Na Slovensku má duševnú poruchu takmer 15 percent ľudí. Keďže tento problém sa dotýka aj ich blízkych, psychické problémy zasahujú do života najmenej jedného milióna ľudí. Konštatujú to autori novej štúdie duševného zdravia ľudí žijúcich na Slovensku.
Štúdia vznikala viac ako rok, pretože dostať sa ku komplexným údajom o duševnom zdraví a starostlivosti oň je zložité. Je možné zmapovať počet ľudí, ktorí na Slovensku využívajú služby psychiatrov. To je však vrchol ľadovca. Podľa Ligy za duševné zdravie množstvo ľudí má príznaky duševných porúch, avšak neliečia sa u psychiatrov. Je možné, že veľa z nich chodí k psychológom či psychoterapeutom, ale toto sa na Slovensku neeviduje. Pritom mnohým ľuďom by odborná pomoc mohla skvalitniť život.
Svetová zdravotnícka organizácia duševné zdravie definuje ako stav, keď je človek spokojný so svojím životom, dokáže využívať svoje schopnosti a potenciál, zdravým spôsobom zvládať bežný životný stres, vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy. Vie sa konštruktívne rozhodovať, riešiť problémy a prispievať k rozvoju svojej komunity. Ako sme však uviedli v predchádzajúcom článku, so svojím duševným zdravím nie je spokojných 20 percent ľudí v štúdii, čo je v prepočte na obyvateľov Slovenska tiež asi milión ľudí. Za duševné poruchy sa ľudia stále hanbia a to spôsobuje, že mnohí, ktorým by sa odborná pomoc zišla, ju nevyhľadajú.
To, že v spoločnosti pretrváva hanba spojená s duševnými poruchami si myslí až 73 percent účastníkov prieskumu v štúdii. Viacerí participanti spontánne vyjadrili presvedčenie, že duševné ťažkosti sú vecou jednotlivca či jeho rodiny a „nemá sa chodiť k psychiatrovi“ či „čo sa doma navarí, má sa doma zjesť“. Niektorí tiež hovoria „viem, že som depresívny, ale do toho vás nič nie je“.
Ľudia sa necítia dobre
Odborníci z Ligy za duševné zdravie (LDZ) preto konštatujú, že údaje o výskyte duševných porúch a nákladoch, ktoré tieto poruchy spôsobujú, sú s veľkou pravdepodobnosťou podhodnotené. Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 percent ľudí s príznakmi depresie a 80 percent závislých na alkohole sa nelieči. Nedostanú sa tak do štatistík. Pri úzkostných poruchách dosahuje počet neliečených až 84 percent. Súvisí to pravdepodobne so slabou informovanosťou, stigmatizáciou duševných porúch a slabou dostupnosťou modernej starostlivosti.
Starostlivosť o duševné zdravie je totiž dlhodobo poddimenzovaná a zanedbávaná. „Regionálna aj časová dostupnosť služieb je slabá, chýba personál a adekvátne materiálovo-technické zabezpečenie. Psychiatrické ambulancie sú po krajine rozmiestnené nerovnomerne, čo spôsobuje horšiu dostupnosť adekvátnej liečby pre pacientov z niektorých regiónov,“ konštatujú autori štúdie.
Duševný stav ľudí na Slovensku ovplyvnila pandémia covid-19 aj vojna na Ukrajine. Štvrtina respondentov prieskumu Slovenskej akadémie vied Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za minulé dva roky zhoršil. V súčasnosti prežíva na Slovensku depresívne pocity až 34 percent ľudí. Od vypuknutia pandémie, kedy bola miera prežívania depresívnych pocitov na najvyššej úrovni, postupne až do leta 2021 klesala, pričom ešte aj v decembri 2021 boli jej hodnoty porovnateľné s letom. Ľudia výrazne viac zažívali tieto pocity v roku 2022, čo súvisí najmä s konfliktom u našich susedov. V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine malo až 30 percent respondentov depresívne pocity väčšinu dňa alebo značnú časť dňa a v súčasnosti prežíva depresívne pocity väčšinu dňa a značnú časť dňa až 34 percent ľudí. Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie vo februári 2022 štvrtina ľudí na Slovensku konštatovala, že ich duševný stav sa zhoršil.
Najmä úzkosti a depresie
Najčastejšie sa vyskytujúce duševné poruchy v Európe sú úzkostné poruchy. Manifestujú sa väčšinou počas dospievania alebo ranej dospelosti, ale môžu postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. „V detstve začínajú najmä separačná úzkosť, špecifické fóbie, sociálne fóbie, vo vyššom veku generalizovaná úzkostná porucha (GAD),“ menujú autori štúdie.
