Hygienické kritériá na vodu na Slovensku sa posilnia. Zmení sa najmä oblasť zabezpečenia procesov zásobovania pitnou vodou. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, schválenú poslancami Národnej rady SR. Nadobudne účinnosť 12. januára. Zákon po novom vyžaduje uplatňovanie princípov manažmentu rizík a predbežnej opatrnosti, čím sa majú vytvoriť komplexné a efektívne podmienky pre dodávanie zdravotne bezpečnej pitnej vody pre všetkých spotrebiteľov. Cieľom je ochrana pred možnými ochoreniami z vody.
Novela z dielne slovenskej vlády má zlepšiť prístup k pitnej vode a podporiť používanie pitnej vody z verejných vodovodov. Zahŕňa požiadavky novej európskej smernice o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu a pridáva povinnosti a právomoci úradom verejného zdravotníctva. Ustanovuje nové požiadavky na zdravotnú bezpečnosť materiálov, výrobkov a filtračných médií v styku s pitnou vodou, chemických látok na úpravu vody a na vykonávanie opatrení na ochranu zdravia.
„Dopĺňajú sa nové kritériá na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a spôsob jej preukazovania. Upravuje sa problematika vydávania výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky ukazovateľov kvality pitnej vody. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti poskytovania údajov o miere strát pri zásobovaní, pri poskytovaní informácií verejnosti, ale aj v oblasti dostupnosti údajov pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,“ uviedla vláda v dôvodovej správe k zákonu.
Zákon tiež aktualizuje podmienky na kúpaliskách, posilňuje zdravotnú bezpečnosť pri práci a podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR znižuje podnikateľské zaťaženie v reštaurácie, kaviarňach, jedálňach a ďalších zariadeniach spoločného stravovania.
Sledovanie nebezpečných látok
Konkrétne bude môcť ÚVZ SR po novom určiť limity pre doplnkové ukazovatele na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, ktoré je potrebné v pitnej vode analyzovať nad rámec štandardne vyšetrovaných ukazovateľov. Môže tak urobiť na obmedzený čas na celom území Slovenska alebo jeho časti. „Tieto kontaminanty nie sú súčasťou štandardnej kontroly vzhľadom na ich ojedinelý výskyt, alebo z dôvodu, že ide o nové látky,“ vysvetľujú hygienici z ÚVZ. V prípade, že sa určí potreba ďalej látky sledovať, zaradia ich spolu s limitmi do zoznamu štandardne vyšetrovaných ukazovateľov.
Uplatňovanie princípu manažmentu rizík spočíva v komplexnej analýza, hodnotení a riadení rizík, ktoré doplní doteraz využívanie hodnotenia pitnej vody u spotrebiteľa. Majú sa kontrolovať všetky procesy, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu vody, osobitne v plochách povodia pre odber vody pre výrobu pitnej vody, osobitne pre samotný systém zásobovania pitnou vodou a osobitne pre domový rozvodný systém, ktorým sa pitná voda dostáva k spotrebiteľovi.
Zvýšiť dôveru k vode z vodovodu
Rozširujú sa právomoci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, ktorý už aj v súčasnosti hodnotí zdravotnú bezpečnosť materiálov a výrobkov určených na styk s pitnou vodou. Popradský úrad bude ako národná inštitúcia posudzovať, či chemické látky a filtračné médiá v styku s pitnou vodou spĺňajú určené minimálne hygienické požiadavky.
Nové kompetencie, ale aj povinnosti pribúdajú aj ďalším orgánom verejného zdravotníctva. Ide o poradenstvo a aktivity na zvýšenie dôvery spotrebiteľov a podpore používania pitnej vody z verejného vodovodu a informovanie verejnosti. Dodávatelia pitnej vody budú povinní poskytovať údaje o kvalite dodávanej vody, spôsobe zásobovania a tiež spôsoboch úpravy vody, jej cene, spotrebe domácnosti, miere strát a podobne.
