Programové vyhlásenie je technokratické, nevyhrocuje emócie, ale môže byť ťažké ho nejako odpočtovať. Obsahuje pár „evergreenov“, ale aj upresnení, ktoré dávajú nádej, že v zdravotníctve sa konečne niečo pohne. Analytici ohodnotili plány novej slovenskej vlády. Zdravotnícky denník prináša zhrnutie analýz zdravotníckej časti programového vyhlásenia vlády (PVV).
Zdravotná politika má byť pokojná a stabilná
Podľa bývalého generálneho riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva Martina Smatanu, ktorý je predsedom dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, programové vyhlásenie pôsobí technokraticky, avšak vyhlásil, že je s ním v podstate spokojný, pretože rieši všetky kľúčové témy. „Ak sa splní sľub o participatívnom tvorení projektov a odpolitizovaní sektora, tak verím, že sa aj veľkú časť vyhlásenia podarí zrealizovať,“ tvrdí analytik.
Na PVV ocenil, že neobsahuje žiadne „atómovky“ – rýchle riešenia. „Tvorba zdravotnej politiky a reforiem nemá budiť emócie, práve naopak, má byť základom pokojného, stabilného vládnutia – a toto presne predložené vyhlásenie plní,“ zhodnotil Smatana.
Na približne štyroch stranách textu o zdravotníctve je spomenutých asi 40 rozličných projektov a tém, ktorým sa ministerstvo chce venovať. Sú rozdelené na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé priority. Smatana chváli, že rezort zdravotníctva plánuje všetky projekty detailne popísať, komunikovať s partnermi a zverejniť aj s časovým harmonogramom a míľnikmi, tak aby boli pod kontrolou sektora a verejnosti. Považuje ich za racionálne a realizovateľné. Medzi prvé úlohy, ktoré si určila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) patrí „stabilizácia ministerstva po procesnej a personálnej stránke“. Martin Smatana skonštatoval, že rezort je v súčasnosti vo veľkom procesnom chaose, čiže rozumie, prečo chce ministerka začať práve „upratovaním“. Dolinková je štvrtým šéfom rezortu tento rok a každý si v ňom pomenil procesy či ľudí.
Smatana tiež ocenil, že podľa PVV sa má prinavrátiť proces centrálnych obstarávaní nemocníc, zverejňovania cenových máp a aj to, že sa explicitne spomínajú princípy „hodnoty za peniaze“. Čo sa týka stabilizácie personálu, na ktorú sa chce vláda tiež zamerať, podľa analytika to nie je téma na mesiac a čokoľvek nové vedenie ministerstva spraví, „dno“ nedostatku personálu Slovensko ešte len čaká. Smatana tvrdí: „Je zrejmé, že si toho je nové vedenie vedomé, a preto viaceré aktivity, ktoré plánuje sú zamerané na kúpenie času, aby sa stihli zrealizovať potrebné reformy.“ Ako jednu z krátkodobých priorít PVV spomína aj „stabilné a predvídateľné financovanie.“ Jej napĺňanie sa podľa Smatanu ukáže už čoskoro, keď sa predstaví prvý návrh rozpočtu. V dokumente chýba predstava vlády o platbe za poistenca štátu. „To je ale správne, lebo požiadavky na túto sumu sa hýbu každý rok a fixovať čísla do PVV by mohlo byť kontraproduktívne,“ myslí si Smatana. Kľúčové podľa neho je, aby malo ministerstvo zdravotníctva výdavky pod kontrolou. Chváli aj plán vytvoriť Radu pre rozpočet verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo plánuje pokračovať v optimalizácii siete nemocníc a zaviesť nárokovateľnosť nových čakacích lehôt a indikátorov kvality. Ministerka už ohlásila, že ostrá fáza optimalizácie sa o rok odkladá a do januára 2025 bude reforma pokračovať bez rušenia oddelení nemocníc, aby bola zachovaná dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo všetkých regiónoch. „Predpokladám, že implementácia bude pomalšia a evolučnejšia, ako bol pôvodný zámer tak, aby sa stihli zrealizovať zmeny v sieti a procesoch záchrannej a dopravnej zdravotnej služby či získali dáta k čakacím dobám a indikátorom kvality,“ hovorí Smatana s tým, že rozumie dôvodom spomalenia implementácie. „Ale verím, že sa z toho nestane každoročný zvyk,“ poznamenal.
