Uvažovať o potenciálnych zmenách úloh štátu a jednotlivých aktérov v slovenskom zdravotníctve je bezpredmetné bez toho, aby sa začalo uvažovať a pracovať na veľkej zdravotníckej reforme, ktorú systém nevyhnutne potrebuje. Pre Zdravotnícky denník to uviedol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa úradu Monika Hudecová.
O úlohách štátu a ďalších aktérov v zdravotníctve odborníci diskutovali aj pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka (napríklad tu, tu alebo tu). Tiež hovorili o potrebe zefektívnenia systému, lepšieho manažmetu či zmeny financovania. Reformy v zdravotníctve sú však technicky aj politicky zložité, a to neplatí len na Slovensku. „Azda najväčší otáznik visí nad tým, či bude naše kontroverzne sprivatizované zdravotníctvo riadiť ministerstvo zdravotníctva, a to kompetentne vo verejnom záujme, alebo z úzadia rôzni finanční hráči vo svoj súkromný prospech, ako to bolo v minulosti,“ zhodnotil ÚDZS. Rezort zdravotníctva by podľa úradu mal analyzovať dôsledky krížového vlastníctva v zdravotníctve.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová v diskusii pri okrúhlom stole povedala, že ambulantní lekári vlastne ani nevedia, čo koľko reálne stojí, aj kvôli neaktuálnemu katalógu zdravotných výkonov a ich nereálnemu ohodnoteniu. Lekári nevedia určiť, koľko na čo potrebujú peňazí a teda ani nevedia, koľko z toho má dať štát. Úhrady zdravotných poisťovní nie sú dostatočné a tak ambulancie vyberajú poplatky od pacientov a nemocnice sa zadlžujú. Podľa úradu pre dohľad preto v ústavnej zdravotnej starostlivosti treba dotiahnuť systém úhradového mechanizmu skupín súvisiacich diagnóz (DRG) aspoň na úroveň Českej republiky a v ambulantnom sektore začať riešiť cenovú reguláciu. „To je jedno z opatrení, ktoré majú napomôcť k tomu, aby sa práca v ambulanciách stala atraktívnou pre mladých lekárov a lekárky i zdravotné sestry. Nedostatok ambulantných lekárov je veľký problém a v niektorých špecializáciách a regiónoch je tento stav alarmujúci,“ uvádza ÚDZS.
Štát musí riešiť veľa problémov
Predstavitelia úradu si myslia, že na Slovensku treba po vzore vyspelých krajín – napríklad Holandska – zaviesť doplnkové zdravotné poistenie a celý systém postupne prebudovať tak, aby zdravotné poisťovne mohli zisk dosahovať iba z tohto dodatočného pripoistenia.
Pripoistenie by mohlo zahŕňať napríklad špecifickú starostlivosť, urýchlenie prístupu k liečbe, širší výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, častejšie preventívne prehliadky, viac výkonov v rámci prehliadok, nepovinné očkovanie a iné nehradené zdravotné výkony, vyšetrenia či kúry, ktoré zdravotnícke zariadenia v súčasnosti ponúkajú ako súčasť rôznych balíčkov. Tiež dentálne implantáty, pečatenie zubov, telemedicínske služby a ďalšie.
Mnohí odborní lekári však už vôbec nemajú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, pretože sa im to pri platnom úhradovom systéme neoplatí. Riešenia tohto i ďalších problémov musí nájsť štát. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je ale na ministerstve zdravotníctva rozpracovaných príliš veľa projektov, takže rezort už na štart nových vecí nebude mať kapacity. „Treba dotiahnuť optimalizáciu siete nemocníc a tiež investičné projekty vrátane nových nemocníc v Banskej Bystrici a Martine. Taktiež urobiť konečné rozhodnutie o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave,“ zdôraznili kontrolóri ÚDZS.
Budovanie nových kapacít však bude zbytočné pri nedostatku personálu. „To je zasa úloha vzdelávacieho systému a prijatia správnych stimulov, aby vyškolení kvalifikovaní zdravotnícki pracovníci zostávali na Slovensku a neodchádzali do zahraničia,“ pripomína ÚDZS. Doplnil, že konečne treba dokončiť aj elektronizáciu zdravotníctva, teda systém eZdravie.
Za rok takmer 1700 sťažností
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rieši podania občanov, ktorí sú nespokojní s poskytnutou starostlivosťou. Každoročne vydáva správy o svojej činnosti, pričom aktuálne pripravuje Správu o činnosti za rok 2023. Tá by mala byť zverejnená v najbližších týždňoch. Zdravotníckemu denníku ÚDZS poskytol základné údaje.
Od 1. januára do 31. decembra 2023 úrad prijal 1 691 podaní v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Z predchádzajúcich rokov bolo prenesených 442 nedoriešených podaní. Z celkového počtu 2 133 podaní úrad v rámci roka 2023 ukončil 1 637 podaní, teda necelých 77 percent. Zvyšných 496 podaní (vyše 23 percent) je v riešení.
Najviac podaní sa týkalo nespokojnosti s postupom pri liečbe (43 percent) a úmrtí v súvislosti s poskytovanou zdravotnou alebo ošetrovateľskou starostlivosťou (21 percent).
Spomedzi podaní, ktoré boli vyhodnotené ako opodstatnené, sa najčastejšie pochybenia stali v odboroch vnútorné lekárstvo, oftalmológia a stomatológia.
Lucia Hakszer
