Podľa odhadov bude už v roku 2025 asi polovica obyvateľov Európskej únie trpieť nejakou alergiou. Na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového dňa alergií 2023 lekári pripomenuli, že alergická reakcia na bodnutie hmyzom môže človeka ohroziť na živote. Zároveň pred samotným bodnutím nič nenaznačuje, že k nej u konkrétneho človeka dôjde.
„Hmyz delíme na cicavý a bodavý. Cicavý hmyz ako komáre, ovady a podobne v našich zemepisných šírkach nie je nebezpečný. Na bodnutie bodavým hmyzom sa však môže vyvinúť alergia,“ varuje imunológ a alergológ z Onkologického ústavu svätej Alžbety v Bratislave Martin Hrubiško. Po „uštipnutí“ týmto hmyzom sú podľa neho bežné nepríjemné reakcie, ale tie zväčša nie sú život ohrozujúce. Svrbenie a dokonca ani rozsiahly opuch okolo miesta bodnutia nenaznačujú nebezpečenstvo a dajú sa riešiť napríklad studeným obkladom.
Veľmi agresívna alergia
Problémom sú systémové alebo celkové alergické reakcie, ktoré sa najskôr prejavia tým, že človek začne opúchať inde ako v mieste bodnutia. „Zväčša ide o mäkké tkanivá ako pery, jazyk a uši,“ hovorí docent Hrubiško. „Prípadne sa na tele objavia vyrážky. V týchto prípadoch netreba čakať, čo bude ďalej, ale treba volať sanitku. Alergické reakcie sú veľmi rýchle,“ upozorňuje. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k poklesu krvného tlaku, opuchu slizníc a následne pocitu ťažkého dýchania, prípadne dusenia. Postihnutý môže aj odpadnúť.
Viacerí ľudia, alergickí na bodnutie hmyzom, podľa lekára kvôli svojmu problému prestali chodiť do prírody, pretože z toho majú až panický strach. Môže im pomôcť liečba, ktorá sa delí na akútnu a preventívnu. Prvou pomocou pri závažnej alergickej reakcii sú adrenalínové perá. Človek si takýmto perom sám jednoducho dokáže do svalu podať adrenalín. „Obsahujú ampulku s adrenalínom a piest, ktorý musí odtiaľ liek vytlačiť. Podržím pero pri svale, napríklad pri stehne, narátam do 10 uvoľním ho. Koniec sa vysunie a potom tú ihlu schová, aby sa o ňu nikto neporanil,“ vysvetlil Hrubiško. Okrem toho je v takzvanom balíčku prvej pomoci kortikosteroid a antihistaminikum, teda lieky, ktoré pomáhajú proti svrbeniu, opuchu a oneskorenej reakcii.
Efektívnou preventívnou liečbou je alergénová imunoterapia, ktorá môže človeka z alergie úplne vyliečiť. Niekoľko rokov sa mu v kontrolovaných dávkach podáva alergén, v tomto prípade osí alebo včelí jed, čím ho na danú látku znecitliví.
Treba volať záchranku
Riaditeľ Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) SR Július Pavčo inštruuje, že pri alergickej reakcii na bodnutie hmyzom treba volať číslo 155, nie integrovaný zdravotný systém na 112. „Je to najrýchlejšie a operátor je školený zdravotnícky záchranár. Zisťuje samozrejme miesto, kde sa postihnutý nachádza, symptómy a približný vek, keďže dieťa nie je zdrobenenina dospelého a reakcie u detí môžu byť niekedy podstatne prudšie,“ varuje doktor Pavčo. Ďalej sa operátor pýta na to, či už človek niekedy mal podobnú alergickú reakciu a či má pri sebe nejaký liečebný prostriedok, napríklad adrenalínové pero. Pokiaľ volajúci napríklad v prírode nevie presne povedať, kde je, záchranná služba ho dokáže lokalizovať na základe údajov z mobilu. „Niektorí ľudia majú pocit, že sa pýtame príliš, ale my v tom čase už posielame sanitku. Ostaneme na linke, až kým nepríde. Stav sa totiž môže vyvíjať veľmi dramaticky,“ konštatuje Pavčo.
