Časť peňazí z rozpočtu pre slovenské zdravotníctvo by malo smerovať aj do prevencie. Množstvo chorôb totiž môžu lekári zachytiť v počiatočnom štádiu na preventívnych prehliadkach. Investícia do prevencie tak môže zdravotníctvu ušetriť peniaze pri chorobách, ktoré budú odhalené a vyliečené včas. O prevencii sa diskutovalo aj na sympóziu Zdravotníckeho denníka o financovaní zdravotníctva, v rámci ktorého odborníci otvorili tému takzvaných bonusov a malusov. Na Slovensku ho v súčasnosti zastupujú benefity zdravotných poisťovní, ktoré chce rezort zdravotníctva v rámci šetrenia obmedziť.
Vlani sa v rámci českého zdravotníctva diskutovalo o zavedení systému takzvaných bonusov a malusov v prevencii. Ide v podstate o bonifikovanie poistencov, ktorí pravidelne chodia na preventívne prehliadky a starajú sa o svoje zdravie. Pri tých, ktorí prevenciu ignorujú, by sa zase uplatňovala forma malusov. Český návrh sa síce zatiaľ nedostal bližšie k realizácii, no obsahoval konkrétne návrhy. Poistné by sa zvyšovalo osobám, ktoré nechodia na preventívne prehliadky. Problematiku v prevencii otvorili aj odborníci na sympóziu Zdravotníckeho denníka o financovaní zdravotníctva, ktorá sa konala 22. februára 2024 v Bratislave.
Lekár Bratislavského samosprávneho kraja a poslanec parlamentu Tomáš Szalay (SaS) uviedol, že motivácia v rámci prevencie funguje. Horšie je presvedčiť o systéme bonusov a malusov aj verejnosť. „Poviete ľuďom, že keď nebudú chodiť na preventívne prehliadky, majú platiť vyššie odvody. Je to horšie, ako keby ste im povedali, že keď nebudú ignorovať prevenciu, môžu mať nižšie odvody. Je to otočené na pozitívnu motiváciu, že budeme odmeňovať a nie trestať,“ povedal poslanec s tým, že podobný systém by mohol fungovať. Motivovaní však podľa neho musia byť okrem pacientov aj poisťovne či lekári.
Szalay však pripomenul, že prevenciu na Slovensku treba najprv analyzovať. „Otázkou je, aký vzťah má súbor preventívnych vyšetrení k tomu, aby sme pacientovi zachránili život. Je preto potrebné najprv urobiť analýzu a audit, ktorý ukáže, čo chceme prevenciou dosiahnuť. Nie každá prevencia je totiž zmysluplná, takže ju treba nastaviť tak, aby prinášala hodnotu,“ povedal Szalay v úvode diskusie o prevencii.
Obmedzené benefity pre poistencov
Slovenská legislatíva pritom v minulosti počítala so systémom odmeňovania. Zdravotná poisťovňa vtedy mohla zvýšiť alebo znížiť spoluúčasť pacienta v závislosti od toho, či dodržiava liečebný režim. Medzičasom sa však tento bod z legislatívy vyhodil a poisťovne namiesto toho zaviedli systém benefitov, v rámci ktorých preplácajú pacientom ošetrenie zubov či okuliare nad rámec zákona. Ich poskytovaní je však podmienené tým, že poistenec bude chodiť na preventívne prehliadky.
Rezort zdravotníctva chce však dočasne obmedziť poskytovanie benefitov všetkými zdravotnými poisťovňami. Vyplýva to z návrhu programovej vyhlášky, ktorá počíta so šetrením. Rezort potrebuje úspory pre ambulancie, ktorým sa na tento rok nezvýšia úhrady tak, ako si predstavovali. Pozastavenie benefitov môže priniesť úsporu vo výške približne 32 miliónov eur. Celkovo chce ambulanciám ušetriť sto miliónov eur. Podľa Szalaya bude výsledkom pokles preventívnych prehliadok, pretože ľudia nebudú motivovaní.
