Nová mobilná stanica záchranky v Komjaticiach. Foto: ZaMED

Stanicu záchranky je možné postaviť aj za dva dni. Mobilné stanice budú flexibilne reagovať na potreby poskytovateľov

V obci Komjatice v okrese Nové Zámky slávnostne uviedli do prevádzky prvú modulárnu mobilnú stanicu záchrannej zdravotnej služby (ZZS) na Slovensku. Inovatívny projekt s názvom AMoS (autonómna mobilná stanica) je energeticky efektívny a umožňuje flexibilne reagovať na potreby obyvateľov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Rozmiestnenie staníc sa môže v čase meniť, či už kvôli zmenám v demografii, sťahovaniu obyvateľstva, zmenám cestnej siete a siete nemocníc. Jej optimalizácia možno zruší alebo reprofilizuje niektoré oddelenia,“ vysvetlil pre Zdravotnícky denník riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED, ktorá prišla s projektom AMoS, Matej Polák.

Na Slovensku je 321 staníc pozemnej záchranky. Ich rozloženie definuje vyhláška ministerstva zdravotníctva a od 1. januára tohto roku pribudla v zákone o záchrannej zdravotnej službe povinnosť ministerstva minimálne raz za šesť rokov aktualizovať rozloženie sídiel staníc záchraniek v krajine. Cieľom je rozmiestniť miesta, odkiaľ záchranky vyrážajú, tak, aby bol čas dojazdu k pacientom čo najkratší. Na základe tohto plánu sa každých šesť rokov môžu meniť obce a mestá, v ktorých majú byť stanice záchraniek umiestnené. Výhodou autonómnej mobilnej stanice je, že sa môže kedykoľvek presunúť na nové miesto v nezmenenom štandarde pracovného prostredia záchranárov.

„Vo veľkých okresných a krajských mestách záchranka vždy bude. Ale v menších obciach sa rozloženie obyvateľstva môže za šesť rokov zmeniť, navyše práve tam je často nedostatok vhodných priestorov pre záchranky. Keď si v malej obci potrebujete prenajať priestory, nájdete väčšinou staré rodinné domy a tie nevyhovujú tomu, čo záchranka potrebuje. Potrebovali sme riešenie, ktoré poskytne záchranárom vhodné zázemie medzi výjazdami na parkovanie sanitky, dobíjanie prístrojov, čistenie vozidla a dekontamináciu vybavenia, skladovanie zdravotníckeho materiálu, administratívu, ktorú musia záchranári robiť medzi výjazdami, aj na oddych,“ priblížil Polák. Myslí si, že takáto moderná stanica môže poskytnúť ľuďom atraktívne pracovné podmienky, aby vôbec chceli prísť pracovať na záchranku.

Zmeny podľa požiadaviek siete

Otázka umiestnenia staníc záchrannej zdravotnej služby je aktuálna aj vzhľadom na Optimalizáciu siete nemocníc. Podľa Plánu obnovy a odolnosti SR sa má „zabezpečiť realizácia presunu staníc (záchranky) podľa novej siete neodkladnej starostlivosti a požiadaviek pre novú sieť nemocníc“. Podľa konečného zoznamu nemocníc a ich jednotlivých oddelení, ktoré zostanú v prevádzke, bude potrebné upraviť aj rozmiestnenie staníc ZZS. Podobne sa to stalo už v minulosti napríklad v Banskej Štiavnici, kde po obmedzení činnosti miestnej nemocnice došlo k zriadeniu posádky rýchlej lekárskej pomoci.

„Záchranná zdravotná služba v 21. storočí potrebuje vedieť pružne reagovať na aktuálne potreby, musí byť schopná presunúť ľudské aj prístrojové kapacity tam, kde sú v danej chvíli najviac potrebné – čo najbližšie k pacientom. Takéto mobilné riešenia fungujú všade tam, kde je potrebné urobiť mobilné zázemie pre akýkoľvek typ posádky, či sú to posádky výskumníkov na severnom póle alebo posádky ZZS. Tie v podobnom režime fungujú napríklad aj na niektorých miestach v Česku,“ odpovedal riaditeľ ZaMED na otázku, kde sa inšpirovali. Dodávateľ modulov podľa neho garantuje, že do piatich dní vie stanicu záchranky rozobrať a preložiť na hocijaké iné miesto. Mobilnú stanicu, ktorá je pripravená, možno podľa neho nasadiť na určenom mieste dokonca do 48 hodín.

