V Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) hrozí akútny nedostatok pľúcnych lekárov. V krátkom čase totiž svoju činnosť ukončia dvaja, ďalšie dve ambulancie budú mať dočasne pozastavenú činnosť a jedna je bez lekára. Zo súčasných 22 pneumologických ambulancií tak bude v druhej polovici roka fungovať len 17. „Bude to mať výrazne negatívny dopad na pacientov. Navyše, platby zdravotných poisťovní za výkony týchto odborníkov nie sú postačujúce, otvárať si vlastné ambulancie teda pneumológovia motivovaní nie sú,“ hovorí Ondrej Lunter, predseda BBSK.
Predseda kraja a župní odborníci na zdravotníctvo už rokovali so zástupcami lekárov – pneumológov, banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovne Dôvera a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ministerstvu zdravotníctva župan Lunter následne adresoval list, v ktorom žiada konkrétne kroky pre odvrátenie hroziacej krízovej situácie. Ministerka Zuzana Dolinková už podľa neho prisľúbila, že sa ním bude zaoberať a vyvolá v krátkom čase spoločné rokovanie.
Stretnutie zdravotníckych odborníkov
„Nedávno nám bolo oznámené uzavretie dvoch pneumologických ambulancií v našom kraji – konkrétne v Banskej Bystrici a v Lučenci. My ako kraj, podľa zákona, môžeme toto ich oznámenie o ukončení činnosti akurát zobrať na vedomie. O pár týždňov nám tu však ostanú stovky ľudí, ktorým nebude mať ani kto predpísať lieky. Preto som k nám na úrad zvolal odborníkov a spoločne sme dospeli k sade návrhov, ako aspoň zaplátame urýchlene stav, ktorý ohrozuje životy chronických pacientov a nových chorých ľudí v špecializácii, kde pacientov skôr pribúda, ako odbúda,“ konštatuje Lunter.
Na stretnutí sa dohodli nasledovné opatrenia, ktoré majú viesť k stabilizácii situácie s pneumologickými pacientami. Je to predovšetkým predĺženie platnosti odporúčania špecialistu na predpis liekov všeobecným lekárom zo 6 na 12 mesiacov a tiež uvoľnenie preskripcie liekov na chronické pneumologické ochorenia pre internistov a všeobecných lekárov.
Potrebné je aj dofinancovanie ambulantného sektora s prihliadnutím na pneumologické ambulancie. „Alebo nech štát a poisťovne verejnosti otvorene oznámia, že nemajú zdroje na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zo zdravotného poistenia a považujú za nevyhnutné zaviesť čiastočné úhrady pacientov. Bez jedného alebo druhého riešenia budú niektoré odbornosti ďalej kolabovať a poistenci nedostanú ani základnú zdravotnú starostlivosť v situáciách ohrozenia zdravia alebo života,“ tvrdia zdravotnícki odborníci. Ako dodávajú, s týmto zatiaľ nesúhlasili zástupcovia zdravotných poisťovní.
Rýchlo realizovateľné opatrenia
Odborníci ďalej navrhujú rozšírenie kompetencií pre všeobecných lekárov o sledovanie chronických pneumologických diagnóz u stabilizovaných pacientov. Žiadajú aj o zmenu výnosu ministerstva zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, aby bola umožnená práca lekárovi zaradenému do predatestačnej prípravy (po druhom roku) pracovať na pneumologickej ambulancii, ktorá má odborného zástupcu so špecializáciou.
Počet novo vyšetrených pacientov by malo zase zvýšiť zrušenie pojmu dispenzarizovaná zdravotná starostlivosť. „Ide o návrhy veľmi konkrétnej, praktickej a rýchlo realizovateľnej povahy, pretože my tu nie sme ani naivní, ani populisti, ani nežiadame nič nemožné na počkanie. Ale zároveň ide o veci nevyhnutné, aby ľudia nezostali bez základnej starostlivosti, chronickí pacienti bez liekov a aby mohli reálne vzniknúť nové ambulancie a dokázali ekonomicky existovať aspoň tak, ako niektoré iné špecializácie,“ doplnil Ondrej Lunter.
Krajská ambulancia generuje stratu
O nevyhnutnosti túto situáciu riešiť systémovo hovorí aj Michal Urda, primár oddelenia pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
„Dlhodobo vnímame narastajúci počet pacientov a tlak, ktorý je na nás vyvíjaný. Každá jedna ambulancia, ktorá vypadne zo systému, veľmi chýba. Ich úbytok je markantný a pacientov z roka na rok pribúda. Napriek enormnej snahe nemocnice naše kapacity jednoducho nestačia. Preto vítame túto aktivitu župy, je nevyhnutné, aby sieť ambulantných špecialistov fungovala naprieč celým krajom,“ poznamenáva Urda. Rovnako vidí, že hoci pneumológia ako odbor je pre mladých absolventov medicíny zaujímavá, do otvárania vlastných ambulancií sa nehrnú.
Banskobystrický kraj dokonca založil vlastnú pľúcnu ambulanciu. „Napriek tomu, že denne vyšetrí lekárka v Detve priemerne 20 pacientov, táto ambulancia každý mesiac generuje stratu 1 700 eur. Je to preto, že platby za výkony jednoducho nestačia, nie sú nastavené dobre a lekári v tejto špecializácii sa bez zavádzania dodatočných poplatkov, často na hrane platnej legislatívy, jednoducho neuživia. Zmena je nevyhnutná,“ uzatvára Martin Caudt, riaditeľ odboru zdravotníctva Úradu BBSK.
(bre)