Do príchodu záchranky je potrebné opuch chladiť a poskytnúť prvú pomoc podľa pokynov operátora ZZS. Ak človek má adrenalínové pero, príbuzní alebo spolubývajúci by mali byť pre prípad potreby informovaní o tom, kde ho skladuje. Taktiež by si ho ťažký alergik vždy mal pribaliť na vychádzku do prírody či na dovolenku. Pri ťažších stavoch a rýchlejšom opúchaní treba povoliť oblečenie, napríklad rozopnúť košeľu, uvoľniť dýchacie cesty, dať človeka do polosedu alebo poloľahu s nohami trochu vyššie. Ak dôjde k zastaveniu krvného obehu, vtedy treba začať s resuscitáciou.
Nie je vhodné, aby sa človek s vážnou alergickou reakciou snažil do nemocnice šoférovať sám alebo aby ho niekto blízky viezol. Môže totiž v aute odpadnúť, prípadne má po podaní adrenalínu narušené vnímanie.
„Minulý rok sme mali výjazdov k uštipnutiam hmyzom spolu 611,“ priblížil riaditeľ operačného strediska. 248 z nich záchranári previezli do nemocnice a 34 skončilo na Jednotke intenzívnej starostlivosti. „Našťastie sme nemali žiadne úmrtie súvisiace s uštipnutím,“ hovorí Pavčo.
Adrenalín radšej zbytočne ako neskoro
Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie Miloš Jeseňák povedal, že časť pacientov má po bodnutí hmyzom hneď reakciu srdcovocievneho systému, dochádza k poklesu tlaku, strate tekutín a pacienti kolabujú. „Najťažšia reakcia je anafylaktický šok. Štandardne postihuje dýchací systém a kožu, no niektorí pacienti môžu mať aj bolesti brucha, hnačku či zvracanie,“ dodal.
Človek, ktorý je pri postihnutom, často váha, či má alebo nemá podať adrenalín. „Keď sa adrenalínové pero podá neindikovane, je to lepšie ako keď sa podá neskoro. Dávka adrenalínu v ňom nie je taká dramatická, aby človeku, ktorý ho vyslovene nepotrebuje, ublížila,“ ubezpečil profesor Jeseňák. Nezriedka sa podľa neho stáva, že pacienti nemajú dostatočný počet pier, keďže jedno štandardné pero stačí na hmotnosť okolo 60-70 kíl. „Pacient, ktorý má okolo 80 kíl a viac, by si už pri prvej dávke mal podávať dve. Mali by na to myslieť aj alergológovia pri predpisovaní pier,“ upozorňuje imunológ a alergológ z univerzitnej nemocnice v Martine.
Imunoterapiu môžu dostať aj deti
Všetci pacienti, ktorých stav po bodnutí hmyzom si vyžadoval prevoz do nemocnice, by mali byť podľa Jeseňáka indikovaní na alergénovú imunoterapiu. „Táto liečba je zbytočne opradená mysterióznosťou a atmosférou nebezpečnosti. Ale aj pre vysoko rizikového pacienta je bezpečnejšia ako snaha stále sa vyhýbať hmyzu,“ konštatuje prezident alergológov a imunológov. Tvrdí, že odborná spoločnosť zorganizovala pomerne veľa kurzov podávania tejto liečby, alergológov, ktorí to robia, je však stále málo. Pýtať by sa na ňu mali aj samotní pacienti.
Hrubiško uviedol príklad pacienta, ktorý roky pracoval vo svojom ovocnom sade a nikdy s hmyzom nemal problém, ale okolo päťdesiatky sa uňho objavila alergia. „Sedemkrát skončil na áre v ohrození života. Niektorí lekári sa ho potom báli liečiť, keď prekonal také závažné reakcie. Z ľudského hľadiska to chápem, ale je to neospravedlniteľné, pretože takíto ľudia si o to viac zaslúžia našu pozornosť,“ zhodnotil Hrubiško, ktorý nastavil pacienta na alergénovú imunoterapiu. Táto liečba je dlhodobá, avšak pacient už po prvom roku nemal po bodnutí hmyzom problém.
