Jedno z najväčších negatív v slovenskom zdravotníctve je nestabilita. Veľkou výzvou na budúci rok bude riešenie personálnej krízy či reforma nemocníc. V hodnotení uplynulého roka a uvedením výziev na budúci rok to pre Zdravotnícky denník povedal expert na zdravotníctvo zo strany Progresívne Slovensko (PS) Oskar Dvořák.
Zdravotnícky denník sa obrátil na viacerých odborníkov a zdravotnícke organizácie s tým, ako hodnotia kroky v zdravotníctve v uplynulom roku či akým výzvam bude čeliť v budúcom roku. Podľa Dvořáka odviedla dobrú prácu v oblasti zdravotníctva najmä úradnícka vláda. Podľa jeho slov to bolo najmä kvôli jej rýchlej snahe o záchranu stoviek miliónov eur na výstavbu nemocníc, pokračovanie v reforme nemocníc, alebo aj rozšírenie očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV).
Naopak, jedno z najväčších negatív v zdravotníctve je podľa neho nestabilita. „Ministerka Dolinková (Zuzana Dolinková zo strany Hlas, pozn. redakcie) je už štvrtou ministerkou zdravotníctva len za tento rok. Aj napriek jej sľubom o stabilite, kontinuite a stabilizácii vidíme v jej prvých krokoch úplný opak. Snaží sa politicky ovládnuť nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, plošne odsúva reformy a ohrozuje tak prostriedky z plánu obnovy, predložila odfláknutý rozpočet, a všetky tieto kroky pretláča bez diskusie cez skrátené legislatívne konania,“ tvrdí Dvořák.
Rezort zdravotníctva však hovorí, že Dolinková hneď po nástupe do funkcie avizovala, že sa bude snažiť vyboxovať pre zdravotníctvo viac financií. „Napriek nepriaznivému stavu verejných financií sa na rok 2024 podarilo zabezpečiť o 955 miliónov eur viac oproti rozpočtu roku 2023. Celkovo tak do zdravotníctva poputuje 7,97 miliardy eur. Zároveň sa ešte koncom roka podarilo poskytnúť nemocniciam finančnú injekciu v podobe kapitálových výdavkov vo výške takmer 16,5 milióna eur,“ uvádza pre Zdravotnícky denník komunikačné oddelenie ministerstva.
Dolinkovej ministerstvo okrem toho pripomenulo, že peniaze, ktoré boli pôvodne určené na nákup vakcín a liekov a ďalšie výdavky súvisiace s ochorením covid-19, pôjdu na kapitálové výdavky do 12 zdravotníckych zariadení podriadených rezortu. Investujú ich na riešenie havarijných stavov či do technického vybavenia nemocníc.
Ku koncu roka vyšla aj nová správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o stave zdravia a podľa Dvořáka nepriniesla dobré správy. V dôsledku pandémie sa totiž zhoršila celková dĺžka dožitia na Slovensku, ale aj dĺžka dožitia v zdraví najviac spomedzi všetkých vyspelých krajín.
„Na chvoste týchto štatistík sme boli aj pred pandémiou. Za zdravie sú do veľkej miery zodpovedné aj faktory ako životné prostredie, pohyb, strava, duševné zdravie a celková prevencia. V rámci vyspelých krajín máme viac fajčiarov, spotrebu alkoholu, výskytu obezity alebo viac predčasných úmrtí kvôli znečistenému životnému prostrediu, ako je priemer. O to viac je zahanbujúce, že sme krajinou, ktorá v rámci Európskej únie investuje najmenej do prevencie,“ upozorňuje expert na zdravotníctvo z PS s tým, že tieto štatistiky majú vládu priviesť k lepšej stratégii v prevencii.
Výzvou bude personál aj reforma nemocníc
Podľa Dvořáka čelilo zdravotníctvo viacerým kritickým výzvam, ktoré sa nepodarilo vyriešiť a ministerka Dolinková si ich bude teda tlačiť pred sebou aj v novom roku. V prvom rade ide o podľa jeho slov personálnu krízu. „Situácia je najkritickejšia pri zdravotných sestrách, ale aj vo vybraných špecializáciách, akými je napríklad aj pediatria. Pediatri a pediatričky dávali ešte pred voľbami výpovede a aj napriek tomu nám vláda nepredstavila žiadny plán na ich stabilizáciu a dokonca tento vážny problém ani nespomenula vo svojom vládnom programe,“ uvádza člen opozičnej strany PS.
Ministerstvo tvrdí, že medzi krátkodobé výzvy, ktoré sú naplánované na najbližší polrok, zaradilo predovšetkým stabilizáciu po personálnej a procesnej stránke. „Zrealizujeme audit plnenia personálnych normatívov a následne revíziu právnych predpisov, ktoré definujú požiadavky na personálne zabezpečenie ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadení. V súlade s medzinárodnými trendmi, budeme presúvať, aktualizovať a upravovať kompetencie jednotlivých zdravotníckych povolaní. Naším cieľom je vytvoriť také pracovné podmienky, ktoré budú pre absolventov atraktívne a podporia ich v rozhodnutí pracovať na Slovensku a zároveň zastavia odchod skúsených zdravotníkov do zahraničia. Pri stabilizácii zdravotníckeho personálu rezort zdravotníctva bude spolupracovať s ministerstvom školstva,“ pripomína ministerstvo.
