O elektronických dohodách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a prístupe do elektronickej zdravotnej knižky pacienta slovenskí poslanci rozhodujú v skrátenom konaní. Vo štvrtok v Národnej rade SR schválili návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Na rokovanie ho predložil rezort zdravotníctva. Návrh poobede parlament tiež posunul do druhého čítania, ktoré sa uskutoční dnes.
Navrhovaný zákon upravuje možnosť prístupu zdravotníckeho pracovníka k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky pacienta v určenom rozsahu na základe rodného čísla. Súčasne návrh zákona rieši aj nutnosť uzatvorenia dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora. Navrhuje posunúť povinnosť prístupu a elektronického uzatvárania dohody o starostlivosti, a teda účinnosť zákona, z 1. januára 2024 na 1. januára 2025.
Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že značná časť obyvateľov Slovenska ešte stále nemá občiansky preukaz s čipom, a preto by bola od 1. januára 2024 značne obmedzená možnosť uzatvárania dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, a tým obmedzená možnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícki pracovníci by tiež mali obmedzený prístup k zdravotným záznamom občanov.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko tento týždeň na zasadnutí zdravotníckeho parlamentného výboru objasnil, že účelom je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Poslanci ale poukázali na to, že problém v elektronizácii zdravotných záznamov a procesov je dlhodobý a ťahá sa cez funkčné obdobie viacerých vlád. Keďže trvá už sedem rokov, pýtajú sa, či po ročnom odklade skutočne bude národný zdravotnícky informačný systém fungovať. Poslanec Oskar Dvořák (Progresívne Slovensko) na schôdzi výboru povedal, že práve preto nevidí ani dôvod na skrátené legislatívne konanie: „Prečo to riešime v skrátenom konaní a neriešili sme to skôr?“
Poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Slovensko) pripomenul, že podľa odborných odhadov by sa využívaním systému dalo v zdravotníctve ušetriť až 100 miliónov eur. „A špecialisti by sa dostali k dátam, ktoré potrebujú. V súčasnosti im pacient musí od jedného lekára k druhému nosiť tlačenú dokumentáciu,“ poukázal Krajčí.
Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Lukáč hovorí, že inštitúcia dlhodobo komunikuje s ministerstvom vnútra o tom, že v procese overenia občanov prostredníctvom kvalifikovaného elektronického podpisu sú problémy aj preto, lebo rezort vnútra nezabezpečil vydanie občianskych preukazov s čipom všetkým ľuďom do 15 a nad 65 rokov. Títo ľudia by sa nevedeli po účinnosti zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme autentifikovať, respektíve nebolo by možné ich overiť.
Občania Slovenska, mladší ako 15 rokov alebo starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľmi občianskeho preukazu s čipom, mali dostať pôvodne občianske preukazy bez podoby tváre do 31. decembra 2023. Doposiaľ sa vydalo viac ako 615-tisíc takýchto občianskych preukazov, ostáva ešte približne 570-tisíc kusov.
Predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) a Peter Stachura (KDH) navrhli zaviazať ministerstvo vnútra k vydaniu preukazov uznesením, ktoré ešte majú predstavitelia výboru napísať.
(luh)