Súhlas s obmedzením benefitov naznačil aj člen predstavenstva Union zdravotnej poisťovne Jozef Koma. Podľa jeho slov boli zavedené v čase, keď na to bol aj dostatok peňazí. Platia však už niekoľko rokov a vyčerpal sa ich potenciál, ktorý zvyšoval počet preventívnych prehliadok. „Na druhej strane, zdrojov už veľa nie je. Treba povedať, že náklady, ktoré išli na benefity, treba presunú do iných nástrojov, kde budú využité efektívnejšie,“ myslí si člen predstavenstva Unionu.
Zrušia sa zubné benefity?
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko ale oponoval, že rezort benefity v súčasnosti neobmedzuje a nie sú ani súčasťou programovej vyhlášky v rámci rozdelenia financií. Ministerstvo podľa jeho slov rokovalo so zdravotnými poisťovňami, zubnými lekármi a s ministerstvom financií. „Keď sa na to pozrieme matematicky, v tomto roku máme celý rozpočet na zdravotnú starostlivosť na úrovni 7,66 miliardy eur. Sto miliónov eur definovalo ministerstvo ako úsporu pre ambulantný sektor. Zabezpečiť by ich malo niekoľko opatrení, medzi ktorými sú očakávané poklesy testovania na covid, zníženie príspevkov či obmedzenie benefitov. Ide predovšetkým o zubné benefity, ale ešte sa uvidí, ako to nakoniec bude. Prebiehajú o tom rokovania. Zubná komora ale nebola proti, keďže úspory pôjdu späť do systému,“ povedal štátny tajomník.
K problematike sa vyjadril aj prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík, ktorý prišiel do auditória sympózia Zdravotníckeho denníka. „Od zavedenia benefitov sme upozorňovali, že nie sú dobre nastavené. Poisťovne to s sami nekomunikovali a zubným lekárom to prinieslo viac administratívnych povinností. Pacienti sa aj viackrát vracajú do ambulancie, pretože od nich poisťovňa žiada rôzne potvrdenia. Čo sa týka úspory na benefitoch, nepamätám si, že by sa v minulých rokoch v skutočnosti usporilo to, čo bolo naplánované. Úspora navyše znamená, že peniaze prídu až niekedy v budúcnosti,“ uviedol Moravčík.
Čo sa týka prevencie, podľa jeho slov sa ľudia musia o svoje zdravie starať sami. Až v momente, kedy to zlyhá, nastáva zdravotná starostlivosť. „Pri zubnej prehliadke sa odhalí v 99 percentách prípadov kaz, ktorý je preventabilný. To znamená, že by nevznikol, keby si ľudia dobre umývali zuby. Viem, že je to fráza, ale platí to. Takto by sa to mohlo implementovať ku všetkému. Aj deti učíme, že si majú pred jedlom umyť zuby, dospelí by tak mali vedieť, že sa musia starať o svoje zdravie. Ale niektorí pacienti budú radšej užívať lieky, ako by mali držať diétu. Je to pre nich pohodlnejšie,“ povedal prezident SKZL.
Viac prevencie, menej liečenia
Podľa Szalaya sú však hlavným ťahúňom benefitov práve príspevky na zuby, čo výrazne prispelo k tomu, že sa zvýšila účasť na preventívnych prehliadkach. Preto by podľa jeho slov mala po ich obmedzení prísť aj analýza, ako to ovplyvní počet preventívnych prehliadok. „Obávam sa, že vezmeme z benefitov, ale zároveň aj lekárom. Keď pacient nebude motivovaný ísť na preventívnu prehliadku, nepríde na ňu a lekár tým pádom nezarobí,“ myslí si poslanec.
Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová na diskusii uviedla, že počet preventívnych prehliadok stúpol aj kvôli tomu, že sa v posledných rokoch začali bonifikovať všeobecní lekári za to, že aktívne robia prevenciu. Problém je podľa nej v tom, že pre sektor všeobecného lekárstva je finančne lepšie robiť prevenciu, ako kuratívu. „Dnes sa preto stretávame s tým, že u všeobecných lekárov nie sú vyšetrení a liečení akútni pacienti. Pred tým, než sa títo pacienti dostanú ku špecialistovi, nie sú vôbec riadne diagnostikovaní. Potom sa čudujeme, že na Slovensku je vysoká návštevnosť lekára,“ upozornila Orosová.
Miroslav Homola
