Vo výskume autoimunitných ochorení, medzi ktoré patrí aj roztrúsená skleróza, sa stále objavujú nové fakty. Hoci slovo skleróza si mnohí ľudia spájajú so zabúdaním, choroba spôsobuje predovšetkým problémy s pohybom. V jej pokročilých štádiách môže byť narušená aj koncentrácia. Podľa nových poznatkov môžu rozvoj a liečbu ochorenia ovplyvňovať baktérie v črevách.
„Skleróza multiplex je chronické zápalové degeneratívne autoimunitné ochorenie. Dochádza pri ňom k zápalom centrálneho nervového systému, teda mozgu a miechy. Nervové bunky a dráhy napáda vlastná imunita,“ vysvetlil prednosta Neurologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v bratislavskej Nemocnici svätého Michala František Jurčaga na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Napriek množstvu nových objavov o ochorení a jeho spúšťacích faktoroch, jeho jednoznačná príčina stále nie je objasnená. „Ochorenie nie je dedičné v zmysle, že ak má niekto sklerózu multiplex, jeho alebo jej dieťa ju určite zdedí. Existuje určitá genetická predispozícia a ak by roztrúsenú sklerózu mali obaja rodičia, možno dieťa zdedí od oboch gény a choroba sa rozvinie, ale nededí sa typicky. Preto je dôležitý zdravý životný štýl,“ zdôraznil Jurčaga s tým, že ochorenie je multifaktoriálne. Pri jeho rozvoji môžu zavážiť rôzne vplyvy prostredia, prekonané infekcie či nedostatok vitamínu D, ktorý je vytváraný s pomocou slnečného žiarenia. Preto je skleróza multiplex častejšia v tých oblastiach sveta, kde je menej slnka a menej vitamínu D v potrave. Rozvoj choroby tiež súvisí so stresom, nedodržiavaním zdravej životosprávy, prijímaním toxínov v jedle či pri fajčení.
Vplyv čriev na nervy
Lekári a vedci skúmajú možný súvis črevného mikrobiómu, teda zloženia baktérií v črevách, s rozvojom a liečbou roztrúsenej sklerózy. Gastroenterológ Ladislav Kužela vysvetlil, že v črevách sa nachádza 70 percent imunitného systému. Ovplyvňuje teda nielen sklerózu multiplex, ale aj iné autoimunitné ochorenia, napríklad diabetes 1. typu, celiakiu, astmu, Crohnovu chorobu, psoriatrickú artritídu a ďalšie.
„Veda stále nemá zodpovedané, či zmena mikrobiómu vedie k ochoreniu alebo ochorenie k zmene mikrobiómu,“ poznamenal Kužela. Zmeny v mikrobiómoch však podľa dostupných dát súvisia so závažnosťou roztrúsenej sklerózy u konkrétneho človeka aj s jeho reakciami na liečbu. Štúdie ukázali, že pacienti s touto chorobou majú v porovnaní s kontrolnými skupinami bez sklerózy multiplex menšiu diverzitu črevných baktérií a vyššiu hladinu prozápalových baktérií. Tieto zmeny môžu prispievať k rozvoju sklerózy multiplex a môžu aj zhoršiť priebeh ochorenia.
Medzi podstatné faktory, ktoré vplývajú na črevný mikrobióm a človek ich sám môže ovplyvniť, patrí strava, jej zloženie a rozmanitosť. Podľa Kuželu dlhodobé prijímanie stravy bohatej na bielkoviny a zvieracie tuky vedie k premnoženiu zápalových kmeňov baktérií, zatiaľčo strava založená skôr na rastlinných potravinách zmnožuje protizápalové kmene.
Jesť viac rastlín
Na základe týchto zistených prepojení sa niektorí vedci domnievajú, že úprava črevného mikrobiómu prostredníctvom diéty či probiotík by mohla byť nielen účinnou stratégiou liečby, ale aj prevencie sklerózy multiplex. Väčšina zistení je ale ešte stále v predbežnom štádiu a vyžadujú si ďalší výskum.
Na rozvoj rôznych ochorení teda má vplyv predovšetkým nadmerné prijímanie živočíšnych produktov. Takzvaný zdravý tanier by mali spolovice tvoriť ovocie a zelenina. Druhá polovica by mala pozostávať z celozrnnej stravy, rastlinných bielkovín, nenasýtených rastlinných olejov a iba mierneho množstva zvieracieho zdroja bielkoviny. „Nemusíme byť všetci vegetariáni a vegáni, len stačí tanier správne vyskladať – zameniť K za K, teda kalórie sa kvalitu,“ ubezpečuje Kužela. „Medzi rastliny patria aj strukoviny a ďalšie,“ hovorí.
„Ak by všetci ľudia na zemeguli prešli na zdravé zloženie taniera, tak by takáto jednoduchá zmena mohla zachrániť až 11,6 milióna ľudí pred smrťou,“ dodáva.
Veľmi rôznorodé príznaky
Podľa Františka Jurčagu roztrúsená skleróza postihuje zväčša ľudí medzi 20 a 40 rokmi, teda v aktívnom veku. „Vrchol je okolo tridsiatky. Ale mali sme aj pacienta vo veku 65 rokov či deti so sklerózou multiplex,“ uviedol príklady. Medzi pacientami je viac žien v pomere 3 ku 1. Na chorobu vplývajú aj hormóny.
