Ilustračné foto: Freepik

Zdravotné poisťovne v tomto roku očakávajú straty, vlani pritom boli v zisku. Problém je v plánovaní, tvrdí odborník

Na konci apríla dostal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) od všetkých troch zdravotných poisťovní výkazy o očakávaných hospodárskych výsledkoch ku koncu tohto roka. Od pôvodných očakávaní sa však výrazne líšia. Namiesto kladného výsledku hospodárenia poisťovne očakávajú straty, pričom ešte v minulom roku boli v zisku. Problémom môže byť finančné plánovanie v slovenskom zdravotníctve.

Úradu už tradične dostal obchodno-finančné plány zdravotných poisťovní na rok 2024. Podľa nich všetky tri zdravotné poisťovne plánujú dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia. Príjmy z poistného a výdavky na úhradu zdravotnej starostlivosti boli podľa poisťovní naplánované na základe aktuálnych prognóz a podľa najlepších odhadov vývoja spotreby zdravotnej starostlivosti, vrátane nárastu zmluvných cien.

Na konci apríla tohto roka však úrad dostal od všetkých troch zdravotných poisťovní výkazy o očakávaných hospodárskych výsledkoch ku koncu tohto roka, ktoré sa už výrazne líšia od pôvodných plánov. Namiesto kladného výsledku hospodárenia poisťovne očakávajú straty.

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský vidí príčinu rozdielu medzi pôvodným plánom a najnovšími očakávaniami v tom, že finančné plánovanie v slovenskom zdravotníctve funguje len na pár mesiacov dopredu a už pri tvorbe rozpočtu sa väčšinou tuší, že realita bude iná.

„Nakoniec, aj programová vyhláška, čo by mal byť kľúčový nástroj finančného plánovania v sektore, vošla do platnosti až v marci. A aj po jej vydaní sa s niektorými číslami na ministerstve šachuje, viď napríklad nedávna zmena a následne zase zmena preplácania inkontinenčných pomôcok. Preto pôvodné odhady treba brať len ako veľmi orientačné,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Vlachynský.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera takmer 70 miliónov eur a Union 6,5 milióna eur. Úrad si výraznú zmenu k horšiemu oproti predošlým odhadom vysvetľuje ako plné premietnutie rizík z negatívneho scenára vývoja.

Poisťovne identifikovali niekoľko rizík

Úrad tvrdí, že zdravotné poisťovne vo svojich plánoch identifikovali niekoľko rizík, ktoré môžu ohroziť plnenie plánov a v krajnom prípade si opätovne vyžiadať dofinancovanie sektora. Jedno z rizík predstavujú lieky. Dôvodom je ich vysoká spotreba, prírastok nových a často drahších liekov do systému verejného zdravotného poistenia. Poisťovniam tak stúpajú výdavky na ich úhradu.

Ďalšie významné riziko zdravotné poisťovne vidia v nízko nastavenom limite nákladov na niektoré typy zdravotnej starostlivosti v programovej vyhláške. Reálny dopyt po tejto zdravotnej starostlivosti môže byť podľa nich vyšší oproti odhadom. V praxi tak hrozí prekročenie týchto limitov a neplánovaný rast nákladov. Okrem toho nemusia byť splnené očakávania o výške zmluvných cien na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo v niektorých prípadoch zvýši ich straty.

Zdravotné poisťovne ďalej namietajú, že niektoré úsporné opatrenia, ktoré ministerstvo zdravotníctva zahrnulo do výpočtu limitov pri tvorbe programovej vyhlášky, nebude možné zrealizovať a peniaze budú v konečnom dôsledku chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené. Tieto podľa poisťovní nerealistické úsporné opatrenia predstavujú desiatky miliónov eur.

Celkovo by sa malo ušetriť sto miliónov eur. Sporiť sa má v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, ďalej v rámci úpravy príspevkov zdravotných poisťovní na operačné strediská, v rámci ÚDZS, Národného centra zdravotníckych informácií a Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Sporiť sa má aj obmedzením zdravotných benefitov. Plán úspor však už v pripomienkach k návrhu programovej vyhlášky označil za nereálny aj rezort financií.

„V situácii, keď zdravotné poisťovne avizujú na konci tohto roka vysoké straty a hrozí opätovné dofinancovanie sektora zo strany štátu, je podľa názoru úradu otázka celkového objemu zdrojov v zdravotníctve predovšetkým otázkou ich efektívneho využívania. Ich ďalšie kvantitatívne navyšovanie totiž naráža na možnosti verejného rozpočtu, jeho konsolidácie, a po zvýšení zdravotných odvodov aj na limity odvodovej záťaže firiem a občanov,“ upozorňuje ÚDZS.

Celková suma výdavkov určených na zdravotnú starostlivosť v rozpočte pre jednotlivé zdravotné poisťovne na rok 2024 má byť vo výške viac ako 7,68 miliardy eur.

