Rakovina hrubého čreva a konečníka bola kedysi považovaná za vyslovene mužský problém. Hlavný odborník slovenského ministerstva zdravotníctva pre gastroenterológiu Martin Huorka pre Zdravotnický deník vysvetlil, že predtým sa o tomto ochorení u žien ani neuvažovalo z dôvodu, že vo fertilnom veku sú ženy chránené hormónmi. „Až potom, keď sa ženy začali tiež vyšetrovať, sa zistilo, že nad tých 50 alebo 60 rokov je výskyt podľa štatistík už približne jedna k jednej,“ hovorí gastroenterológ.
Marec je Európsky mesiac povedomia o kolorektálnom karcinóme, ktorý je celosvetovo druhou najčastejšou príčinu úmrtí. Ročne na toto ochorenie zomrie takmer milión ľudí a každý rok sa objavia dva milióny nových prípadov. Kľúčový pre včasné zachytenie je preventívny skríning, ktorý sa realizuje v mnohých krajinách. Podľa odborných prameňov sa totiž trvanie karcinogenézy odhaduje na 7 až 10 rokov. Ak sa zachytí v počiatočných štádiách, kým je ešte bez príznakov, je rakovina hrubého čreva a konečníka na 90 percent liečiteľná.
V Česku oveľa lepšie ako na Slovensku a v Maďarsku
Na Slovensku sú na populačný skríning pozývaní ľudia vo veku 50 až 75 rokov, ktorí dostávajú poštou testy na okultné krvácanie v stolici. Toto vyšetrenie si môžu spraviť pohodlne sami doma, vzorku odošlú na vyšetrenie a v prípade podozrivého nálezu nasleduje kolonoskopické vyšetrenie.
Túto možnosť však využíva len 35 percent obyvateľov nad 50 rokov. Podľa Huorku je to zhruba 250 tisíc ľudí a asi 20 tisíc z nich má pozitívny test. V Holandsku či Slovinsku účasť na skríningu dosahuje viac ako 60 percent. Docent Huorka pre Zdravotnický deník povedal, že aj v Česku je to asi 50 až 60 percent ľudí. „V Česku je situácia so skríningom omnoho lepšia ako u nás. Spustili onkologický program týkajúci sa kolorektálneho karcinóm, nad ktorým prevzala záštitu Dagmar Havlová. Majú špeciálnu sekcia pre onkologické gastrointestinálne ochorenia, takže sú ďaleko pred nami,“ zhodnotil odborník.
Slovensko je spolu s Maďarskom prvé na svete vo výskyte, ale aj v úmrtnosti na tento druh rakoviny. Gastroenterológ vidí príčiny predovšetkým v zložení stravy v strednej Európe, vysokej konzumácii červeného mäsa, úpravou vyprážaním a pečením. Zdraviu nepomáha ani konzumácia alkoholu.
Atribúty skríningu
Výskyt ochorenia stúpa významne u mužov aj žien starších ako 45 rokov. Najmä kvôli nedostatočnej prevencii má približne štvrtina pacientov pri určení diagnózy v tele už metastázy. Prvý preventívny skríning na Slovensku sa začal robiť v roku 2012 a jeden človek má na jeho preplatenie nárok raz za 10 rokov. Od roku 2019 sú naň ľudia nad 50 rokov systematicky pozývaní, vyskytli sa však rôzne problémy s kampaňou či financovaním preventívnych programov. Citlivosť testu na okultné krvácanie je navyše asi len 73-percentná.
Podľa Martina Huorku by bolo ideálne každému spraviť preventívnu kolonoskopiu, ktorá má oveľa vyšší záchyt ochorenia ako testy, no kapacity nedovoľujú vykonať toľko kolonoskopií. Na Slovensku je funkčných 180 až 220 gastroenterologických pracovísk. Väčšina z nich je v súkromnom vlastníctve s jedným lekárom a jednou sestrou. V ideálnom prípade by popri svojej ďalšej práci musela každá ambulancia vykonať ročne vyše 300 skríningových kolonoskopií. Huorka tvrdí že by mohli zvládnuť maximálne polovicu. Ďalším problémom je neaktuálny onkologický register.
Onkológ Jozef Dolinský z Národného onkologického ústavu v Bratislave pripomína, že skríning má viesť ku skorému odhaleniu asymptomatického ochorenia a spoľahlivo odlíšiť tých, ktorí ho majú, od tých, ktorí ho nemajú. Má redukovať výskyt a predovšetkým úmrtnosť na ochorenie a v pravidelných intervaloch sa opakovať pri prijateľných nákladoch na systém a spoločnosť. Mal by byť neinvazívny a jeho použitie pohodlné.
Prevencia je lacnejšia ako liečba
Spoločnosť BGI/Zentya vyvinula nový test scríningový test Colotect, ktorý je neinvazívny a využíva inovatívnu metódu vyšetrenia DNA zo stolice. Z jednej vzorky detekuje tri génové biomarky ochorenia, pričom iné testy sa sústredia len na jeden ukazovateľ. Človek si dokáže odobrať vzorku sám doma a pošle ju na vyšetrenie. Pred testom nepotrebuje absolvovať žiadnu špeciálnu prípravu. Test je presný, vysoko citlivý a odhalí už predrakovinové zmeny. Jeho nevýhodou je predovšetkým to, že stojí 249 eur a nie je súčasťou hradeného skríningového programu.
„Test sme predstavili v januári na odbornom gastroenterologickom fóre, chceme sa zúčastniť aj kongresu všeobecných lekárov a vieme, že poisťovne potrebujú viac skúseností zo slovenského trhu,“ objasnila pre Zdravotnický deník Silvia Korbašová zo spoločnosti BGI/Zentya. Zatiaľ majú dáta len zo zahraničia, plánujú však na tom pracovať a v druhom polroku tohto roka by spolu s odborníkmi chceli začať rokovať s poisťovňami. Veria, že ich presvedčia číslami, ktoré jasne hovoria, že prevencia je lacnejšia ako liečba. „Sme radi, že sa nám tento test podarilo sem dostať. Slovensko je jedna z prvých krajín v Európe,“ povedala Korbašová . Krajiny ako Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a ďalšie s procesom ešte len začínajú. „Česko máme tiež na starosti my a robíme prvé kroky k zavedeniu Colotectu aj tam,“ doplnila.
Odhalenie včas
Odborníci na tlačovej konferencii predstavili prípad prvého slovenského pacienta včas zachyteného testom Colotect. 57-ročný muž bol bez akýchkoľvek ťažkostí a odkladal preventívnu kolonoskopiu, aby nemusel absolvovať náročnú prípravu. Preto si spravil test DNA zo stolice a ten ukázal vysoké riziko až v dvoch z troch sledovaných biomarkerov. Vzápätí šiel na kolonoskopiu, kde mu našli len tri neškodne vyzerajúce polypy. Poslali ich však na histológiu a jeden z nich sa ukázal ako serátny adenóm, teda typ polypu, z akých pravdepodobne vzniká zhruba tretina všetkých kolorektálnych karcinómov. Pacient nakoniec prišiel na kolonoskopické vyšetrenie práve včas a adenóm mohli odstrániť vo včasnom predrakovinovom štádiu.
Lucia Hakszer
