Slovenské zdravotníctvo musí byť dofinancované a po predčasných parlamentných voľbách by to mala byť premiérska téma. Na predvolebnej diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka to povedala podpredsedníčka strany Hlas-SD Zuzana Dolinková. Ak sa má v zdravotníctve niečo zmeniť, musí to mať podľa nej aj podporu predsedu vlády.
Slovenské politické strany už v podstate spustili kampaň pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa budú konať na konci septembra tohto roka. Okrem toho už pomaly začali zverejňovať aj svoje programy, ktorých súčasťou sú aj plány pre zdravotníctvo. Dolinková v diskusii uviedla, že na zmeny v zdravotníctve je potrebná aj vízia, ktorá podľa nej víťaznej strane OĽaNO v roku 2020 chýbala. V zmenách bývalej vláde podľa nej nebránila ani pandémia. „Keby bola krajina lepšie pripravená, mohli sme aj efektívnejšie využiť peniaze z plánu obnovy,“ myslí si podpredsedníčka Hlasu.
Akákoľvek vláda vzíde z predčasných parlamentných volieb, podľa jej slov bude musieť dofinancovať slovenské zdravotníctvo. „Zároveň musí byť sektor zdravotníctva premiérska téma. Zmeny si vyžadujú silnú podporu predsedu vlády. Každý, kto bude ministrom zdravotníctva, by mal potom diskutovať, vysvetlovať a rokovať. Izolovať sa iba so svojou skupinou a stranou nebude mať zmysel. Bude musieť spolupracovať so všetkými,“ zdôraznila.
Zdravotníctvo sa musí dofinancovať
Podľa Dolinkovej je problém aj v tom, že každý síce už 30 rokov vie, čo zdravotníctvo potrebuje, po zmenách vlád sa ale menia priority a vo víziách sa nepokračuje. Jej strana má program do volieb už hotový, ale počas leta ho chce ešte doladiť. Svetlo sveta by mal uzrieť začiatkom septemba tohto roka. Podľa jej slov obsahuje základné zmeny, ktoré by mali mať v programe všetky politické strany.
„Je v ňom stabilizácia personálu, postavenie národnej nemocnice či podpora vedy, výskumu a vývoja. To sú veci, ktoré budú mať všetky strany v programe. Špecifikom nášho programu bude zmena verejného zdravotného poistenia. Chceme zachovať systém súkromných aj štátnych zdravotných poisťovní, ale pacient, ktorý si platí zdravotné odvody, by mal mať nad poistením väčšiu kontrolu,“ povedala počas diskusie Dolinková.
Podľa jej slov je napríklad krehká aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku, pretože v zdravotníctve pôsobí mnoho lekárov v dôchodkovom veku. Keby všetci naraz odišli, dostupnosť by podľa jej slov nebola na takej úrovni, ako je teraz. „Myslím si, že musí ísť viac peňazí do zdravotníctva. Kvôli ich nedostatku máme aj odliv lekárov a sestrier. Výdavkami sa musíme priblížiť aspoň Českej republike. A zdravotné poisťovne by mali tvoriť zisk len z peňazí na správu a nie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ spresnila podpredsedníčka Hlasu.
Ambulantní lekári musia byť platení za vyliečenie
Zmeniť by sa mohlo aj nastavenie financovania ambulancií. Podľa jej slov by mali byť ambulantní lekári odmeňovaní za vyliečenie pacienta, nie za liečenie. „Lekár tak bude motivovaný vyliečiť pacienta. Za vyliečenia by mal potom aj určitú bonifikáciu zo strany zdravotnej poisťovne,“ vysvetlila.
To, ako lekári v ambulanciách v súčasnosti poskytujú zdravotnú starostlivosť, by mali kontrolovať zdravotné poisťovne. Podľa Dolinkovej je však problém v tom, že aj keď im to predpisuje zákon, nerobia to a nikto ich za to netrestá. Na poisťovne by mal dozerať napríklad Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Na Slovensku sa čoraz viac hovorí aj o pripoistení k verejnému zdravotnému poistenie. Ešte predtým, ako by sa niečo podobné zaviedlo, si musí podľa podpredsedníčky Hlasu v prvom rade urobiť úlohu štát a zistiť, koľko peňazí treba na ambulancie, nemocnice, prevenciu a podobne. Nutný teda bude realistický a predvídfateľný štátny rozpočet.
Miroslav Homola