Ďalšou výzvou je podľa neho reforma nemocníc. „Zatiaľ ju ministerka iba plošne posúva. Ak chce, aby sme sa aspoň trochu začali hýbať smerom k vyspelejším krajinám, bude v nej musieť pokračovať. Na zavedenie tejto reformy sú aj naviazané prostriedky z Plánu obnovy. Bude ju musieť teda zaviesť najneskôr budúci rok, ak chceme využiť peniaze na výstavbu nemocníc,“ tvrdí Dvořák.
Ministerstvo priznáva, že v súvislosti s optimalizáciou nemocníc zostali nedoriešené záležitosti. Jednotkové nemocnice neboli ešte zaradené do siete tak, ako to bolo definované v zákone o kategorizácii nemocníc. „Nemocnice nedostali rozhodnutia, ako to vyžaduje zákon. Taktiež nebolo všetko pripravené, aby mohli od januára fungovať maximálne garantované čakacie lehoty na operácie v nemocniciach. Neboli k dispozícii dostatočné dáta, technické riešenia, aby bolo možné zákon vôbec naplniť. Nevyriešená zostala napríklad aj problematika vyhlášky a štandardného postupu na medikamentózne ukončenie tehotnosti,“ uvádza ministerstvo.
Plán obnovy aj prevencia
Dvořák pripomenul, že v pláne obnovy sú stovky miliónov eur na výstavbu nemocníc, ktoré sa úradníckej vláde podarilo zachrániť na hrubé stavby nemocníc v Martine a Banskej Bystrici. „Jednou z najdôležitejších úloh novej ministerky teda bude, aby tieto peniaze neprepadli a aby sa za ne stihli postaviť nemocnice, čo sa zatiaľ žiadnemu z jej straníckych predchodcov nepodarilo. Prioritou bude musieť byť aj nová národná univerzitná nemocnica v Bratislave, ku ktorej sa vláda nedokázala zaviazať,“ myslí si expert z PS.
Ministerstvo tvrdí, že po zohľadnení všetkých odborných pripomienok, auditu lôžkového fondu a personálnych zdrojov, vykoná potrebné kroky, aby vláda mohla rozhodnúť o finálnej podobe Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave. „Naďalej budeme pokračovať v plnení míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, ako aj v optimalizácii siete nemocníc,“ sľubuje rezort.
Samostatnou kapitolou je aj potreba výraznejšej podpory prevencie. „Ministerka sa doteraz venovala iba rozšíreniu očkovania proti HPV, ktoré aj tak zaviedla už úradnícka vláda. Naopak, jasnú podporu očkovania napríklad pri covide alebo iných ochoreniach jasne nevyjadrila a dokonca sama podlieha hoaxom o strate suverenity voči Svetovej zdravotníckej organizácii. Vo vládnom programe sa problematike očkovania a všeobecne boju proti dezinformáciám a hoaxom vôbec nevenuje. Toto je oblasť, kde bude musieť zabrať aj vzhľadom na zbytočné úmrtia pri pandémii covidu, ktoré boli spôsobené práve nízkou zaočkovanosťou spolu s rozsiahlymi dezinformačnými kampaňami,“ myslí si Dvořák.
Rezort zdravotníctva sľubuje, že napríklad oblasti vysokoškolského vzdelávania a oblasti stredoškolského vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa budú venovať dva pracovné tímy. „Budeme pracovať na zvýšení počtu slovenských medikov na našich lekárskych fakultách. Hľadáme riešenia ako by sme v prvom kroku upravili pomer slovenských a zahraničných študentov na lekárskych fakultách a zároveň budeme hľadať aj zdroje v štátnom rozpočte ako dofinancovať ten výpadok príjmu, ktorý by zaplatili zahraniční študenti, ak by sme ten pomer na lekárskych fakultách upravovali. Zároveň sa budeme snažiť zatraktívniť rezidentské štúdium pre mladých lekárov a sestry,“ sľubuje ministerstvo.
Rezort chce okrem toho zadefinovať výšku celkových zdrojov vrátane úhrady za poistencov štátu na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych očakávaní. Postupne sa tiež zavádza systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG) a v roku 2024 má byť približne 15 percent zdravotnej starostlivosti hradených priamo cez DRG. Ide napríklad o pôrody, starostlivosť o novorodencov, náhradu kĺbu a vybrané kardiologické a onkologické výkony. Nové kontrakty majú platiť najneskôr od 1. júla 2024. Rezort tiež tvrdí, že ďalšie návrhy zákonov a opatrení bude predstavovať postupne počas roka.
Miroslav Homola
