Vláda schválila zákon o verejnom obstarávaní, ktorého cieľom je urýchliť verejné obstarávania a odbúrať komplikácie. Zmena legislatívy zásadne ovplyvní aj verejné súťaže, cez ktoré musia nakupovať služby a tovary nemocnice či štátna poisťovňa.
Verejné obstarávanie na Slovensku by malo byť rýchlejšie a jednoduchšie. Vyplýva to z novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý ešte pred koncom marca schválila vládna koalícia. Predložil ho minister investícií Richard Raši (Hlas-SD). Samotné ministerstvo podľa jeho slov analyzovalo eurofondové verejné obstarávania, v rámci ktorých bola priemerná dĺžka trvania procesu pri podlimitných zákazkách 169 dní.
„Tento údaj pochádza z údajov Úradu pre verejné obstarávanie pri podlimitných zákazkách od 300-tisíc eur a je to identifikovaná priemerná dĺžka trvania procesu verejného obstarávania, teda od zverejnenia zákazky vo vestníku až po uzavretie zmluvy s víťazným uchádzačom,“ povedal Raši s tým, že po prijatí tohto zákona sa očakáva, že obstarávanie bude trvať maximálne jeden mesiac.
Zásadné je zníženie limitov
Novela zákona o verejnom obstarávaní mení limity pre jednotlivé postupy verejného obstarávania. Kým v súčasnosti si verejný obstarávateľ môže mimo zákona o verejnom obstarávaní nakúpiť tovary, služby a stavebné práce do 10-tisíc eur, po novom sa tento limit zdvíha na 50-tisíc eur.
Verejným obstarávateľom môže byť akákoľvek inštitúcia, na ktorú sa zákon o verejnom obstarávaní vzťahuje. Ide napríklad o štátne nemocnice, ale aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Súkromné spoločnosti nemusia nakupovať cez súťaže. Európska únia v tomto prípade nedefinuje limit a úroveň 50-tisíc eur podľa Rašiho predstavuje niečo ako európsky priemer. Rakúsko má tento limit vo výške 100-tisíc eur, Maďarsko má 40-tisíc eur a Poľsko 30-tisíc eur.
Podľa návrhu sa tiež navyšujú limity pri podlimitných zákazkách na stavebné práce, pri ktorých nemožno podať námietky z 800-tisíc eur na 1,5 milióna eur. Predmetné zvýšenie limitu predstavuje zrýchlenie procesu obstarávania pri stavebných zákazkách do 1,5 milióna eur a pri tovaroch a službách nad 221-tisíc eur. Vypúšťa sa inštitút žiadosti o nápravu.
Zákon obsahuje aj viaceré technické zmeny. Upravuje tiež pokuty, ktoré bude Úrad pre verejné obstarávanie udeľovať podľa závažnosti prípadného porušenia zákona od 0,1 až päť percent zo zmluvnej ceny alebo súčtu zmluvných cien. Doteraz to bolo automaticky päť percent.
Bol zákon prísny?
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že vysoká miera korupcie a snaha ubrániť pred ňou verejné zdroje viedla do stavu, keď sa pravidlá verejného obstarávania stali komplikovanými a prísnymi. „Znamenalo to, že verejné obstarávanie trvá veľmi dlho, predražuje sa, odrádza časť dodávateľov a výrazne znižuje flexibilitu obstarávateľov a tým aj konkurencieschopnosť obstarávateľov. Pritom je otázne, do akej miery toto prispelo k zníženiu korupcie. Novela zavádza okrem iného nové – vyššie – limity, čo by malo verejné obstarávanie zjednodušiť. Či sa tak naozaj stane a či to zároveň zase nepootvorí dvere pre vyššiu korupciu si netrúfam posúdiť,“ vysvetľuje.
Podľa jeho slov by však mali mať štátne a iné verejné inštitúcie ekonomickú autonómiu. „Ťažko je efektívne riadiť nejakú inštitúciu, ak každý nákup trvá rok a musí veľakrát prejsť cez ministerstvo. Platí však, že ruka v ruke s väčšou ekonomickou autonómiou musí ísť zodpovednosť poskytovateľov a manažmentu. To znamená nielen existencia pravidelne vyhodnocovaných ekonomických ukazovateľov, ale aj tvrdé rozpočtové obmedzenia. Sú totiž dve možnosti, ako kontrolovať hospodárenie. Buď nad manažmentom visí bič byrokracie, alebo nad ním visí bič bankrotu,“ dodáva.
Aj ministerstvo investícií tvrdí, že zákon je veľmi prísny, no po zmenách podľa neho nestratí transparentnosť. „Zákon nerobíme preto, lebo si myslíme, že ho každý bude zneužívať. Okrem toho tu máme iné zákony a kontroly, ktoré sa viažu na verejné obstarávanie. Máme tu povinnosť obstarávateľov zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, objednávky a faktúry na svojich weboch a všetky ďalšie doklady cez infozákon. Máme tu obecných kontrolórov, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu zákon, ktorý rieši samosprávy, zákony o finančnej kontrole, máme tu občanov a mnohé neziskové organizácie. Väčšia kontrola ako v našich samosprávach ani nemôže existovať,“ tvrdí Raši.
Nemocnice aj VšZP to vítajú
Cez verejné obstarávanie musia tovar a služby nakupovať aj štátne nemocnice. „Predmetnú novelu by sme uvítali, nakoľko uvedené zmeny prispejú k urýchleniu a zefektívneniu procesov verejného obstarávania,“ tlmočí Zdravotníckemu denníku postoj Fakultnej nemocnice Trenčín jej hovorkyňa Martina Holecová.
Bratislavská univerzitná nemocnica však tvrdí, že pre ňu takmer žiadne zmeny nenastanú. „Vzhľadom na to, že sme najväčšia nemocnica na Slovensku a vo väčšine zákaziek na dodanie tovarov a služieb prekračujeme finančné limity pre nadlimitné zákazky, čo sa v pripravovanej novele zákona až tak nemení,“ tvrdí pre Zdravotnícky denník hovorkyňa nemocnice Eva Kliská. Nemocnica však podľa jej slov víta napríklad zrušenie zákaziek s nízkou hodnotou, zvýšenie limitu na zákazky malého rozsahu, vypustenie inštitútu žiadosti o nápravu, podanie námietok na podlimitné zákazky na dodanie tovaru a služieb či podlimitné stavené práce.
Verejné súťaže sa zmenia aj pre štátnu poisťovňu. Podľa jej hovorkyne Ivany Linetovej bude Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vyhlasovať súťaže v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. „Vzhľadom na najpodstatnejšiu zmenu v rámci prijatej novely, a to vo výške finančných limitov stanovujúcich druh postupu verejného obstarávania, pripravuje VšZP zmenu interných noriem súvisiacich s postupmi vo verejnom obstarávaní,“ tvrdí.
Zmeny, ktoré prináša novela zákona do verejného obstarávania, by mali podľa Linetovej priniesť zjednodušenie a zefektívnenie celého procesu verejného obstarávania. „VšZP rozhodne kvituje zdobrovoľnenie profesionalizácie, ako aj upustenie od nutnosti využívať štátny nástroj na verejné obstarávanie a možnosť využívať komerčné nástroje aj pri podlimitných zákazkách. Aký dopad bude mať novela na verejné obstarávanie však ukáže až prax,“ dodáva hovorkyňa.
Miroslav Homola