Nepomôžu ani výnosy

Varovania úradu potvrdzujú aj samotné poisťovne. Hovorkyňa VšZP Marianna Bublavá pre Zdravotnícky denník hovorí, že obchodno-finančný plán VšZP na tento rok bol zostavený na základe rozpočtu verejnej správy a vyhlášky ministerstva zdravotníctva, ktorá stanovuje minimálne sumy výdavkov na nákup zdravotnej starostlivosti. Zároveň obchodno-finančný plán detailne špecifikoval možné riziká aj pozitíva, ktoré sa môžu v priebehu roka prejaviť v činnosti VšZP.

„Negatívne riziká predstavujú prekročenie nákladov na nákup zdravotnej starostlivosti, predovšetkým v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vyššie náklady, ako boli ako rozpočtované v obchodno-finančnom pláne štátnej poisťovne, sa podľa aktuálneho vývoja očakávajú aj v ambulantnom sektore. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre občanov však nebude nijako ohrozené,“ potvrdzuje hovorkyňa.

Na druhej strane sú tu podľa Bublavej výnosy VšZP, keďže ich dynamika je minimálna. Výnosy budú podľa jej slov v porovnaní s obchodno-finančným plánom vyššie o 0,3 percenta. VšZP uzavrela vlaňajšok s vyrovnaným hospodárením a s miernym ziskom vo výške 8,3 milióna eur. Vyrovnané hospodárenie bolo podľa poisťovne dosiahnuté vďaka navýšeniu platby za poistencov štátu vlani v septembri.

Beáta Dupaľová Ksenzsighová za súkromnú poisťovňu Union hovorí, že do marca vychádzali zo svojich prognóz nárastov nákladov na zdravotnú starostlivosť, významná zmena nastala vydaním vyhlášky o programovom rozpočtovaní. „Tá nasmerovala väčšinu zdrojov do ústavnej zdravotnej starostlivosti, avšak redukcia výdavkov do ostatných oblastí zdravotnej starostlivosti je podľa nás v praxi nerealizovateľná. Taktiež je z výsledkov prvého kvartálu zrejmé, že dynamika v niektorých typoch zdravotnej starostlivosti bude výraznejšia ako je uvádzané v programovom rozpočtovaní. A to sú najmä lieky a zdravotnícke pomôcky, kde má poisťovňa len málo nástrojov ako manažovať tieto výdavky,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Dupaľová Ksenzsighová. Za minulý rok poisťovňa Union dosiahla zisk po zdanení 2,98 milióna eur.

V zisku vlani skončila aj poisťovňa Dôvera, podľa portálu ozdravme.sk dosiahol 14,3 milióna eur.

Predpovedať, či nakoniec skončia poisťovne v zisku aj v tomto roku, je podľa Vlachynského priskoro. „Všetko bude závisieť od toho, koľko si kto počas roka vybojuje oproti rozpočtu naviac, ako sa budú vyvíjať výdavky na lieky, koľko dodatočných zdrojov vláda počas roka do sektora pustí a od ďalších faktorov. Platí, že vláda musí byť s peniazmi opatrná, no zároveň sa nebude chcieť zapliesť do potenciálnych problémov s financiami VšZP,“ vysvetľuje analytik.

ÚDZS: Pokračujte v systémových zmenách

ÚDZS poukazuje na potrebu pokračovania v reformách. Súčasná vláda už schválila aj program reforiem, v ktorom konštatuje, že súčasnosti náklady na zdravotníctvo síce v medzinárodnom porovnaní zodpovedajú bohatstvu krajiny, no výsledky však zatiaľ zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami, ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. Slovensko má napríklad vysokú mieru úmrtností z príčin, ktoré sú liečiteľné alebo sa im dalo predísť.

Podľa názoru úradu je to odkaz pre všetkých tvorcov zdravotnej politiky pokračovať v systémových zmenách, ktoré odstránia neefektívnosť, nehospodárnosť, nezaslúžené renty niektorých dominantných hráčov na trhu, ale aj výplatu dividend z nerozdelených ziskov z minulých účtovných období. „Len tak je možné eliminovať riziká, ktoré zdravotné poisťovne identifikovali vo svojich obchodno-finančných plánoch a nakoniec premietli do aktualizovaných odhadov hospodárenia, v ktorých už rátajú s vysokými stratami,“ tvrdí ÚDZS.

Úrad predpokladá, že ministerstvá zdravotníctva a financií disponujú detailnou analýzou potrieb jednotlivých sektorov, postavenou na kvalitných zdrojových dátach. „Úrad verí, že ministerstvo zdravotníctva má o rozpore v očakávaniach vedomosť a ako regulátor trhu a tvorca zdravotnej politiky má pripravené nástroje na odvrátenie negatívneho scenára,“ dodáva ÚDZS.

Miroslav Homola