Veľa pacientov sa stále nevie dostať k svojim liekom a lekárnici od nich opakovane dostávajú rovnaké otázky. Nedostupnosť liekov je celoeurópsky problém, ktorý začal ešte počas pandémie koronavírusu pre vyššiu spotrebu liekov, kupovanie liekov „do zásoby“, zhoršenú kapacitu výroby a čiastočne obmedzenú distribúciu. Nasledovala energetická kríza, inflácia, zvýšené dopravné náklady aj výrobné problémy spôsobené nedostatkom surovín a zamestnancov.
V Európskej únii sa situácia pomaly konsoliduje vďaka opatreniam, ktoré prijali v iných štátoch, zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) však rozčarovane upozorňujú, že na Slovensku akoby to nikoho kompetentného nezaujímalo. „Nechýbajú len veľmi úzko zamerané lieky, ale aj bežné neurologické lieky, základné antidepresíva, antiepileptiká, antibiotiká, inzulín a ďalšie lieky,“ vymenoval prezident SLeK Ondrej Sukeľ na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave. Podotkol, že ľudia chodia po lieky do okolitých krajín a v zdravotných poisťovniach sa hromadia žiadosti o úhradu liekov nakúpených v zahraničí. „Štát musí situáciu riešiť komplexnejšie a pacienti musia mať garantované to isté, čo v iných krajinách Európskej únie. Choroba človeka nezáleží od toho, akú máme vládu a politickú situáciu v krajine,“ vyhlásil Sukeľ.
Sadzba sa 15 rokov nemenila
Problém by mohla pomôcť riešiť individuálna príprava liekov (IPL) farmaceutmi v lekárňach, na Slovensku však naráža rôzne prekážky, predovšetkým v legislatíve. „Mnoho z tých liekov, ktoré v súčasnosti na trhu chýbajú, vedia lekárnici zarobiť,“ hovorí viceprezidentka SLeK Miroslava Snopková. „Nemôžeme však na lekársky predpis s konkrétnym firemným názvom lieku vyrobiť liek na mieru,“ konštatuje s tým, že pacienta musia poslať naspäť k lekárovi, aby vydal samostatný predpis na individuálne pripravovaný liek, prípadne predpísal iné lieky.
Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2021 tak individuálne pripravené lieky predstavujú menej ako dve percentá balení vydaných v lekárňach. Ďalšie problémy sú v tom, že za individuálne pripravované lieky musia poisťovne aj pacienti platiť čoraz viac a aj pre lekárne je činnosť cenovo neatraktívna. Z celého rozpočtu na lieky je menej ako jedno percento určené na individuálne pripravené lieky. Úhrada zdravotnej poisťovne za prácu lekárnika pri individuálnej príprave liekov sa nemenila 15 rokov a podľa farmaceutov nezohľadňuje časovú náročnosť výroby lieku, jej odborný rozmer, zodpovednosť za bezpečnosť lieku ani kontrolu surovín či prípravu obalov.
„Opakovane sme žiadali ministerstvo zdravotníctva o stretnutie k nedostatkovosti liekov, no stále sa menia ministri a ešte sme sa tam nedostali. Žiadali sme aj o valorizáciu platby za IPL. V súčasnosti sú lekárne, ktoré túto individuálnu prípravu vykonávajú, poisťovňami znevýhodňované,“ tvrdí viceprezident SLeK Norbert Chano. „Zákony sú zle nastavené a chápeme, že pacienti, ktorí sa nevedia dostať k svojim liekom, sú frustrovaní a nevedia, čo majú robiť. Preto chceme úpravu legislatívy,“ hovorí. Ondrej Sukeľ dodal: „Pokiaľ by ministerstvo zdravotníctva prehodnotilo cenotvorbu individuálne pripravených liekov, určite by ich pripravovalo viac lekární a nečelili by sme toľkým výpadkom.“
Jedny z najlacnejších liekov v Európe
Hromadná, priemyselná výroba liekov a liečiv je podľa SLeK na Slovensku minimálna a na podporu domácej výroby zo strany vlády stále čakajú. Navyše Slovensko prichádza o nezanedbateľnú časť dovezených liekov kvôli reexportu. „Vďaka cenovým reštrikciám a preregulovanosti trhu s liekmi máme jedny z najlacnejších liekov v Európe, súčasná inflácia sa na cenotvorbe kategorizovaných liekov nijako neprejavila. To, samozrejme, láka na vývoz do krajín s vyššími cenami liekov,“ vysvetlil Sukeľ. Súčasné protiopatrenia sú podľa komory nedostatočné, reexport je verejnou aktivitou mnohých distribútorov a lekární.
Nízka cena liekov sa navyše javí ako dlhodobo neudržateľná a podľa komory zásadne vplýva na ich nedostatok. „V prípade nedostupnosti liekov z dôvodu ich reexportu musí aktívnymi krokmi, ako aj zmenou cenotvorby liekov zasiahnuť štát,“ upozornil prezident SLeK.
Výrobcom kategorizovaných liekov hrozia za ich nedostupnosť na slovenskom trhu vysoké pokuty. „Dokážu sa im však vyhnúť podaním tzv. A3 žiadosti, teda návrhu na vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov a zrušenie úradne určenej ceny lieku,“ vysvetlil Norbert Chano. Túto žiadosť držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku adresuje rezortu zdravotníctva. „Takmer polovica podaných žiadostí sú opakované žiadosti, takže ide o dlhodobé výpadky liekov,“ zhrnula Miroslava Snopková.
Pri prerušení liečby však pacientovi hrozia komplikácie, môže sa stať, že bude potrebovať hospitalizáciu, odvoz sanitkou a vyrobí zdravotníckemu systému ďalšie náklady, oveľa vyššie ako sú tie na výrobu lieku.
Sukeľ upozornil aj na ekonomickú situácia lekární v okrajových regiónoch. „Zrejme nikoho nebude trápiť, či bude v Bratislave 500 alebo 300 lekární, pretože ľudia sa k liečbe dostanú. Ale máme dáta, ktoré hovoria, že okolo 700 lekární v obciach do 5 000 obyvateľov dnes dokáže zabezpečiť prevádzku len s jedným alebo dvoma ľuďmi. Tieto lekárne nemôžu žiť z drahej kozmetiky a pri výpadku liekov nevedia na seba zarobiť,“ uzavrel farmaceut.
Lucia Hakszer