Imunoterapia sa dá podávať v pomalšom režime, pri ktorom trvá 17 týždňov, kým sa pacient dostane na udržiavaciu dávku, ale aj v zrýchlenom. „Zrýchlené sedenia šetria čas nás aj pacientov a umožňujú pacientom, aby toľko nevymeškávali zo zamestnania,“ vysvetlil Jeseňák. Opísal, že na prvé tri dávky pacient musí dochádzať raz týždenne, neskôr raz mesačne až raz za dva mesiace. Alergénovú imunoterapiu pri bodnutí hmyzom na Slovensku podávajú v troch centrách – v Bratislave, Martine a Košiciach. Jeseňák priblížil, že v Martine ňou liečia pacientov od 4 do 80 rokov: „Imunoterapiou sa môžu sa liečiť aj deti, mali sme v liečbe niekoľko takých, ktoré s ňou začali okolo 4 rokov, a nebol žiadny problém.“
Len v injekciách
Nikto z približne 40 alergikov, ktorí imunoterapiu od začiatku tohto roka v Martine dostali, nemal výraznejšie vedľajšie účinky. „Vyskytla sa len jedna mierna reakcia. Imunoterapia je účinná a bezpečná. Samozrejme, každá liečba má svoje riziká, preto na podávanie imunoterapie musí dohliadať alergológ a nemôže ju podávať napríklad obvodný lekár,“ upozornil Jeseňák. Pacienti sú polhodinu po podaní lieku sledovaní, keďže po imunoterapii existuje 0,1 až 0,5 percentné riziko systémovej reakcie. Imunoterapia proti alergii na bodnutie hmyzom sa navyše podáva len injekčne a neexistuje v sublingválnej forme, podávanej pod jazyk. Alergológovia uviedli, že v zahraničí sa sublingválna forma skúšala, ale neukázala sa ako účinná. V podávaní udržiavacej dávky však podľa Jeseňáka môže pokračovať aj alergológ v spádovej oblasti.
Táto liečba má podľa odborníkov potenciál pacienta úplne vyliečiť a v prípadoch, ako je alergia na bodnutie hmyzom, je život zachraňujúca. Aj u alergií, ktoré pacienta neohrozujú na živote, ako sú peľové a iné, mu môžu pomôcť v tom, aby nemusel byť celý život na liekoch. Problém je však okrem strachu lekárov, ktorý spomínal Hrubiško, aj v tom, že liečba nie je v plnej výške hradená zdravotnou poisťovňou. Imunológovia a alergológovia vyzývajú na to, aby sa to zmenilo.
Bez rizika
Imunoterapie na jedy osy a včely sú samostatné, pri oboch sa však podľa Martina Hrubiška začína podaním dávky, ktorá je asi 1000-násobne nižšia ako v žihadle. Postupne stúpa až nakoniec pacient dostane asi 10-krát vyššiu dávku. „Takže keď ich raz bodne včela alebo osa, nič sa nestane,“ doplnil. Minimálne trvanie liečby sú 3 roky. Štandardne je odporúčaná na 5 rokov a vysoko rizikovým pacientom ju odborníci odporúčajú celoživotne. „Nie je rizikovejšia ako ktorákoľvek iná liečba,“ zdôrazňujú.
Praktický včelár Juraj Sopkuliak nikdy nemal zdravotné problémy, no alergia sa uňho prejavila zrazu, veľmi rýchlou reakciou na včelie bodnutie. „Odkedy dostávam imunoterapiu, už ma poštípali štyri včely a nič,“ hovorí spokojne Sopkuliak. Alergológ Jeseňák potvrdzuje, že podľa jeho skúseností sa 9 z 10 alergických včelárov svojho koníčka nevzdá.
Moderátor a včelár Martin Nikodým si spomína, že keď so včelárstvom začínal, po bodnutiach sa mu na tele robili veľké opuchy a neskôr si na to jeho telo akoby zvyklo. Martin Hrubiško potvrdzuje, že to je prípad väčšiny včelárov. Nie je však vylúčené, že alergia sa rozvinie kedykoľvek počas života.
Imunoterapia navodzuje podobný stav ako u včelárov, ktorí sa pri bodnutiach imunizujú. V rámci liečby sa priamo aplikuje jed daného hmyzu, ktorý je špeciálne upravený. Lekári postupne zvyšujú dávky, aby telo na jed navykli. Niekto si môže povedať: „Veď sa nechám sa párkrát bodnúť.“ Prirodzená expozícia však podľa Jeseňáka nie je alternatívou liečby, keďže je nekontrolovateľná a dávka jedu, ktorý sa dostáva do organizmu, nie je konštantná. „Pre posilnenie imunitného systému je potrebné pravidelné podávanie konštantného množstva alergénu,“ upozorňuje.
Lucia Hakszer
