Ilustračné foto: Freepik

Lekári majú aj šesť služieb na pohotovosti do mesiaca, pritom ešte pracujú vo svojich ambulanciách

Nie je presne stanovené, koľko služieb musí lekár na ambulantnej pohotovostnej službe (APS) odslúžiť, ale musia byť pokryté všetky služby, to znamená v pracovné dni od 16. do 22. hodiny a počas víkendu od siedmej ráno do desiatej večer. Vo väčšine APS sa lekári rozpisujú do služieb rovnomerne, teda počet služieb sa pomerne rozloží medzi všetkých lekárov.

„Ak na jeden bod pripadá viac lekárov, služieb je menej. Ale máme body, kde na jeden bod pripadajú dvaja – traja pediatri a teda je služieb viac. Bežne kolegovia slúžia päť až šesť služieb mesačne,“ hovorí pre Zdravotnícky denník pediatrička Elena Prokopová, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS).

APS sú určené nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Ako pre Zdravotnícky denník vysvetľuje Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL), počet služieb je ovplyvnený regionálne. „Závisí to od počtu poskytovateľov v regióne a potom aj od počtu zmlúv s prevádzkovateľom APS,“ približuje Šóth.

Minimálnu mzdu stanovuje zákon

Prezident ASL konštatuje, že minimálna suma za hodinu služby je podľa zákona 16 eur. Nižšia suma je možná vtedy, ak poskytovateľ s APS neuzatvorí zmluvu, neslúži „dobrovoľne“ a rozpis služieb urobí vyšší územný celok (VÚC). „Určite sú regionálne rozdiely v platbách. Platba cez nemocnicu je iba v prípade, že APS prevádzkuje nemocnica, inak je to samostatný právny subjekt, teda prevádzkovateľ APS. V oboch prípadoch musia lekárom platiť minimálne sadzbu stanovenú zákonom,“ tvrdí Šóth.

Pediatrička Prokopová hovorí, že odmena lekára za službu v APS je rozličná. „Závisí od toho, akú majú lekári dohodu a ako majú túto sumu definovanú v zmluve medzi prevádzkovateľom APS a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Platba je ale často veľmi nízka. Ak lekár slúži ako bezzmluvný poskytovateľ na základe rozpisu VÚC, jeho mzda je často deväť eur na hodinu,“ pripomína Prokopová. Tarify pre zdravotné sestry zákon podľa Šótha neurčuje a závisí to najmä od dostupnosti sestier v danej oblasti.

Náhrada za čas či cestovanie neexistuje

Lekár dostane zaplatené len za čas, ktorý strávi v službe v APS. Zdravotnícky denník sa zaujímal aj o to, ako je s náhradou za čas, respektíve cestovanie. Pretože je rozdiel, či lekár z Bratislavy slúži v Bratislave, alebo lekár z Oravskej Lesnej slúži v Dolnom Kubíne. „Toto je problémový bod, pretože centralizáciou a znížením počtu APS sa môže stať, že spádové územie sa zväčší a lekári budú musieť dochádzať na dlhšiu vzdialenosť. Náhradu za čas, ani za cestu zákon pre takéto prípady neupravuje, preto im nie je hradená. Okrem toho je dochádzanie pre mnohých, najmä vekovo starších, náročné, preto sa za ASL snažíme presadiť, aby na pediatrických a aj na APS pre dospelých mohli slúžiť rezidenti, prípadne kolegovia z nemocníc,“ vysvetľuje prezident ASL.

Pediatrička potvrdzuje, že lekár nemá žiadnu náhradu za čas, žiadny príspevok na cestovné, nemá ani žiadne iné náhrady. „Nemá v zmluve definovaný ani čas na obed či večeru. Čas strávený v službe v APS sa mu nezapočítava do dôchodku, nemá nárok na voľno po službe ako majú kolegovia v nemocnici. Lekárovi nie je poskytnutá žiadna doprava na dostavenie sa do služby, musí sa zariadiť sám. Mnoho najmä starších kolegov pritom nešoféruje,“ dodáva Prokopová.

Výpoveď je možná, ale …

Povinnosť slúžiť má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a ak uzatvorí zmluvu o výkone APS, je tam aj spôsob jej ukončenia. „Teda áno, lekár výpoveď podať môže. Výpoveďou ale povinnosť slúžiť nezanikne. Ak nemá zmluvu, je vypísaný do služby lekárom VÚC pri nedostatku lekárov na APS, a odmena za službu je potom nižšia. To, že služba poskytovateľa je povinná, potvrdil v minulosti aj Ústavný súd v rozhodnutí o podnete generálneho prokurátora,“ približuje prezident ASL Šóth.

