac.
Podľa jej slov je najvyšší čas podniknúť rozhodné kroky na zosúladenie príjmov a výdavkov zdravotnej poisťovne, o možných detailoch úrad komunikuje aj s ministerstvom zdravotníctva. Analýza, ktorú vykonal ÚDZS na dátach z roku 2022, potvrdila skoršie zistenia Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií, že VšZP za rovnaké výkony platí nemocniciam spravidla viac ako súkromné zdravotné poisťovne.
Obdobné podozrenia z preplácania existujú aj pri platbách štátnej poisťovne smerom k ambulanciám i k takzvaným SVALZ-om (Spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky – pozn. redakcie) , ktoré zahŕňajú napríklad laboratóriá či špeciálne diagnostické výkony ako napríklad CT či MR.
Absencia DRG deformuje systém
„Sú to desiatky milióny eur, takže prehodnotenie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, forenzný audit týchto zmlúv a nastavenie spravodlivých platobných mechanizmov, sú kľúčom k finančnému zotaveniu VšZP. V tejto súvislosti je nevyhnutný razantný zásah nielen vedenia poisťovne, ale aj jej jediného akcionára, teda ministerstva zdravotníctva,“ vyhlásila predsedníčka úradu.
Úrad si podľa Bláhovej uvedomuje, že pre zabezpečenie dlhodobej finančnej stability zdravotníctva sú nutné systémové zmeny, kam patrí predovšetkým účinná cenová regulácia, ktorá zamedzí neodôvodneným disproporciám v odmeňovaní zdravotníckych výkonov, ale aj nadspotrebe liekov. „Takmer 20 rokov v tejto oblasti štát zlyhával, preto vítame snahu nového vedenia rezortu radikálne urýchliť zavedenie systému DRG a do polovice septembra pripraviť aj príslušnú vyhlášku s konkrétnymi sadzbami a relatívnymi váhami na rok 2024 tak, ako sme to odporúčali. Oceňujeme, že táto ambícia sa stala aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a bola veľmi konkrétne zahrnutá aj do programových priorít,“ konštatuje šéfka ÚDZS.
Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, ktorá nevyužíva DRG ako efektívny platobný mechanizmus. „Absencia DRG stojí za veľkou časťou finančných deformácií medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú pacienta,“ uzatvára Bláhová.
-bre-
