O chronickej chorobe obličiek počuť málo. Je však dvakrát rozšírenejšia ako diabetes a dokonca 20-krát častejšia ako rakovina. Trpí ňou 10 až 12 percent svetovej populácie, teda približne 850 miliónov ľudí. Dá sa teda hovoriť o skrytej epidémii chronickej choroby obličiek.
Obličkami a ich ochoreniami sa zaoberajú nefrológovia. Druhý marcový štvrtok (9.3.) aj tento rok patril kampani Svetový deň obličiek, ktorej cieľom je edukovať verejnosť o dôležitosti týchto orgánov.
Príznaky ako pri iných chorobách
Predseda Slovenskej nefrologickej spoločnosti Adrián Okša na tlačovej konferencii v Bratislave vysvetlil, že hlavnou funkciou obličiek je očisťovanie krvi od toxínov a splodín metabolizmu, ktoré filtrujú a vylučujú do moču. Obličkami pretečie denne viac ako 1 700 litrov krvi, z ktorých sa vyfiltruje asi jedna desatina, teda 170 litrov. Zvyšok sa vracia do krvného obehu. Objem moču sa potom filtrovaním ešte asi desaťkrát zmenší.
Závažnosť chronickej choroby obličiek je podľa lekára v tom, že často sa vyvíja nenápadne, bez príznakov. Podľa štatistík Slovenskej nefrologickej spoločnosti je približne 20 percent novodiagnostikovaných pacientov úplne bezpríznakových. Môžu sa vyskytnúť nešpecifické príznaky, ako napríklad bolesti hlavy. „Koho už dnes nebolí hlava?“ pýta sa Okša. „Môže to však byť príznakom toho, že človek má hypertenziu (zvýšený krvný tlak, poznámka redakcie) a tá často sprevádza chronickú chorobu obličiek. Alebo môže byť unavený, to je príznakom málokrvnosti, typickej pre tretie štádium chronickej choroby obličiek,“ hovorí nefrológ.
Objavujú sa ďalšie príznaky, ktoré sú časté aj pri iných ochoreniach – opuchy dolných končatín, zvýšený tlak, únava, slabosť a dýchavičnosť. Súvisia aj so zadržiavaním vody v tele. Potom sú to príznaky ako nechutenstvo, zvracanie a hnačky.
V tejto situácii ochorenie obličiek nemusí byť rozpoznané včas a neskôr začatá liečba nemusí zabrániť progresu choroby. „Tá sa postupne zhoršuje a môže vyústiť až do nezvratného zlyhania obličiek,“ hovorí špecialista. „V tom prípade už je možná len liečba dialýzou alebo transplantácia. Zďaleka nie všetky štáty sveta si to môžu dovoliť pre každého pacienta. Je to nákladná liečba, ktorá zaťažuje rozpočty aj v krajinách s vyspelým zdravotníctvom,“ upozorňuje Okša.
V pokročilom štádiu choroby sa u pacientov objavuje svrbenie tela, obmedzené močenie a svalové kŕče. Koža a sliznice môžu byť bledé, infekcie častejšie a človek tiež môže zvýšene krvácať.
Druhá najčastejšia vrodená anomália
Ochorenia obličiek sa objavujú aj u detí, pričom vrodené formy sú najčastejšie spôsobené vývojovými anomáliami. „Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má chronickú obličkovú chorobu asi 10 miliónov detí na svete,“ hovorí detská nefrologička Ľudmila Podracká. Zdôrazňuje tak dôležitosť tejto špecializácie pre detských pacientov. „Renálne, teda obličkové, anomálie sú po vrodených chybách srdca druhou najčastejšou vrodenou chorobou vôbec,“ podotýka. Vyskytujú sa aj dedičné ochorenia ako napríklad polycystická choroba obličiek.
„Významnú úlohu zohrávajú mutácie určitých génov a tiež existuje teória takzvaného fetálneho programovania. Týka sa najmä nedonosených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Rodia sa s menším počtom nefrónov, ktoré sú potrebné na to, aby obličky plnili všetky funkcie,“ vysvetľuje Podracká. Počet detí narodených predčasne a s nízkou hmotnosťou sa zvyšuje a majú aj zvýšené riziko ďalších zdravotných problémov, napríklad hypertenzie. Asi u polovice detí, ktoré prekonali akútne zlyhanie obličiek, sa rozvinie chronická obličková choroba. Dialýza je dostupná aj pre novorodencov. Rovnako sa vo svete transplantujú obličky aj batoľatám mladším ako jeden rok a majú veľmi dobré výsledky. „Na Slovensku sa deťom transplantujú obličky už viac ako 30 rokov. Priemerný vek týchto detských pacientov je 10 rokov,“ špecifikuje detská nefrologička.
Prevencia ochorení obličiek pozostáva z pravidelného meranie krvného tlaku a to už deťom, ultrasonografie, vyšetrení moču a krvi. „V rámci pediatrie sa robia pravidelné skríningové programy. Najväčšie anomálie obličiek a močových ciest vieme diagnostikovať už prenatálne a robiť rýchle opatrenia,“ hovorí Podracká. Jednoduchým spôsobom diagnostiky môže byť aj test na vyšetrenie moču, ktorý sa dá kúpiť v lekárni.
V detskom veku majú obličkové problémy príznaky ako bolesti pri močení, pomočovanie, zmeny farby moču, opuchy a porucha rastu. Na rozdiel od dospelých majú deti aj na Slovensku dostupnú inovatívnu liečbu. Podľa Podrackej sa inovatívna liečba viacerých metabolických či genetických ochorení, súvisiacich s obličkami, sprístupnila na Slovensku dokonca skôr ako v Českej republike.