Aj podľa prezidentky SSPPS Prokopovej lekár vo väčšine prípadov môže podať výpoveď. „Mali sme však aj miesta APS, kde lekári v minulosti podpísali zmluvu, ktorá bola z ich strany prakticky nevypovedateľná. Lekár nie je právnik, v dobrej vôli bola ním podpísaná v minulosti. Dokonca aj teraz, keď sa obnovovali po stiahnutí výpovedí pediatrov z APS zmluvy, dostali v niektorých miestach návrhy zmlúv od prevádzkovateľa APS, ktoré by boli opäť v budúcnosti z ich strany nevypovedateľné. Zmluva predsa musí byť postavená tak, že môže byť vypovedateľná ktoroukoľvek stranou a samozrejme, poskytovateľ nemusí udať dôvod,“ upozorňuje pediatrička.

Skrátenie ordinačných hodín môže pomôcť

Skrátenie ordinačných hodín na APS podľa Prokopovej veľmi pomôže. Myslí si, že ak lekári ukončia pohotovostnú službu o 20. hodine, dostanú sa domov ešte v takom čase, že majú dostatok času na odpočinok a silu ráno nastúpiť do práce v ambulancii. „Keďže vekový priemer primárnych pediatrov je 60 rokov, ide väčšinou o kolegov, ktorí majú už svoj vek, slúžiť musia a ich čas potrebný na oddych je dlhší. Skrátenie je potrebné na to, aby títo kolegovia mali silu poskytovať zdravotnú starostlivosť počas dňa vo svojich ambulanciách. Bez toho, aby aj starší kolegovia pracovali v ambulanciách primárnych pediatrov, nie je možné udržať zdravotnú starostlivosť o deti na Slovensku,“ konštatuje pediatrička.

Služby v APS sú v súčasnosti podľa nej veľkou záťažou aj pre mladších kolegov. Ako hovorí, po práci v ambulancii, kde sa bežne stáva, že denne ošetria aj 60 pacientov, často bez času na obed, sa o 16. hodine presúvajú na APS, kde je spektrum pacientov rovnaké ako v ambulancii. „Je extrémne náročné potom ráno pokračovať v rovnakom nastavení,“ dodáva.

Marián Šóth si zase myslí, že skrátenie ordinačných hodín na APS pomôže len do určitej miery. „Z môjho pohľadu je to v prvom rade gesto, ktoré mal a má parlament urobiť, aby vyjadril podporu a deklaroval záujem o riešenie problémov v ambulantnej oblasti. Zatiaľ sme sa toho nedočkali, čo dáva jasný signál, ako sa poslanci stavajú k problematike zdravotníctva. Ak poslanci a vláda dávajú tento signál, nemôžeme sa čudovať, že vzťah občanov k zdravotníckym pracovníkom sa stále zhoršuje. Dávame tým najavo aj študentom, že v zdravotníctve žiadne spoločenské ocenenie nezískajú,“ upozorňuje prezident ASL.

Bude mať kto slúžiť na pohotovostiach?

Veľa všeobecných lekárov i pediatrov je už v dôchodkovom veku a hrozí, že zatvoria ambulancie. Bude mať kto potom slúžiť na APS? „To je zásadná otázka. Ak zabezpečíme generačnú obmenu, bude mať kto slúžiť. Ak sa budeme k tomu stavať tak, ako doteraz, nebudú ani ambulancie, nebude mať kto slúžiť a nebude ani APS,“ uvažuje Marián Šóth. Nemocnice podľa neho taký nápor nezvládnu. Dodáva, že ťahu je štát. „V súčasnosti je zabezpečená zdravotná starostlivosť iba na ľudskosti a zodpovednosti ambulantných poskytovateľov, lekárov a ostatných zdravotníkov, ale čas sa nemilosrdne kráti,“ konštatuje prezident ASL.

Pediatrička Prokopová je presvedčená, že ak starší lekári z dôvodu preťaženosti odídu do dôchodku a zatvoria ambulancie, nebude ohrozené len poskytovanie zdravotnej starostlivosti v APS, ale aj počas dňa v ambulanciách primárnych pediatrov.

„V tomto prípade sa o deti, ktoré boli v starostlivosti týchto pediatrov, budú musieť postarať pediatri, ktorí zostanú v systéme a títo pediatri budú musieť aj slúžiť v APS. Bude bežné, že pediater bude mať v starostlivosti 2000 až 2500 detí, a vtedy už jeden lekár nedokáže zabezpečiť všetky výkony, ktoré sú žiadúce. Tiež bude na jeden bod APS pripadať ešte menej lekárov, takže pediater bude mať ešte viac služieb. Riskujeme, že s poskytovaním zdravotnej starostlivosti skončia aj mladší pediatri,“ uzatvára Prokopová.

Jozef Brezovský