Na urgente mladí lekári slúžia tak, že im prácu nemá kto vysvetliť, často nevedia, čo majú robiť a nemajú nikoho, koho by sa na to mohli opýtať. V diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka na to upozornila lekárka Ema Míznerová, ktorá zastupovala odbornú sekciu Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva s názvom Mladí praktici Slovenska. Podľa nemocníc či lekárov nie je ľahké prilákať skúseného lekára a je nepravdepodobné, že sa lekári vrátia zo zahraničia.
Presne pred rokom hrozil slovenskému zdravotníctvu kolaps. Vyše dvetisícsto kľúčových nemocničných lekárov podalo výpoveď a túto aktivitu vtedy zastrešovalo Lekárske odborové združenie (LOZ). Dôvodom bol nevyhovujúci stav v zdravotníctve. Výpovediam ale zabránili rokovania a následná dohoda vlády a ministerstva zdravotníctva s LOZ. Dohodu spečatil podpis memoranda, ktoré obsahuje osem požiadaviek. Mnoho z nich ale dodnes nie je splnených.
Lepšiu predstavu o tom, aké problémy spôsobuje nedostatok personálu, popísala lekárka Míznerová. Tá pracuje aj ako internistka na nemocničnom urgentnom príjme. Problémy s nedostatkom personálu pripisuje okrem iného aj zlým pracovným podmienkam. „Na urgente mladí lekári slúžia tak, že im prácu nemá kto vysvetliť. Dve mladé doktorky za mnou prišli s plačom, že nevedia, čo majú robiť, a na urgente nemajú nikoho, koho by sa mohli opýtať,“ povedala Míznerová.
Ide o historický problém
Podľa Míznerovej je to spôsobené najmä tým, že mnohí lekári z generácie od 40 do 50 rokov, ktorí by dokázali edukovať mladších, po vstupe Slovenska do Európskej únie odišli do zahraničia, aby nabrali skúsenosti. Väčšina z nich sa však už nevrátila.
To, že ide dlhodobý problém, pre Zdravotnícky denník potvrdzuje aj hovorca Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Karol Zahatlan. „Ide o historicky starší problém, ktorý sa odvíja od systému ďalšieho vzdelávania v závislosti od odbornosti špecializácie. Noví lekári nastupujú do nemocnice v rámci zaškoľovacieho procesu. Počas prvých dní sa zoznamujú s oddelením, procesmi a postupmi, oboznamujú sa s kolektívom a spolupracovníkmi. Lekár – absolvent vždy pracuje pod dohľadom skúsenejšieho lekára a počas prvých troch mesiacov postupne začína plniť pridelené pracovné úlohy,“ vysvetľuje.
Tento proces podľa neho prebieha na základe otvoreného dialógu. „Čiže začínajúci lekár sa môže pýtať, informovať sa a naberať potrebné skúsenosti. K dispozícii sú vždy profesne starší lekári i vedenie oddelenia – primár alebo vedúci lekár. Následne začínajú lekári postupne slúžiť, vždy je to individuálne podľa konkrétneho oddelenia a ich schopností,“ tvrdí Zahatlan.
Prilákať skúseného lekára však pre nemocnice nie je ľahká úloha. Závisí totiž od viacerých faktorov, ako napríklad rodinné zázemie, podmienky, plat. či rôzne benefity. Lekári vo veku 40 až 50 rokov si navyše už zväčša vybudovali rodinné zázemie počas špecializačnej prípravy v blízkosti poskytovateľa, ktorý im to umožnil. Žilinská nemocnica napríklad vidí perspektívu skôr v získaní čo najväčšieho počtu absolventov a ich následnom zaradení do požadovanej špecializácie.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit pre Zdravotnícky denník hovorí, že ešte v roku 1998 musel dať lekár úplatok, aby ho do nemocnice prijali, teraz by mu dali aj náborový príspevok. „Takto dopadlo riadenie zdravotníctva za posledných 20 rokov. Chýbajú nám ľudia. Ambulantný segment funguje, hoci priemerný vek nepustí a z roka na rok klesá ich počet. Títo lekári väčšinou nemajú tendenciu odísť do zahraničia, oni väčšinou na tej ambulancii dožijú. ZVLD SR opakovane prichádza s riešeniami ako priláka mladých lekárov do systému,“ zdôrazňuje.
Zmena rezidentského programu
Ambulantných lekárov trápi aj zmena rezidentského programu. „Vybudovali sme rezidentský program na pomoc ambulantnej sfére. Ale za pár rokov sa zmenil a degradoval a vlastne už vôbec nenapĺňa pôvodnú ideu rezidentného programu, ktorou bolo vychovávať lekárov pre ambulancie. Nešťastným zásahom do tohto programu nám bola zobratá možnosť zamestnať lekára a tak si vychovať nasledovníka,“ konštatoval v diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníku aj Martin Matejka zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.
Všetko sa podľa neho prenieslo do nemocníc. Napriek tomu si myslí, že rezidentský program je dobrý, len ho treba znova vrátiť k pôvodnej myšlienke. Ďalší problém v rámci vzdelávania je fakt, že v nemocniciach chýbajú pacientske lôžka, na ktorých by sa medici učili. Nikto zo starších lekárov nemá čas sa im venovať a podľa Matejku často chýba aj chuť. „Ťažko zlepšovať štúdium pri podobných podmienkach. Špecializačné programy trvajú zbytočne dlho,“ dodal Matejka.
Zanovit pripomína, že riešenie už ambulantní lekári predkladali. „Ambulantní lekári sa nemôžu zapojiť do rezidentského programu podobne ako napríklad v Českej republike. Myslíme si, že takzvané združené praxe by mohli byť motivačné najmä pre mladé lekárky, keďže záujem o prácu na obvode majú najmä ženy. Dúfať v návrat lekárov zo zahraničia môže iba snílek, veď kto by šiel z lepšieho do horšieho?“ kladie rečnícku otázku predseda ZVLD.
Podľa posledného vyčíslenia Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa počty lekárov a sestier zvýšili. Kým v januári 2023 bolo napríklad lekárov 13 967, na začiatku júla rovnakého roka ich bolo už 14 085. Sestier bolo na začiatku vlaňajška 16 866 a v júli 16 924. Situácia v jednotlivých nemocniciach je však rôzna. Niekde evidujú mierny pokles odlivu zdravotníkov, v iných zase dlhodobo chýbajú niektorí špecialisti.
Miroslav Homola
