Ešte vlani v novembri sa Lekárske odborové združenie (LOZ) dohodlo s vládou na znení memoranda o zlepšení systému zdravotníctva. Predchádzali mu hromadné výpovede nemocničných lekárov, ktoré boli po dohode stiahnuté. Obsahuje osem bodov, ktoré sa vláda zaviazala splniť. Odborári ale tvrdia, že plnenie časti z nich ignoruje. Ministerstvo zdravotníctva sa s odborármi o plnení požiadaviek chystá rokovať.
Minuloročnú jeseň hrozil slovenskému zdravotníctvu kolaps. Vyše dvetisícsto kľúčových nemocničných lekárov podalo výpoveď. Dôvodom bol nevyhovujúci stav v zdravotníctve. Výpovediam ale zabránili rokovania a následná dohody vlády a ministerstva zdravotníctva s LOZ. Dohodu spečatil podpis memoranda, ktoré obsahuje osem požiadaviek.
Patrí medzi ne ozdravenie a poriadok vo financovaní nemocníc, zvýšenie produkcie nových lekárov podporou lekárskych fakúlt, reforma vzdelávania mladých lekárov, navýšenie miezd sestrám, priblíženie sa v mzdách lekárov v Poľsku, Maďarsku a Česku, dodržiavanie personálnych noriem v nemocniciach a záruku, že sa nebudú rušiť oddelenia v nemocniciach.
Počas výpovedí lekárov ale vláda podľa odborárov splnila len tri požiadavky. „Ostatné záväzky z memoranda si však dnes vláda opäť neplní a bez našich výpovedí sa opäť stretávame s ignoráciou. LOZ na splnení požiadaviek stále kategoricky trvá a nerozumie, prečo ich vláda opäť ignoruje, hoci sa ku nim písomne zaviazala,“ upozornili odborári ešte vo februári tohto roka v stanovisku.
Zdravotnický deník sa v tejto súvislosti obrátil aj na samotný úrad vlády. Matej Neumann, hovorca dočasne povereného predsedu vlády Eduarda Hegera (strana Demokrati), ktorý zároveň vedie rezort zdravotníctva, ale na otázky neodpovedal. „Obráťte sa, prosím, v tejto veci na ministerstvo zdravotníctva,“ stručne uviedol hovorca. Na otázky neodpovedalo ani samotné LOZ.
Ministerstvo zdravotníctva ale Zdravotnickému deníku potvrdilo, že bude s odborármi o ich výhradách rokovať. „V priebehu budúceho týždňa sa uskutoční pracovné stretnutie zástupcov ministerstva zdravotníctva s predstaviteľmi LOZ. Považujeme za korektné najprv uvedené témy prediskutovať zo zástupcami lekárskych odborov a až následne informovať verejnosť,“ tvrdí komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Platby pre nemocnice či lekárske fakulty
Odborári vo svojom februárovom stanovisku vymenovali, ktoré opatrenia z memoranda sú splnené a ktoré, naopak, nie. Jeden z bodov memoranda napríklad hovorí o tom, že vláda zabezpečí pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.
„Hoci pod tlakom lekárov došlo k historickému navýšeniu rozpočtu zdravotníctva o takmer miliardu eur, nemocnice hlásia, že im tieto peniaze poisťovne nepresunuli. Vláda sa zaviazala riešiť dlh nemocníc, ale zatiaľ bolo oddlžených len 258 miliónov eur, hoci má ministerstvo zdravotníctva k dispozícii viac ako 500 miliónov eur od nástupu novej vlády,“ tvrdia odborári.
Vláda podľa nich tiež neprijala zákon ukladajúci poisťovniam povinnosť zaplatiť za adekvátne poskytnutú liečbu. Mešká aj zavedenie systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG), v rámci ktorého by mal byť v riadiacom výbore aj zástupca LOZ. DRG by malo slúžiť na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, ale zatiaľ funguje len na dobrovoľnej báze. Jeho súčasné fungovanie kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad.
Ďalším z bodov je zabezpečenie lekárskych fakúlt tak, aby mohli produkovať viac slovenských lekárov. Podľa odborárov prebehlo posledné stretnutie s dekanmi lekárskych fakúlt vlani v novembri počas výpovedí lekárov. Memorandum hovorí aj o tom, že sa nebudú rušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie. Aj tento bod považujú odbory za nesplnený.
Splnené sú len tri body a jeden čiastočne
Odborári v memorande žiadajú aj navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovanie týchto počtov zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania. Splnenie tohto bodu mala zabezpečiť aj novela Trestného zákona, ktorú ale pozastavil dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas.
Novela mala zaviesť nový trestný čin. Keby nejaká nemocnica nemala dostatok lekárov, sestier a pôrodných asistentiek viac ako 90 dní, jej vedeniu by v najhoršom prípade hrozilo väzenie. Návrh ale v pripomienkovom konaní zožal značnú kritiku. Heger preto ešte v polovici marca tohto roka Karasa požiadal, aby sa s odbormi dohodol na lepšom riešení.
Ministerstvo spravodlivosti namiesto zavedenia nového trestného činu navrhlo miernejšie opatrenie. Vedenie nemocníc by v prípade nedostatku personálu čelilo len administratívnemu trestaniu cez správne delikty. LOZ ale podľa Karasa trvá na zavedení nového trestného činu ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti pri nedostatku zdravotníckeho personálu. Minister dodal, že jeho rezort je spolu so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva pripravené s odborármi opäť rokovať.
Podľa LOZ tak boli doteraz splnené len tri požiadavky. Ide o navýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek, zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov a zvýšenie miezd lekárov pracujúcich v lôžkovom zariadení s odmeňovaním podľa rokov praxe. Za čiastočne splnenú považujú odborári aj reformu vzdelávanie mladých lekárov v rámci atestačného a špecializačného štúdia.
Miroslav Homola