Zmienku o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave, ktorá by mala byť komplexnou „národnou nemocnicou“, označil za „zaujímavú“. V programovom vyhlásení sa totiž nepíše o termínoch dostavby, ale o tom, že sa spraví „rozhodnutie o finálnej podobe“. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho bude musieť vysvetliť, čo to vlastne znamená, či sa toto rozhodnutie bude týkať veľkosti alebo lokality nemocnice.
„Aj toto vyhlásenie obsahuje evergreeny všetkých PVV-čiek, ako je napríklad určenie nároku pacienta. V tomto dokumente je však konečne téma nároku správne uchopená, čiže sa nerozpráva len o tom, čo by malo a nemalo byť plne hradené z verejného zdravotného poistenia,“ zhodnotil Smatana s tým, že nárok je zložitejšia téma a obsahuje kombináciu vecnej, časovej a geografickej roviny. Tie sú PVV adresované cez nové siete poskytovateľov, čakacie lehoty alebo „upratanie v doplatkoch“.
Na dialóg o stratégii je už neskoro
Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) si myslí, že zdravotnícka časť PVV nevyvoláva veľké kontroverzie a pohoršenie ani naopak slová veľkej chvály. Podobne ako Smatana to označil za pozitívne, „nakoľko chaotického prijímania opatrení a svätej vojny v zdravotnej politike sme si v ére Igora Matoviča zažili naozaj dosť.“
Pripomenul, že aktéri v sektore to vnímali dosť citlivo a negatívne. „Preto, ak by sa podarilo zlepšiť v programe vlády deklarovanú transparentnosť tvorby politík, predvídateľnosť financovania a stabilizáciu legislatívnych procesov, tak by to bolo nepochybne úspechom,“ podotkol Zachar. Myslí si však, že na vedenie dialógu so stakeholdermi a začiatok prípravy dlhodobej stratégie rozvoja zdravotníctva je počas bežiaceho funkčného obdobia už neskoro.
„Podľa mňa by politici mali mať svoju víziu odborne predpripravenú, mali by ju predstaviť odbornej aj laickej verejnosti a kandidovať s ňou vo voľbách, a keď dostanú od voličov dôveru, mali by ju začať presadzovať optimálne v prvej polovici volebného obdobia, kedy je najvhodnejší čas na prijatie reformných zmien, ktoré sú niekedy nepopulárne,“ vyhlásil.
Dodal, že v zdravotníckom programe vlády cítiť dôraz na zamýšľané projektové manažovanie, avšak jednotlivých oblastí a zámerov je v ňom toľko, že je nesmierne ťažké vyčítať, čo budú priority novej vlády. „A to môže byť z manažérskeho hľadiska problémom, nakoľko fokusovanie na všetko môže nakoniec znamenať, že sa nepodarí poriadne pohnúť dopredu žiadna agenda,“ upozornil Zachar. Zdravotnícke tézy v PVV sú podľa neho veľmi vágne, bez jasného spôsobu ich napĺňania, takže sú nemerateľné. „Na konci funkčného obdobia môžu mať pravdu aj tí, ktorí budú vravieť, že sa mnohé urobilo, ako aj tí, ktorí budú tvrdiť, že sa nič nepodarilo,“ poznamenal analytik.
Kľúčové pre implementáciu zámerov bude podľa neho to, či ministerka zdravotníctva a jej tím budú mať dostatočnú politickú podporu zo strany premiéra a celej vládnej koalície. „Obávam sa, že akonáhle prídu na pretras trochu nepopulárne opatrenia, premiér populisticky zatiahne ručnú brzdu,“ hovorí s tým, že čosi podobné sa dialo aj v ére exministerky Andrei Kalavskej, ktorá sa snažila o stratifikáciu nemocníc, avšak nestretla sa s podporou strany Smer, ktorá ju nominovala.
