Hlavným nedostatkom v zdravotníctve bolo a je procesné riadenie a jeho dofinancovanie sa hodilo na plecia zamestnancov. V hodnotení uplynulého roka a uvedením výziev na budúci rok to pre Zdravotnícky denník povedali predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) a analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský.
Šéf zdravotníckeho výboru tvrdí, že hlavným nedostatkom v zdravotníctve bolo a je procesné riadenie a bariéry, ktoré si sami vytvárame. „Vidím to hlavne v neochote sa dynamicky prispôsobiť zmenám, ktoré v modernom svete neustále nastávajú. Máme v zdravotníctve extrémne nestabilné prostredie, v zmysle líderstva na najvyšších, ale aj stredných pozíciách rezortu. Ani dobré myšlienky nie sme potom schopní realizovať v praxi,“ hovorí Baláž.
Výborným príkladom podľa neho je optimalizácia siete nemocníc a zmeny, ktoré sú plánované v ambulantnom sektore. Napriek právnej myšlienke boli boli podľa neho zanedbané vykonávacie vyhlášky a prenos následných procesov k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. „Vzniká chaos, ktorý demotivuje všetkých. Hlavným a bojím sa, že jediným pozitívom bola a je neutíchajúca snaha zdravotníckych pracovníkov venovať sa svojim pacientom,“ hodnotí rok 2023 v zdravotníctve.
Hlavnou úlohou pre zdravotníctvo na budúci rok je podľa Baláža stabilizácia rezortu. „Musí sa navrátiť dôvera zdravotníckych pracovníkov a pacientov k novému vedeniu zdravotníctva a k celému systému. Je to extrémne ťažká úloha. Je nevyhnutné ukázať kvalitné procesné riadenie a líderstvo. Ak sa nám to nepodarí, nebudeme úspešní,“ myslí si šéf parlamentného výboru.
Dofinancovanie zdravotníctva
Analytika z INESS v tomto roku v rámci zdravotníctva zase potešilo, že v zdravotníctve prebiehala „pomerne čulá“ a otvorená diskusia o rôznych témach ako na odbornej úrovni, tak v médiách. „I keď to nie je práve niečo, čo pacienta zaujíma, ale musíme sa tešiť aj z mála. Naopak, sklamaním pre mňa bolo, že dofinancovanie zdravotníctva sa hodilo na plecia zamestnancov. Je to pre mňa signál, že zdravotníctvo nebude pre vládu skutočnou prioritou, keď ho v rozpočte predbehli kadejaké dotácie hypoték, nové ministerstvá a 13. dôchodky,“ hodnotí Vlachynský.
Analytik z INESS však zásadné zmeny v zdravotníctve neočakáva. „Ministerka (ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu-SD, pozn. redakcie) začala s istým elánom. Nečakám zásadné systémové reformy, na tie bude v takejto vládnej zostave nulový priestor. No čakám, že sa podarí úspešne dotiahnuť, alebo aspoň významne pohnúť vpred, viaceré technické, ale stále významné záležitosti – nový katalóg, siete, čakacie doby, komponenty e-zdravia a podobne. Nad rámec vecí v programovom vyhlásení vlády by ma pomohli kroky ku otvoreniu trhu na vznik pripoistenia. To v sebe obsahuje témy ako nárok či spoluúčasť pacienta,“ uvádza Vlachynský.
Plány na rok 2024
Predseda výboru pre zdravotníctvo sa vidí ako „prevodový stupeň“ medzi exekutívou a parlamentom v oblasti zdravotníctva. „Okrem tejto všeobecnej povinnosti, ja osobne by som sa chcel v tomto roku zamerať na prevenciu, diagnostiku a modernú liečbu onkologických pacientov na Slovensku. V tejto oblasti budem spolupracovať so všetkými zainteresovanými organizáciami a osobnosťami,“ predsavzal si Baláž. Okrem onkológie majú byť v programe aj kardiovaskulárne ochorenia, starostlivosť o ženu a dieťa či preventívne programy.
INESS chce v budúcom roku opäť ponúkať svoj analytický pohľad na zdravotníctvo. „Starnutie predstavuje pre dostupnosť zdravotných služieb obrovskú výzvu. Sektor zdravotníctva jej dokáže čeliť len vtedy, ak v ňom bude neustály tlak na efektívnosť, škálovateľnosť, ale aj emancipáciu a zodpovednosť pacientov. Aj v tomto smere budeme nasledujúci rok ponúkať v INESS našu víziu a zlepšenia. Jednou z tém je napríklad aj spomínaná téma zdravotného pripoistenia,“ dodáva Vlachynský.
(mhl)