Matej Polák (v obleku) a záchranári pred prvou autonómnou mobilnou stanicou ZZS na Slovensku. Foto: ZaMED

Voľba miesta prvej stanice AMoS na Slovensku padla na Komjatice, ktoré sú z pohľadu záchrannej zdravotnej služby kľúčové ako obec na hlavnom cestnom ťahu medzi Nitrou do Novými Zámkami. „Cestný ťah je veľmi vyťažený a sú tam časté dopravné nehody. V Komjaticiach je posádka ZZS dlhodobo a zasahuje od Nitry až po Nové Zámky. V Komjaticiach sme nenašli vhodný priestor, ktorý by dispozične zodpovedal tomu, čo záchranka potrebuje. Preto sme prvú stanicu otvorili práve tam,“ hovorí Matej Polák. Ak by sa ale podmienky zmenili, podľa neho je rozhodne možné, že stanicu pri ďalšom prehodnocovaní siete rozložia a presunú ju inam.

Biely a červený vstup

Každá stanica má dva samostatné vstupy. „Biely“ slúži na príchod záchranárov do práce a zásobovanie stanice. „Červený“ je určený na vstup posádky po návrate zo zásahu. Nie je vylúčené, že počas zásahu sa pohybovali v infekčnom prostredí, preto sa hneď pri vstupe nachádza miestnosť na dekontamináciu posádky a použitého vybavenia. Nasleduje miestnosť na osobnú hygienu a šatňa. Z nej sa vstupuje do administratívnych a oddychových priestorov. „Každý záchranár, lekár a vodič mali možnosť sa vyjadriť, ako by stanica podľa nich mala vyzerať. Prišlo nám vyše 200 požiadaviek a všetky sme sa snažili zapracovať, aby stanica zodpovedala potrebám ľudí, ktorí tam budú robiť,“ priblížil riaditeľ záchranky.

„Ako kolektív sme tiež prispeli svojimi návrhmi na zariadenie stanice a už sa tešíme na nové moderné priestory,“ vyjadrila sa vedúca záchranárka stanice Rýchlej zdravotnej pomoci Komjatice Hana Červenková. Súčasne s výrobou modulov komjatickej stanice AMoS sa priamo na mieste jej nasadenia realizovali nevyhnutné terénne úpravy. Následne boli moduly prevezené na pripravený pozemok a napojené na inžinierske siete. Celý proces realizácie bol výrazne rýchlejší v porovnaní s konvenčnou výstavbou nehnuteľných staníc. Interiérové vybavenie mobilnej stanice zabezpečil známy nábytkársky reťazec, pričom jeho tím interiérových dizajnérov pripravil riešenie na mieru, na základe zosumarizovaných požiadaviek zdravotníkov ZZS.

Video: Vytvorenie prvej mobilnej stanice ZZS na Slovensku

„Chceme zbierať pripomienky, podľa toho, čo sa ukáže v ostrej prevádzke, a druhú stanicu, ktorú už máme objednanú, chceme podľa toho modifikovať,“ hovorí Matej Polák. Moduly druhej stanice sa podľa neho momentálne vyrábajú a záchranná služba uvažuje o viacerých obciach na umiestnenie novej stanice. „Štát z plánu obnovy ešte tiež bude stavať nejaké klasické murované stanice, tak chceme počkať na definitívnu podobu siete, aby sme neurobili stanicu v obci, kde ju nakoniec postaví štát,“ poznamenal Polák. Verí, že budú nasledovať ďalšie takéto mobilné stanice, lebo menších obcí, ktoré nemajú vhodný priestor na záchranku, je podľa neho naozaj veľa.

Šetrí aj pri prevádzke

Mobilná stanica AMoS okrem bežných ubytovacích kapacít, modulu na parkovanie sanitky alebo na dekontamináciu posádky a vybavenia, obsahuje aj sklad liekov a zdravotníckeho materiálu alebo skladovací modul s workoutovým ihriskom. Mobilná stanica je realizovaná so zelenou strechou, ktorá zabezpečuje výraznú energetickú úspornosť, zabraňuje znečisteniu a zvyšuje životnosť strešnej krytiny.