Zachara podľa jeho slov potešila zmienka o zavedení motivačných mechanizmov pre vstup generických a biosimilárnych liekov na slovenský trh, avšak z PVV nie je jasné, čo si pod tými motiváciami predstaviť. V dokumente mu chýba väčší dôraz na udržateľnosť zdravotného systému. „Vôbec sa nespomína pripoistenie a navrhované tézy ma vôbec nepresvedčili, že sa masovo prestanú tvoriť straty a kopiť neuhradené faktúry voči dodávateľom a dlhy voči Sociálnej poisťovni,“ uviedol Zachar vo svojej analýze. V PVV ministerstvo hovorí o audite poplatkov a doplatkov, od ktorého očakáva stransparentnenie pravidiel úhrad, zlepšenie dostupnosti starostlivosti a tvorbu mechanizmu podpory zriadenia ambulancií v nedostatkových oblastiach. Pre naplnenie týchto cieľov však bude treba na základe výsledkov auditu realizovať rôzne opatrenia, o ktorých už programové vyhlásenie vôbec nehovorí.
„Takisto mohla byť v programe vlády detailnejšie popísaná predstava implementácie optimalizácie siete nemocníc, nakoľko toto je téma s potenciálom horúceho politického sporu. Vágnosť formulácií síce nateraz zažehnáva možné politické nezhody a iné predstavy v koalícii, ale zároveň teraz nikomu negarantuje, kam budeme pri tejto reforme kráčať a ako dopadne,“ upozornil Zachar s tým, že je to v rozpore so zámerom väčšej predvídateľnosti zdravotnej politiky.
Problémy s kontrolou financovania
Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), ktorého zdravotníckym analytikom je Martin Vlachynský, vo svojej analýze PVV rovnako konštatuje, že zdravotnícka časť je technokratická. Ocenil, že oproti programovým vyhláseniam vlád v minulosti toto konečne „nežongluje“ s unitárom – jednou zdravotnou poisťovňou. Na druhej strane nespomína ani zavedenie nominálneho poistného, konkurenčných poistných produktov, privatizáciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne či tému pripoistenia.
Podobne ako Smatana, hovorí Vlachynský o „nedokončených evergreenoch zdravotníctva“, napríklad nároku pacienta. Rovnako ocenil, že PVV mu konečne dáva jasné dimenzie: vecný, časový aj geografický nárok. Čo sa týka časti venovanej vzdelávaniu a úprave kompetencií, zaujímavosťou je podľa neho audit normatívov a „následne revízia právnych predpisov, ktoré definujú požiadavky na personálne zabezpečenie ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadení“. To môže podľa signalizovať zreálnenie zákonných požiadaviek vzhľadom ku kapacite systému.
V oblasti financovania chváli analytik INESS plány na kalkuláciu dlhu a kapitálových potrieb. Dodáva však že akékoľvek ukotvenie výdavkov k dopytu bude problematické, keďže dopyt je nekonečný. Kontroverzný je podľa neho plán, ktorý ocenil Martin Smatana, a síce zriadiť Radu pre rozpočet verejného zdravotného poistenia. „V súčasnosti do financií v zdravotníctve zasahujú Inštitút finančnej politiky, Inštitút zdravotných analýz, Útvar hodnoty za peniaze, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zmysel ďalšej inštitúcie bude potrebné veľmi silno vyargumentovať,“ tvrdí. So Smatanom sa ale zhodujú v konštatovaní, že tvrdenia o novej bratislavskej nemocnici v PVV sú veľmi všeobecné a je teda možné, že stále je otvorená možnosť inej lokality ako sú Rázsochy.
„Pridanie zdravovedy do školských osnov samo o sebe znie chvályhodne. Bohužiaľ, politici majú tendenciu pridávať neustále ďalšie hodiny. Ak nebude zdravoveda súčasťou existujúcich hodín, hrozí, že bude mať vďaka dlhšiemu sedeniu v lavici presne opačný efekt na zdravie,“ uzavrel Vlachynský.
Lucia Hakszer