Prevencia choroby obličiek
Chronická choroba obličiek sa dá odhaliť stanovením koncentrácie kreatinínu v krvi a vyšetrením moču na prítomnosť bielkoviny. Tieto vyšetrenia sú súčasťou preventívnej prehliadky u všeobecného lekára. „Problém je, že väčšina populácie kašle na preventívne prehliadky, neváži si svoje zdravie alebo o tom len hovorí a nič preto nerobí,“ hnevá sa hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre nefrológiu Martin Demeš.
Lekár by mal počas prehliadky pacientovi automaticky zmerať hladinu kreatinínu v krvi plus vyšetriť moč. Ak to nespraví, pacient by ho mal požiadať. Demeš objasnil, že o probléme edukujú aj všeobecných lekárov.
Pokiaľ nejde o vrodené anomálie, riziko choroby obličiek sa zvyšuje s vekom. Ďalšie rizikové faktory však možno ovplyvniť, pričom celosvetovo je najčastejšou príčinou zlyhania obličiek diabetes, treba si teda dávať pozor na príjem cukru. Tiež hypertezia, ateroskleróza a obezita. „Obezita sama osebe poškodzuje obličky, navyše sa často spája s inými rizikovými faktormi, ako sú infekcie, rôzne zápalové ochorenia a choroby močového traktu. Rizikové sú tiež toxíny a niektoré lieky,“ vymenúva nefrológ Okša. Ide napríklad o lieky proti bolesti, ako napríklad ibuprofen a ďalšie, ktoré spôsobujú zníženie filtračnej schopnosti obličiek a zvýšenie krvného tlaku.
Chronická choroba obličiek, pri ktorej sa strácajú ich funkcie, je neliečiteľná, lekári sa však snažia ovplyvniť príčiny, ktoré chorobu vyvolali. Rovnako faktory, ktoré spôsobujú jej progres, a liečiť komplikácie. Ochoreniu možno predchádzať kontrolou krvného cukru a tlaku, kontrolou hmotnosti, znížením príjmu soli a celkovo vyváženou a zdravou stravou. Denný príjem soli nemá byť u dospelých vyšší ako 6 gramov, čo je jedna čajová lyžička. U detí by mal byť tento príjem polovičný. Tiež treba prijímať dostatok tekutín, robiť pravidelnú fyzickú aktivitu a nefajčiť.
Otázka peňazí
Hlavný odborník pre nefrológiu Martin Demeš o liečbe pacientov s chorobami obličiek podotkol, že nezanedbateľným faktorom sú peniaze. Na základe nich robia rozhodnutia napríklad vedenia nemocníc, ktoré chcú ušetriť, ale potom sa môže stať, že lieky nebudú dostupné všetkým pacientom alebo majú horšiu kvalitu.
Obličky ohrozuje aj akútne poškodenie, pričom 40 až 90 percent pacientov s akútnym poškodením obličiek, má výrazne zvýšené riziko úmrtia. „Líši sa to v rôznych krajinách, ale akútne poškodenia vznikajú najmä pre rôzne chemické látky či lieky. V rozvojových krajinách sa objavujú rôzne infekcie a poškodenia vznikajú tiež pri prírodných katastrofách, vojnách, zemetraseniach, zavalením obličiek a podobne,“ hovorí Demeš. Ak oblička zlyháva a pridružujú sa k tomu ďalšie komplikácie, stojí to lekára aj pacienta veľa námahy a spoločnosť veľa peňazí . „Chronická choroba obličiek by sa mala podchytiť v skorých štádiách aj preto, lebo pacienti v prvom štádiu nás vyjdú na 500 eur mesačne, v druhom štádiu 840 eur mesačne a v treťom štádiu až na 1960 eur mesačne,“ upozorňuje Demeš.
Náhodná diagnostika
Svenovi Behringovi v 18. rokoch náhodne pri inom vyšetrení zistili, že má len jednu obličku. Lekári vysvetlili, že druhá oblička prebrala jej funkciu. O 25 rokov neskôr si všimol osvetovú kampaň o obličkovom zdraví a hoci nemal žiadne problémy, nechal sa preventívne vyšetriť. Vtedy mu zistili, že má stredne závažnú chorobu obličiek. „Vďaka včasnej diagnostike nemám žiadne obmedzenia. Beriem jednu tabletku na krvný tlak a mám dve zdravé deti,“ opisuje svoj život Behring. Svojím príbehom chce inšpirovať ľudí k tomu, aby chodili na preventívne prehliadky. Najväčšie problémy totiž nastávajú, ak sa na problém príde neskoro.
Čo sa týka rizikových faktorov, podľa odborníkov je problémom napríklad aj to, že dospelí aj deti prijímajú veľa soli. Tá sa totiž nachádza aj v potravinách, kde by sme ju možno nečakali, napríklad v sladkostiach, kole, chlebe aj v ovsených vločkách. Obličky preukázateľne poškodzuje aj nadmerný príjem bielkovín napríklad v proteínových výživových doplnkoch.
O zdraví obličiek sa snažia edukovať osvetové kampane ako Svetový deň obličiek, web Vysetrioblicky.sk a podobne. Slovenská nefrologická spoločnosť spolupracuje aj s ďalšími odbornými spoločnosťami. Demeš na otázku Zdravotnického deníka vysvetlil, že navštevujú odborné konferencie a okrem informovania všeobecných lekárov niekoľko rokov spolupracujú s diabetologickou spoločnosťou, pričom diabetológovia tiež vykonávajú skríning poškodenia obličiek. „Vstupujeme do kontaktu aj s kardiológmi a hypertenziológmi,“ dodal Demeš.
Lucia Hakszer
