Poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík (Hnutie Republika) nesúhlasí s centrálnym zberom zdravotných údajov pacientov v rámci celej EÚ, preto hlasoval proti prijatiu EHDS (European Health Data Space). Povedal to v rozhovore pre Zdravotnícky denník. Podľa neho ide o ďalšiu zbytočnú byrokraciu. Je zástancom toho, aby zdravotníctvo bolo verejnou službou, nie biznis modelom. „Treba sa pozrieť na zisky najväčších farmaceutických konglomerátov a pritlačiť ich k väčšej solidarite s pacientmi,“ konštatoval europoslanec.
Uhrík patrí v europarlamente k nezaradeným poslancom, je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
Budete v tohtoročných voľbách do Európskeho parlamentu opäť kandidovať?
Nasledujúce eurovoľby budú mimoriadne dôležité, pretože budú akýmsi referendom o tom, akým smerom sa má uberať Európska únia. Voliči rozhodnú, či má pokračovať súčasná centralizácia EÚ a otvorená imigračná politika, alebo či sa EÚ vráti naspäť k zdravému rozumu, k prospešnej hospodárskej spolupráci a vzájomnému rešpektu k odlišnostiam medzi národmi. Chcem so svojim tímom nadviazať na roky práce a kontaktov, ktoré som v Bruseli získal a zužitkovať tieto vzťahy a skúsenosti pri ďalšej ochrane záujmov Slovenska. Spolu s vlastencami a konzervatívcami z iných krajín chceme vytvoriť veľký blok, ktorý zastaví ničenie Európy progresívcami s ich nezmyselnou zelenou a dúhovou agendou.
Aké budú podľa vás tri najvýznamnejšie témy predvolebnej kampane na Slovensku?
Žijeme dynamickú dobu, do volieb zostáva ešte päť mesiacov a dovtedy sa môže stať mnoho vecí. Ale podľa súčasného diania budú zrejme aktuálnymi jarnými a predvolebnými témami nový Migračný pakt EÚ, presadzovanie „právneho štátu“ (čiže predstáv euroúradníkov o fungovaní členských štátov), ale aj nová pandemická zmluva WHO. Dôležité budú samozrejme ekonomické a sociálne témy, keďže ľudí v mnohých štátoch aj naďalej trápi nekončiace zdražovanie spôsobené zlou hospodárskou politikou EÚ a členských štátov.
Ktoré tri najväčšie úlohy sa rysujú pred novozvoleným Európskym parlamentom? Ktorým agendám by sa mal prioritne venovať a priniesť celoeurópske riešenia?
Jednoznačne treba v prvom rade zastaviť zle nastavenú proimigračnú politiku, opraviť prepálenú zelenú agendu a zastaviť rozširovanie progresívnej dúhovej ideológie, ktorá ničí našu civilizáciu a kultúru. Tieto tri témy považujem za doslova existenčné pre zachovanie budúcnosti Európy takej, ako ju poznáme. Veľké výzvy však bude treba riešiť aj v oblasti poľnohospodárskej politiky, nastavení pravidiel pre využívanie umelej inteligencie či obnovy racionálnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Práce je viac než dosť. Dôležité je, aby Slovensko zastupovali ľudia pripravení pracovať a hájiť slovenské záujmy v Bruseli, a nie záujmy Bruselu na Slovensku.
Na ktoré tri prioritné otázky by sa mala zamerať nová Komisia a s akými návrhmi by mala prísť?
Poviem to v úvodzovkách. „Čím menej toho bude Európska komisia robiť, tým lepšie pre národné štáty“. Už v súčasnosti totiž zasahuje eurobyrokracia do našich životov až príliš. Obmedzuje a trestá členské štáty, vnucuje občanom cudzie hodnoty a snaží sa ich „prevychovať“. Čiže prvá vec, ktorú by nová Komisia mala urobiť, je zrušiť minimálne polovicu byrokratických pozícií, nariadení, príkazov a smerníc. Riadiť len to, na čo bola Európska únia pôvodne založená, teda koordinovať pravidlá pre výhodnú hospodársku spoluprácu a cestovanie medzi štátmi. Ostatné si vedia oveľa lepšie riadiť samotné členské štáty.
Ktorú európsku legislatívu, schválenú počas súčasného funkčného obdobia EP, považujete za najprínosnejšiu a prečo?
Oceňujem, vcelku prekvapivý, permanentne odmietavý postoj Európskeho parlamentu k uľahčeniu dovozu a pestovania geneticky modifikovaných potravín a plodín. Je to práve europarlament, ktorý vždy zabrzdí Komisiu ovplyvňovanú lobistickými skupinami. Taktiež systematicky podporujem zmysluplné zlepšenie ochrany prírody, napríklad zlepšenie recyklácie odpadu, starej elektroniky a fotovoltických panelov. A do tretice budovanie zmysluplných celoeurópskych riešení, ako napríklad vytvorenie spoločnej európskej letky veľkých hasiacich lietadiel, ktorú je nereálne prevádzkovať samostatne v každom štáte. Rozumné návrhy vždy rád podporím.
Ktorú kľúčovú legislatívu by mal súčasný EP a členské štáty v tomto funkčnom období ešte dotiahnuť do konca a prečo?