Modulárny systém umožňuje flexibilné prispôsobenie zázemia, napríklad v prípade zmeny počtu personálu alebo typu posádky. K existujúcej stanici je možné pripojiť ďalšie moduly a tým zväčšiť priestory. Autonómnosť stanice záchranky je v prípade potreby možné zabezpečiť samostatne stojacim energetickým modulom, ktorý je navrhnutý ako komplexná jednotka zabezpečujúca stanicu pitnou vodou a elektrickou energiou bez potreby pripojenia na inžinierske siete. Energetický modul má navrhnutý aj priestor pre čističku odpadových vôd a zber biologického odpadu. Takéto riešenie je praktické najmä, ak treba umiestniť stanicu záchranky na mieste, kde sa nenachádzajú inžinierske siete.

Náklady na realizáciu autonómnej mobilnej stanice ZZS sú asi vo výške jednej pätiny nákladov na výstavbu klasických nehnuteľných staníc. Obstaranie takejto stanice v základnom štandarde sa pri súčasných cenách pohybuje na úrovni okolo 100-tisíc eur pre jednu posádku záchrannej zdravotnej služby, čo robí stanicu lacnejšou, než je samotné sanitné vozidlo. Takto ušetrené peniaze sa podľa spoločnosti ZaMED môžu použiť na primárny účel ZZS, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

„100-tisíc eur stojí spolu postavenie aj spustenie do prevádzky za predpokladu, že máme vhodný pozemok a nemusíme tam robiť terénne úpravy. Tie si môžu vyžiadať pár desiatok tisíc eur navyše. Aj tak sa toto riešenie ukazuje ako oveľa výhodnejšie oproti klasickej stanici, nielen preto, že stanice sú prenosné, ale sú aj nákladovo efektívnejšie. Na výstavbu jednej klasickej stanice je z plánu obnovy vyčlenených až pol milióna eur,“ porovnáva Polák, ktorý je aj prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby.

Čo sa týka financovania prevádzky staníc, objasnil, že každý štátny aj neštátny poskytovateľ ZZS má od štátu určené, v ktorých miestach má poskytovať urgentnú starostlivosť a za jej poskytovanie dostáva prostriedky, s ktorými musí hospodáriť, čo sa týka vozidiel, priestorov, miezd personálu aj liekov.

Posádka záchranky je nadšená

„Mobilnú stanicu v Komjaticiach sme realizovali ako prototyp vo vyššom štandarde, kde sa myslelo aj na detaily ako je zelená strecha, montovateľný prístrešok alebo skladovací modul s workoutovým ihriskom, či kamerový systém pre zabezpečenie bezpečnosti posádky a majetku na stanici. Po uvedení do prevádzky budeme priebežne prehodnocovať prínos jednotlivých prvkov a upravovať projekt s cieľom dosiahnuť maximálnu efektivitu pri realizácii ďalších staníc,“ hovorí konateľ ZaMED Dušan Valent.

Budovanie mobilnej stanice záchranky prostredníctvom modulov. Foto: ZaMED

Projekt AMoS je autorským dielom tímu ZaMED a ten v ňom plánuje pokračovať v ďalších mestách a obciach regiónov na juhu Slovenska, kde táto záchranná služba pôsobí. Cieľom projektu je zlepšiť pracovné prostredie záchranárov, lekárov a vodičov slúžiacich na záchranke a zároveň byť pripravený rýchlo reagovať na zmeny v rozmiestnení samotných staníc. ZaMED preto ponúka svoje skúsenosti s týmto projektom aj ostatným poskytovateľom ZZS a ďalším súčastiam integrovaného záchranného systému s cieľom čo najlepšie využiť dostupné moderné riešenia.

„Z reakcií posádky, ktoré som videl dnes pri otvorení, som presvedčený, že to bol krok správnym smerom,“ hovorí riaditeľ Polák. „Keď to pred spustením projektu počuli, predstavili si to ako diskomfortné unimobunky, ale dnes sa nevedia dočkať, kedy sa sem presťahujú a hlásia sa aj zo vzdialenejších regiónov, že by sem chceli prísť slúžiť,“ tvrdí.

Každá stanica ZZS je obsadená jednou posádku s jednou sanitku, ale keby sa podľa Poláka ministerstvo zdravotníctva rozhodlo, že v Komjaticiach chce mať z nejakého dôvodu dve posádky, poskytovateľ je pripravený k stanici pripojiť ďalšie moduly aj na viac sanitiek a pre viac ľudí.

Lucia Hakszer