V súčasnosti na Slovensku chýba zhruba 600 ambulancií všeobecných lekárov či špecialistov. Tento problém si zrejme uvedomuje aj súčasná vláda, ktorá vo svojom programovom vyhlásení sľubuje, že pripraví mechanizmus podpory na zriadenie ambulancií v nedostatkových oblastiach. Takýto mechanizmus už funguje v rámci plánu obnovy. Štát, samosprávne kraje a poisťovne sa ale nezhodujú, kto by mal hrať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostupnosti ambulantnej siete v regiónoch. Odborníci pritom tvrdia, že spolupracovať by mali hlavne kraje a poisťovne.
Slovenské zdravotníctvo okrem iného bojuje s akútnym nedostatkom ambulancií. Podľa odhadov ich na celom území chýba približne 600. Týka sa to všeobecných, ale aj špecializovaných ambulancií. Súčasná vláda na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) si v zdravotníckej časti programového vyhlásenia zaumienila, že pripraví mechanizmus podpory na zriadenie ambulancií v nedostatkových oblastiach. Okrem toho chce ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti a zrealizovať schválenú koncepciu všeobecnej ambulantnej starostlivosti.
Komunikačný odbor rezortu Zdravotníckemu denníku potvrdzuje, že podpora zriadenia ambulancií sa už začala. „Súčasťou mechanizmu na podporu zriadenia ambulancií v nedostatkových oblastiach sú dve výzvy v rámci plánu obnovy a odolnosti. Na znení výziev spolupracovali s ministerstvom aj samosprávy a ďalší partneri,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva. Hlavným účelom je finančná kompenzácia nákladov pri zriaďovaní a prevádzkovaní nových ambulancií. V prvej výzve malo byť podporených 120 nových ambulancií a v druhej až 170. Jedna z dvoch výziev je pritom ešte stále otvorená, rámci ktorej je dispozícií 9,1 milióna eur.
Rezort tvrdí, že okrem toho hľadá spolu s partnermi riešenie aj v prípade podpory vzniku ambulancií lekárov špecialistov. V rámci Programu Slovensko plánuje podporiť zriadenie a podporu ambulancií vybraných špecializácií v nedostatkových regiónoch. „Očakávame, že takého podporené ambulancie uzavrú zmluvy so zdravotnými poisťovňami, čo je nevyhnutný predpoklad poskytovania dostupnej služby pre pacienta. V súčasnosti chýbajú motivačné nástroje na podporu súčasných poskytovateľov, preto chceme podporiť aj existujúce špecializované ambulancie poskytnutím finančných prostriedkov na modernizáciu ich prístrojového vybavenia,“ dodáva komunikačný odbor.
Spolupracovať musia všetci, tvrdia odborníci
Podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák (PS) pre Zdravotnícky denník hovorí, že mechanizmus z plánu obnovy, kde štát spolupracuje pri rozdeľovaní dotácií aj so samosprávnymi krajmi, je nutné rozšíriť aj na špecializované ambulancie. „Zdravotné poisťovne môžu tiež podporiť nedostatkové ambulancie napríklad vyššími platbami, no žiaľ, doteraz sa nerozhodli tak postupovať, preto rozumiem tomu, že iniciatívu prebral samotný štát,“ uvádza Dvořák.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského skôr patrí mechanizmus podpory vzniku ambulancií medzi úlohy regiónov a poisťovní. Regióny majú však podľa neho v dnešnej podobe značne obmedzené zdroje na takéto aktivity a poisťovne zase pracujú v rámcoch, ktoré im určuje regulácia siete ambulancií. „Krokom vpred by bolo lepšie zadefinovanie nároku v zmysle jasnejšie popísanej siete – nielen kvantita zmlúv s poskytovateľmi, ale kvantita samotných výkonov. To by vytvorilo motivačný rámec pre poisťovne reálne pokrývať diery v sieti,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Vlachynský. Ako dodáva, aktuálna programová vyhláška to poisťovniam neumožňuje. Dotácie zo strany štátu však podľa neho v systéme vytvoria nesprávne motivácie a budú podporovať neefektivitu a trestať efektivitu.
O spolupráci poisťovní a samosprávnych krajov hovorí aj ďalší člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH). Podľa jeho slov by mali mať kraje kompetenciu, podľa národnej metodiky, zadefinovať svoju verejnú minimálnu sieť všeobecných lekárov, ale aj špecialistov. Ako pokračuje, táto sieť by mala byť pre poisťovne záväzná a všetky poisťovne by mali ambulanciu, ktorú určí kraj ako sieťovú, zazmluvniť. Ambulancie mimo túto sieť by zmluvu s poisťovňami dostať nemali.