Vláda chce podľa dôvodovej správy k zákonu zvýšiť dôveru spotrebiteľov k pitnej vode z vodovodu a prispieť k jej používaniu. „Cieľom je tiež znížiť používanie balenej pitnej vody, obmedziť používanie plastov a znížiť riziká používania pitnej vody s nevyhovujúcou kvalitou. Aktivity orgánov verejného zdravotníctva môžu zahŕňať cielené kampane na detskú populáciu, obyvateľov využívajúcich vlastné studne a podobne. V rámci možností úradov budú poskytované aj analýzy pitnej vody v prípade mimoriadnych situácií, napríklad povodní,“ doplnila. Osobitnou súčasťou by mali byť printové aktivity v súvislosti s využívaním pitnej vody z verejného vodovodu.
Do roku 2029 má ÚVZ SR určiť prioritné priestory, v ktorých bude nevyhnutné kontrolovať baktérie rodu Legionella a obsah olova. Všeobecná analýza môže viesť aj ku kontrole ďalších priestorov a ukazovateľov.
Teplejšia voda
Do zákona sa dopĺňajú základné požiadavky na teplú vodu, teda stanovený rozsah teploty u spotrebiteľa medzi 50 a 55 stupňov Celzia. „Dlhodobo sa potvrdzuje, že prevádzkovatelia a vlastníci budov sa snažia znižovať teplotu teplej vody, ktorá tak vytvára ideálne prostredie pre množenie patogénnych baktérií, najmä baktérií rodu Legionella. Tieto baktérie spôsobujú závažnú infekciu dýchacích ciest a Slovensko, ako aj ostatné európske krajiny, eviduje významný nárast počtu legionelóz najmä v súvislosti s teplou vodou. Ich liečba patrí k finančne aj časovo najnáročnejším spomedzi ochorení, ktorých faktorom prenosu je voda,“ mieni Úrad verejného zdravotníctva na svojom webe. Doplnil, že čoraz viac prevádzkovateľov rôznych zariadení, aby ušetrili, tiež začína vyrábať teplú vodu z vlastného zdroja, ktorý nemá kvalitu pitnej vody.
Na kúpaliskách sa zmení, že plavčíci budú musieť mať po novom minimálne 18 rokov a kurz prvej pomoci absolvovať v akreditovanej inštitúcii. V súčasnosti je na prírodné a umelé kúpalisko zakázaný vstup so zvieraťom pre všetky osoby. Po novom však budú môcť osoby so zdravotným postihnutím vstúpiť na kúpalisko v sprievode asistenčného alebo vodiaceho psa.
Sprchy aj školenia na prácu s nebezpečnými látkami
Zníženie podnikateľského zaťaženia, ktoré spomína ÚVZ, spočíva v tom, že zákon ruší povinnosť prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania vypracovať a predložiť prevádzkový poriadok regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Povinnosť uchovávať evidenciu o vykonanej kontrole pri preberaní surovín sa skráti z piatich na dva roky.
Ak si charakter práce vyžaduje vybavenie pracoviska sprchami, zamestnávateľ bude povinný zabezpečiť v sprchách teplú vodu. Okrem toho zákon upravuje povinnosť zabezpečiť odbornú prípravu všetkých osôb, ktoré manipulujú s diizokyanátmi či na prácu s nimi dohliadajú. Diizokyanáty sa používajú najmä v priemyselných odvetviach, napríklad v stavebníctve v penách, tmeloch a náteroch, ale aj pri výrobe nábytku, v automobilovom priemysle, v elektrotechnike. Spôsobujú profesionálne ochorenia, najmä prieduškovú astmu a kožné ochorenia.
„Súčasťou odbornej prípravy musia byť najmä informácie o rizikách diizokyanátov pre zdravie, o správnych a bezpečných pracovných postupoch a vhodných opatreniach na ochranu zdravia na pracovisku vrátane používania účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov,“ určil predkladateľ zákona.
Odborníci z ÚVZ SR a regionálnych úradov sú súčasťou organizácie povodňových zabezpečovacích prác, preto sa budú zúčastňovať rokovaní povodňových komisií, krízových štábov a vyhodnocovať povodňové škody.
Lucia Hakszer
