V roku 2022 boli disponibilné zdroje vo verejnom zdravotnom poistení na úrovni šiestich miliárd eur. Disponibilné zdroje vo verejnom zdravotnom poistení predstavujú predovšetkým príjmy z vybraného poistného, ktorých výber zabezpečujú zdravotné poisťovne. V roku 2022 príjmy z vybraného poistného medziročne narástli o 6,2 percenta. Uvádza to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022.
Úrad vo svojej správe navyše konštatuje, že veľa diskutovaných nedostatkov slovenského zdravotníctva sa počas uplynulého roka podarilo vyriešiť, o iných sa aspoň otvorila diskusia a kompetentní sa začali problematike venovať. „Niektoré kľúčové oblasti, ako je napríklad jednotná a transparentná cenová politika či dostupnosť zdravotnej starostlivosti, sú však stále nepodchytené. Jadro problému vidíme v zlom systémovom nastavení, ktoré je dôsledkom nedokončenej zdravotníckej reformy spred takmer dvadsiatich rokov,“ vysvetľuje ÚDZS.
Štát pridá za svojich poistencov
Na vybranom poistnom sa podieľajú ekonomicky aktívni poistenci 78 percentami, pričom v roku 2022 zaplatili ekonomicky aktívni poistenci na poistnom o 8,2 percenta viac ako v roku 2021. Celková platba za poistencov štátu naproti tomu klesla o 3,1 milióna eur, čo predstavuje pokles o 0,2 percenta.
„Priemerné mesačné príjmy z poistného za ekonomicky aktívnych poistencov dlhodobo stúpajú. Platba za poistenca štátu predstavuje približne 22 percenta zo sumy, ktorú priemerne zaplatí na poistnom ekonomicky aktívny poistenec a v roku 2022 sa v medziročnom porovnaní nezvýšila,“ konštatuje ÚDZS v správe.
V rozpočte na rok 2023 bola na poistencov štátu vyčlenená suma 1,62 miliardy eur, čo predstavuje priemernú mesačnú platbu na poistenca štátu v hodnote približne 47 eur. To predstavuje nárast o približne 10 eur mesačne v porovnaní s priemernou mesačnou platbou v roku 2022. Od roku 2024 sa vďaka novelizácií zákona o zdravotnom poistení podstatným spôsobom mení výška platieb štátu za poistencov štátu.
Po novom bude vymeriavací základ štátu 12-násobok priemernej mesačnej mzdy. Vychádzať sa bude z údajov spred dvoch rokov. „V prechodnom období rokov 2024 a 2025 sa bude uplatňovať sadzba vo výške 4,5 percenta z vymeriavacieho základu a v roku 2026 a nasledujúcich rokov sa bude uplatňovať sadzba vo výške 5 percent z vymeriavacieho základu,“ upozorňuje ÚDZS.
Kríza zdravotných poisťovní
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a Zdravotná poisťovňa Dôvera skončili v roku 2022 so stratou. VšZP dosiahla stratu vo výške takmer 154 miliónov eur, Dôvera vo výške 14 miliónov eur. Zdravotná poisťovňa Union dosiahla zisk vo výške 1,1 milióna eur.
Hodnotu vlastného imania zdravotných poisťovní ku 31. decembru 2022 vykázala VšZP v hodnote 41,4 milióna eur, Dôvera 205,3 milióna eur a Union v hodnote 42,5 milióna eur.
Ani jedna zo zdravotných poisťovní podľa ÚDZS nemá z pohľadu štandardu slovenského obchodného zákonníka dostatočnú kapitálovú primeranosť vo vzťahu k cudzím zdrojom vo výške 8 percent. Pri VšZP je to jedno percento, Dôvera má 5 percent a Union 7 percent. „Všetky tri zdravotné poisťovne by teda boli v zmysle slovenského obchodného zákonníka spoločnosťami v kríze,“ tvrdí ÚDZS.
Štátna zdravotná poisťovňa dlhodobo vykazuje zlé hospodárske výsledky, ktoré si v roku 2022 vyžiadali intervenciu zo strany jediného akcionára poisťovne, ktorý dofinancoval poisťovňu formou zvýšenia jej základného imania v celkovej sume 160 miliónov eur. „Takáto forma financovania, keďže sa neúčtuje do výnosov, nemá vplyv na výsledok hospodárenia. Poskytne síce poisťovni potrebné finančné prostriedky, vykázanú stratu však neovplyvní,“ konštatuje ÚDZS.
Potrebná je reforma financovania
Podľa zákona o zdravotných poisťovniach by ÚDZS pri poklese hodnoty vlastného imania pod 16,6 milióna eur nariadil VšZP, aby úradu predložila na schválenie ozdravný plán, ktorý by mohol vyústiť až do vyhlásenia nútenej správy nad poisťovňou. Avšak novelizáciou tohto zákona bola táto kompetencia od roku 2023 úradu odňatá. „Momentálne neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by definovala požiadavky na výšku vlastného imania zdravotnej poisťovne alebo iné ekonomické ukazovatele,“ poznamenáva ÚDZS.
Úrad dodáva, že kým pomer vlastných a cudzích zdrojov bežných spoločností upravuje Obchodný zákonník a banky a komerčné poisťovne podliehajú kontrole zo strany Národnej banky Slovenska, zdravotné poisťovne prepadajú regulačným sitom. „Je alarmujúce, že tri akciové spoločnosti, ktoré spravujú ročne už takmer 7 miliárd eur odvodov, nepodliehajú takmer žiadnej kontrole hospodárenia, reforma systému je nevyhnutná,“ upozorňuje ÚDZS.
Úrad si myslí, že dôvodom zlých hospodárskych výsledkov VšZP síce môže byť aj slabá efektivita interných procesov a manažérske rozhodnutia, jadro problému však vidí najmä v zlom systémovom nastavení vrátane absencie cenovej regulácie a doteraz málo razantného prístupu ministerstva zdravotníctva.
„Kvalitu zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť a súčasne ekonomickú udržateľnosť zdravotníctva ohrozuje absencia pravidiel, ktoré by zaviedli do systému prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť. Zlepšenia prichádzajú príliš pomaly a formou nesystémových riešení, ktoré plátajú menšie diery v systéme a často sa míňajú účinku. Z pohľadu úradu je v tomto štádiu jediným riešením rozsiahla reforma financovania zdravotníctva,“ konštatuje ÚDZS v správe.
Jozef Brezovský
