Horskí záchranári by mali od budúceho roka získať oprávnenie využívať prevádzkové a lokalizačné údaje napríklad na mobilnom telefóne človeka, ktorý sa stratil v slovenských horách. Taký je zámer skupiny poslancov v návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe, ktorý v novembri prešiel pripomienkovým konaním. Novinku ale spochybňuje Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ÚOOÚ). Poslancom okrem iného vyčíta, že riadne nezdôvodnili nevyhnutnosť získavania týchto osobných údajov.
Poslanci koaličnej strany OĽaNO chcú záchranárom legislatívne umožniť v praxi využívať takzvané prevádzkové a lokalizačné údaje globálneho systému mobilných komunikácií (GSM) na zariadeniach nezvestných osôb. V praxi ide v podstate o vyhľadávanie ľudí napríklad cez ich mobilný telefón. Cieľom návrhu je podľa poslancov najmä zrýchliť a zefektívniť záchrannú činnosť. V súčasnosti totiž horskí záchranári nemôžu využívať tieto údaje.
„Prevádzkové a lokalizačné údaje, ktorými disponujú právnické a fyzické osoby prevádzkujúce elektronické komunikačné siete alebo poskytujúce elektronické komunikačné služby má podľa súčasnej právnej úpravy oprávnenie zisťovať Policajný zbor pri pátraní po nezvestnej osobe. Návrhom zákona sa má zaviesť zákonné oprávnenie Horskej záchrannej služby využívať takto získané údaje,“ vysvetľujú svoj zámer koaliční poslanci v dôvodovej správe.
Okrem nového oprávnenie pre záchranárov by mala novela znížiť aj počet horských oblastí. Tým sa podľa poslancov zefektívni výkon horskej záchrannej činnosti, keďže klesne aj počet turistov v jednotlivých horských oblastiach a záchranári budú mať menej práce s úrazmi či inými problémami. „Naplnením sledovaných cieľov má návrh zákona potenciál zvýšiť samotnú bezpečnosť a ochranu života a zdravia osôb v horských oblastiach,“ dodali poslanci.
Úradníci to spochybňujú
V pripomienkovaní zákona sa objavili len štyri námietky. Najzásadnejšia z nich pochádza z dielne Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý žiada novelu zosúladiť so všeobecným nariadením o ochrane údajov. „Úvodom je potrebné uviesť, že úrad oprávnenosť a nevyhnutnosť spracúvania lokalizačných údajov Horskou záchrannou službou pri záchrane osoby v bezprostrednom nebezpečenstve nespochybňuje, uvedené však samo o sebe nepostačuje na zákonné spracúvanie údajov,“ píše úrad v pripomienke.
Úradníci poslancom pripomínajú, že dôvodová správa by mala obsahovať minimálne označenie konkrétneho záujmu podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý odôvodňuje zásah do práv osôb. „V prvom rade požadujeme prehodnotiť, prípadne riadne zdôvodniť nevyhnutnosť získavania za stanoveným účelom nielen lokalizačných, ale aj prevádzkových údajov, nakoľko v kontexte záchrannej či pátracej akcie a s ohľadom na legálnu definíciu prevádzkových údajov úradu nie je zrejmá nevyhnutnosť ich získavania,“ tvrdia úradníci.
ÚOOÚ okrem toho žiada napríklad zvážiť získavanie údajov od policajného zboru a nie priamo od poskytovateľa elektronických služieb. V návrhu by tiež mali byť definované riziká opatrenia pre záchranárov a nezvestnú osobu, ďalej definícia nevyhnutnosti a primeranosti využitia údajov, zo zásahu by sa tiež mal vyhotoviť záznam a po zásahu by sa mali lokalizačné údaje zlikvidovať. Každú osobu by mali záchranári informovať, že boli použité jej lokalizačné údaje.
Poslanci ale svoj návrh bránia tým, že využitie údajov pomôže rýchlo nájsť osoby v tiesni aj v takom teréne, kde nie je dostupná mobilná telefónna sieť. „Vzhľadom na skutočnosť, že o úspešnosti mnohých záchranných a pátracích akcií môžu rozhodovať minúty, napríklad pri osobách zasypaných lavínou, umožnenie využívania modernej techniky Horskou záchrannou službou je nevyhnutné,“ dodali koaliční poslanci.
Návrh zákona teraz prejde úpravami a potom poputuje na rokovanie vlády a do parlamentu. Ak nakoniec legislatívnym procesom prejde, začne platiť v budúcom roku.
Záchranárom pomáha aj aplikácia
Záchranárom pri problémoch turistov v horách pomáha aj aplikácia HZS. Ľudia si pomoc privolajú jedným tlačidlom, čím odošlú núdzovú správu a zároveň ich aplikácia prepojí na dispečing záchrannej služby. Ak nie je štandardná komunikácia pre nedostatočný signál možná, aplikácia umožní používateľovi komunikovať cez chat. Operačné stredisko dokáže cez chat zaslať napríklad pokyny ako majú turisti do príchodu záchranárov postupovať.
Aplikácia podľa GPS určí, kde sa turista nachádza a ukáže mu aj oblastné strediská záchrannej služby, najbližšie záchranné zdravotné stanice, databázu automatizovaných externých defibrilátorov (AED), horské chaty, meteostanice s aktuálnymi informáciami o počasí vrátane webových kamier. Okrem GPS polohy sa cez aplikáciu zdieľajú zdravotné údaje, špecifiká problému, kontakty na blízke osoby a ďalšie dôležité informácie, ktoré urýchlia pomoc.
Aplikácia pritom funguje napríklad aj v Česku, Maďarsku a Rakúsku, kde sa tiesňový hovor a núdzová správa presmerujú na záchrannú zdravotnú službu alebo na horskú službu danej krajiny. Chat v aplikácii automaticky prekladá z cudzieho jazyka do slovenčiny a naopak, a to podľa jazyka, v akom je nastavený mobilný telefón turistu.
Okrem primárne záchranného účelu je v aplikácii aj elektronická kniha vychádzok a túr. Podľa oblasti pohybu, štartu, cieľa túry a jej časového trvania aplikácia pred plánovaným dňom túry používateľovi sama odošle upozornenia a výstrahy pre danú lokalitu. Záchranári majú vďaka elektronickej knihe aj údaje o túre, ak by sa používateľ stratil alebo potreboval v horách pomoc.
Miroslav Homola