„U detí so sklerózou multiplex je zápal často búrlivejší, pretože deti majú silnejšiu imunitu,“ priblížil Jurčaga. Na Slovensku existuje 13 centier pre liečbu roztrúsenej sklerózy u dospelých, no deti sa liečia len na neurológii v Národnom ústave detských chorôb na bratislavských Kramároch.
Ide o chronické celoživotné autoimunitné degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje bielu a šedú hmotu mozgu a miechy a rozvíja sa zväčša pomaly a postupne. Je najčastejšou chorobou centrálneho nervového systému a na Slovensku je ňou postihnutých približne 10 tisíc ľudí.
Každý pacient s touto diagnózou má nástup choroby iný, často prejde niekoľko rokov, kým sa z prvých príznakov a problémov nakoniec diagnostikuje roztrúsená skleróza. Medzi typické príznaky ochorenia patrí napríklad zápal očného nervu, tŕpnutie a oslabenie ruky alebo nohy, nestabilita pri chôdzi či poruchy močenia. Ale ochorenie sa často prejavuje aj nešpecificky. „Ďalšie príznaky ako únava, závraty, poruchy reči, pamäte alebo sluchu môžu znamenať mnoho iných vecí. Liečbu je však potrebné nasadiť včas, čomu musí predchádzať skorá diagnostika. Včasnou liečbou zastavíme zápal, ktorý poškodzuje nervové bunky a dráhy,“ objasnil Jurčaga. U pacientov sa dostavujú výrazné výkyvy nálad – trúchlivosť, nedostatok záujmu, ale aj euforické stavy, neprimeraná veselosť a smiech.
Približne polovica pacientov žije s chorobou 30 a viac rokov a približne tretina z pacientov má dobrý priebeh ochorenia. U ďalších postupuje choroba pomaly a s pribúdaním symptómov. Približne 3 až 5 percent sú ťažké priebehy, ktoré sa počas prvých piatich rokov od začiatku ochorenia končia smrťou.
Pacienti môžu žiť normálne
V súčasnosti je pohľad na liečbu pacientov so sklerózou multiplex komplexný. „Kedysi sa liečila len nasadením nejakého lieku na imunitu. Dnes pacientovi dáme efektívny liek, ktorý ovplyvní imunitu a zápal. Plus človek by sa mal pravidelne pohybovať, upraviť stravu a režim. Liečba takýchto pacientov je oveľa ľahšia,“ tvrdí neurológ.
A aké sú najčastejšie mýty o skleróze multiplex? „Toto ochorenie automaticky neznamená invalidný vozík. V súčasnosti už existuje veľa efektívnych prípravkov, ktoré do značnej miery dokážu zastaviť priebeh ochorenia,“ vyhlásil odborník. Podľa neho lekár pacientovi pomôže nasadiť liečbu, ale on sám sa musí starať o svoje zdravie životosprávou, stravou a fyzickou aktivitou. „Mám pacientov, ktorí normálne pracujú, majú rodiny a deti. Dokonca aj vrcholových športovcov. Ľudia, ktorí prijali ochorenie, liečia sa, aktívne žijú a upravili svoj život, čo sa týka stresu a spánkového režimu, sú na tom oveľa lepšie,“ zhrnul pre Zdravotnícky denník František Jurčaga.
O pacientkach s roztrúsenou sklerózou, ktoré chcú mať deti, hovorí, že akákoľvek gravidita by mala byť plánovaná, pretože tieto ženy berú lieky, ktoré môžu mať v tehotenstve určité riziká. „So ženou nastavíme liečbu tak, aby bol stav stabilizovaný. Keď potom lieky vysadíme, pacientka má v zásade normálne tehotenstvo, priebeh pôrodu a zdravé dieťa,“ ubezpečuje expert. „Ale dôležité je otehotnieť, keď je ochorenie stabilizované. Počas tehotenstva sa vyskytuje veľmi málo atakov sklerózy multiplex. Nastáva obdobie imunotolerancie, keďže plod má polovicu genetickej informácie od otca. Počas tehotenstva býva ochorenie v pokoji a zvykne sa rozbehnúť po pôrode. Optimálne je, aby pacientka dojčila dva až tri mesiace a potom sa vrátila k liečbe,“ dodal Jurčaga.
Od Tatier k Dunaju aj so sklerózou multiplex
Diagnózu roztrúsená skleróza má jeden človek z 500. Mnohí ďalší navyše diagnostikovaní nie sú. Aj preto pacientske Združenie sclerosis multiplex Nádej organizuje osvetovú jazdu na bicykloch Od Tatier k Dunaju. K pacientom sa pripájajú sympatizanti aj známe tváre s cieľom rozšíriť povedomie o tomto ochorení, jeho príznakoch a možnej liečbe, a tým pomôcť k včasnej diagnostike i podpore pacientov s roztrúsenou sklerózou. Vo štvrtok združenie ohlásilo oficiálne spustenie 10. ročníka podujatia. Budúcoročná cyklojazda odštartuje v nedeľu 26. mája 2024 na Štrbskom plese a do cieľa v Bratislave sa účastníci dostanú vo štvrtok 30. mája 2024. Spoločne tak v piatich celodenných etapách zdolajú vyše 470 kilometrov dlhú trasu naprieč Slovenskom. Plánované zastávky, na ktorých budú dostupné informačné materiály o ochorení, sú zároveň miestom, kde sa môžu k pelotónu pridať sympatizanti a podporovatelia.
Lucia Hakszer