Nie som zástanca pretláčania veľkých legislatívnych zmien tesne pred voľbami. Srší z toho účelovosť. V EÚ to vidíme napríklad na pripravovanom novom Migračnom pakte, ktorý chce Komisia pretlačiť na poslednú chvíľu ešte v tomto volebnom období, pretože sa obáva, že nový europarlament a nová Komisia otvorenú imigračnú politiku zastaví. O tak závažných veciach by nemali rozhodovať končiaci politici. Predsa len, verejnú mienku ku kľúčovým veciam bude oveľa vernejšie reflektovať europarlament zvolený o päť mesiacov, ako europoslanci zvolení pred 4,5 rokmi, keď bola iná doba. Nech sa dotiahnu do konca rozpočtové a technické záležitosti. Ale o strategických veciach nech rozhodnú voliči v eurovoľbách.
Hrozí, že nebude doriešený niektorý zo zásadných aktuálne prerokovávaných legislatívnych návrhov a bude sa ním musieť zaoberať nový EP? Ktorý? Prečo?
Spomenul som nový kontroverzný Migračný pakt, ktorý plánuje zaviesť tzv. „povinnú solidaritu“, teda členské štáty budú musieť imigrantov povinne prijímať alebo za ich neprijatie platiť „solidárny príspevok“, čiže pokutu približne 20-tisíc eur za jedného neprijatého imigranta. To sú pre nás neakceptovateľné veci. Očakávam ešte problémy aj okolo implementácie nariadení ako napríklad Zákon o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý v súčasnosti Eurokomisia využíva na pokutovanie bývalého Twitteru za to, že nedostatočne cenzuruje tzv. „dezinformácie“. Súčasné vedenie EÚ mnohé problémy vôbec nevyriešilo (imigračná politika) alebo vyriešilo zle (zelená politika, energetická politika, zahranično-bezpečnostná politika). To sú problematické témy, ktoré zákonite presiahnu aj do ďalšieho volebného obdobia EP.
Bude sa musieť s niektorou témou začať s novou Komisiou a novým EP od nuly?
V mnohých veciach by sme radi začali od nuly. Našim zámerom je zreformovať EÚ naspäť na združenie hospodárskej spolupráce štátov. Na úniu suverénnych národov, v ktorej sa budú prijímať len také rozhodnutia, s ktorými súhlasia všetky štáty a ktoré sú prospešné pre každého. Do EÚ sme predsa vstupovali na to, aby sme mohli slobodne cestovať a obchodovať. Nie na to, aby nám Brusel určoval, koľko imigrantov musíme prijať, a koľko vymyslených pohlaví máme rozlišovať. Mnohé veci treba začať riešiť úplne inak, oveľa rozumnejšie.
Je šanca, že sa do júna stihne prerokovať a schváliť farmaceutický balíček a EHDS? Považujete tieto témy za dôležité?
EHDS (European Health Data Space) bol Európskym parlamentom schválený 13. decembra 2023. Hlasoval som proti, keďže nesúhlasím s centrálnym zberom zdravotných údajov pacientov v rámci celej EÚ. Ide o ďalšiu zbytočnú byrokraciu a plazivé rozširovanie vplyvu Bruselu. Tento scenár už poznáme. Najskôr sa vytvorí EHDS a následne o pár rokov začne Brusel apelovať na prevzatie kompetencií aj v oblasti zdravotníctva, lebo centrálne by predsa zvládol riadiť zdravotníctvo v Európe „lepšie“. Je to typická salámová metóda postupných krokov a deje sa to rovnako v oblasti zdravotníctva, ako aj v oblasti budovania tzv. bankovej únie, obrannej únie, atď. Zdravotníctvo je dôležitý strategický sektor a musí patriť do výlučnej kompetencie jednotlivých členských štátov. Nech sa euroúradníci sústredia radšej na riešenie problémov, ktoré riešiť majú, ako na hľadanie nových polí pôsobností, kde by mohli vládnuť.
Akú dôležitosť prikladáte otázke únijnej úpravy dĺžky ochrany patentových práv u liečiv, podporujúcej investície do farmaceutického výskumu, a tlaku na inovatívne farmaceutické firmy, aby dodávali liečivá aj do stredne veľkých či menších krajín EÚ, ktoré nepatria k najbohatším členským štátom?
Je to komplexný problém, v ktorom treba hľadať vyvážené riešenie. Určite som zástanca toho, aby boli farmaceutické firmy motivované dodávať inovatívne liečivá rovnako do všetkých krajín EÚ, nielen do tých najvyspelejších. Aj ľudia na Slovensku si zaslúžia mať prístup k najnovším liekom. Taktiež si viem predstaviť skrátenie doby trhovej exkluzivity pre inovatívne liečivá, aby cenový a výrobný monopol jediného výrobcu liečiva netrval tak dlho. Na druhej strane, do istej miery rozumiem aj argumentu firiem, ak tvrdia, že uvedenie výrobkov na trh nedokážu ovplyvniť či urýchliť, keďže povoľovací proces je v réžii úradníkov v jednotlivých štátoch. Osobne som však v princípe zástanca zdravotníctva ako verejnej služby, nie ako biznis modelu. Treba sa pozrieť na zisky najväčších farmaceutických konglomerátov a pritlačiť ich k väčšej solidarite s pacientmi. Zdravotníctvo nesmie byť len o peniazoch a ziskoch firiem, ale najmä o poskytnutí zdravotnej starostlivosti ľuďom.
Jozef Brezovský