„Toto by bolo prvým krokom k tomu, aby sa ambulantný sektor rozdelil na zmluvné ambulancie a nezmluvné ambulancie. Zmluvné ambulancie by mali prednostne poskytovať služby hradené z verejného zdravotného poistenia a v malom rozsahu aj presne zadefinované platené služby. Lekári zmluvných ambulancií by mali garantovaný dostatočný počet pacientov tým, že by pre nich boli služby bezplatné, teda hradené zdravotnou poisťovňou a v nezmluvných ambulanciách by istota dostatočného počtu pacientov nebola, pretože by si službu platili pacienti zo svojho vrecka, respektíve pripoistenia,“ popisuje princíp možného fungovania Stachura pre Zdravotnícky denník.
Ako dodáva, bol by to spravodlivejší systém ako teraz, keď funguje zmiešaný systém zmluvných ambulancií vyberajúcich nezriadené poplatky. „Ak má totiž pacient zdroje na nezmluvného lekára, odťaží zmluvnú ambulanciu, ktorá môže mať jeho uvoľnený termín pre ďalšieho pacienta. Zmluvné ambulancie by mali mať tiež istú reguláciu cien výkonov, aby extrémne nevyužívali nedostatok ambulantnej starostlivosti,“ uzatvára člen parlamentného zdravotníckeho výboru za KDH.
Poisťovne sieť sledujú, kraje sa nezhodujú
Samotné zdravotné poisťovne sú dôležitým článkom v budovaní siete ambulancií. Bez uzatvorenia zmluvy sa totiž ambulancia stáva spoplatnenou pre ľudí, ktorých poisťovňa s ambulanciou nemá zmluvu. Hovorca súkromnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky pre Zdravotnícky denník hovorí, že zdravotné poisťovne majú prehľad o rozmiestnení zmluvných ambulancií na Slovensku, ako aj o toku pacientov. Poisťovne by podľa neho preto mali mať slovo pri tvorbe ambulantnej siete. „Je dôležité vytvoriť také podmienky, ktoré budú motivovať lekárov ordinovať aj v regiónoch, kde je dostupnosť zdravotnej starostlivosti obmedzená,“ tlmočí postoj Dôvery.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá je rukách štátu, podľa jej hovorkyne Ivany Linetovej zatiaľ nebola oslovená rezortom zdravotníctva, aby sa podieľala na príprave mechanizmu podpory na zriadenie ambulancií v nedostatkových oblastiach. „Pokiaľ sa tak stane, poisťovňa poskytne potrebnú súčinnosť. VšZP dlhodobo mapuje situáciu v jednotlivých krajoch a regiónoch a je si vedomá oblastí, kde je dostupnosť komplikovanejšia,“ dodáva hovorkyňa pre Zdravotnícky denník.
Nejednotný je však postoj samosprávnych krajov. Na tie sa Zdravotnícky denník ešte vo februári tohto roka obrátil s otázkou, kto by mal zabezpečovať dostupnosť ambulantnej siete a ako to jednotlivé kraje robia.
Podľa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) by mali zabezpečovať dostatočnú sieť ambulancií v regiónoch v prvom rade zdravotné poisťovne. Vedúca oddelenia komunikácie kraja Lenka Štepáneková pre Zdravotnícky denník uviedla, že im táto povinnosť vyplýva zo zákona a majú na to možnosť využiť finančné nástroje, ktoré majú k dispozícii. „Zatiaľ však túto možnosť nevyužívajú,“ dopĺňa. Riaditeľka odboru zdravotníctva úradu Trnavského samosprávneho kraja Lucia Šmidovičová zase povedala, že zdravotnú starostlivosť, jej dostupnosť a rovnosť by mal v prvom rade zabezpečiť štát prostredníctvom dobre a kvalitne nastavenej štátnej zdravotnej politiky a fungujúcim systémom vzdelávania.
Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman Zdravotníckemu denníku zase pripomenula, že Bratislavský samosprávny kraj nemá kompetenciu definovať sieť ambulancií. Pre zabezpečenia dostatočnej siete ambulancií vidí kraj možnosť aktivity napríklad v oblasti podpory a motivácii pri zvýšení počtu absolventov rezidentského štúdia, ktorí po ukončení nastúpia do ambulantnej praxe. Nitriansky kraj chce mať rozhodujúce slovo o ambulanciách. Má aj vlastnú dotačnú politiku. Kraj si to predstavuje tak, že v spolupráci s regionálnou lekárskou komorou a profesijnými organizáciami, bude mať rozhodujúce slovo o tom, kde má byť zriadená respektíve zachovaná ambulancia.
Trenčiansky samosprávny kraj zastáva názor, že za zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti svojím poistencom, a teda aj za zabezpečenie dostatočnej siete všeobecných a špecializovaných ambulancií, by mali byť zodpovedné zdravotné poisťovne. Podľa žilinskej župy by mala byť politika riešenia a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v úzkej súčinnosti, ministerstva zdravotníctva, samosprávnych krajov, zdravotných poisťovní, vzdelávacích ustanovizní a odborných spoločností.
Miroslav Homola