Úzkosť je nepríjemný duševný stav s negatívnymi emóciami, ktoré sú sprevádzané predtuchou hrozby. Túto emóciu je ťažké vyjadriť slovami a neviaže sa na konkrétny objekt. Človek trpiaci úzkosťou sa často obáva budúcnosti. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej sa až 84 percent ľudí s úzkosťou nelieči. Situácia je obdobná aj vo svete, kde sa úzkostné poruchy taktiež vyskytujú častejšie ako uvádzajú štatistiky liečených prípadov.
Druhou veľmi častou psychickou poruchou je depresia. Každý zdroj však uvádza iné čísla a využívajú sa rôzne metodiky. Podľa oficiálnych európskych štatistík Depression Scorecard (2022) na Slovensku žije s duševnými problémami až 12 percent obyvateľov. Z výsledkov prieskumu Eurobarometer vyplýva, že na Slovensku malo za posledných 12 mesiacov nejaké emocionálne alebo psychosociálne problémy, napríklad depresie alebo úzkosti, až 42 percent populácie. Slovensko pritom patrí v Európe medzi krajiny s nižším výskytom týchto problémov. V Česku sa podľa Eurobarometra vyskytujú u 48 percent populácie.
Depresia je závažné psychické ochorenie, patrí medzi afektívne poruchy, teda také, u ktorých sú najzreteľnejšími prejavmi poruchy nálad. Pozmenené sú podľa odborníkov rôzne vitálne funkcie ako spánok, chuť do jedla či sexuálny apetít, ale aj kognitívne funkcie, teda pozornosť a myslenie. Depresia predstavuje nielen dôležitý medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický problém. Chorému prináša mimoriadne psychické utrpenie a má tendenciu vracať sa. Až u 13 percent pacientov je chronická.
Nedostupnosť ambulancií vedie k dlhým hospitalizáciám
Chýbajú však lekári, ktorí sa starajú o duševné zdravie, najmä tí ambulantní. Kritický je stav špecialistov pre deti a seniorov. Podľa štúdie duševného zdravia na Slovensku je v krajine celkovo 306 psychiatrov, čo znamená iba päť psychiatrov na 100-tisíc obyvateľov. Duševné poruchy a poruchy správania sa aj pre nedostatok ambulantných psychiatrov zaraďujú medzi 10 najčastejších príčin hospitalizácií na Slovensku. Konštatovalo to Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) v Zdravotníckej ročenke 2022. Navyše čas hospitalizácie s týmito poruchami je v porovnaní s ostatnými ochoreniami suverénne najdlhší. Kým u iných chorôb je priemerná dĺžka hospitalizácie 6 dní, s duševnými poruchami a poruchami správania sú ľudia v nemocnici priemerne 27 dní. Najčastejšie si hospitalizáciu vyžadujú poruchy zapríčinené užívaním alkoholu, ďalej pacienti so schizofréniou, schizotypovými poruchami a poruchami s bludmi. Pri hospitalizáciách je veľkým problémom nedostatok sestier na psychiatrických oddeleniach nemocníc a v útvaroch ústavnej psychiatrickej starostlivosti.
Čo sa týka lekárov, tí majú podľa štúdie v priemere 16 minút na pacienta, pričom čas na samotné vyšetrenie je odhadom len si polovičný – teda asi 8 minút. „Za krátky čas nie je možné urobiť diagnostiku, zvoliť liečbu a edukovať pacienta a zároveň nadviazať dobrý terapeutický vzťah,“ konštatujú experti z LDZ. Čakacie lehoty u psychiatra sú v priemere vyše 7 týždňov, v niektorých regiónoch aj niekoľko mesiacov, prípadne pacienti musia ďaleko cestovať, aby sa aspoň dostali do poradovníka. Ak má niekto akútnu príhodu, zoberú ho skôr. Ale odsunie neakútnych pacientov, ktorí potrebujú pravidelné prehliadky. Je to jedna z bariér, prečo sa mnoho ľudí nelieči. Problémy sú najmä v Prešovskom a Trnavskom kraji. Napríklad v Prešovskom kraji je jedna ambulancia detskej psychiatrie na celý kraj.
Výdavky na starostlivosť o duševné zdravie na Slovensku tvoria len niečo vyše troch percent z celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť, výrazne teda zaostávame za ostatnými rozvinutými krajinami, kde je to 6 až 7 percent všetkých výdavkov. Ako odznelo aj na konferencii pri predstavovaní štúdie, na Slovensku by sa mala väčšmi rozvíjať komunitná starostlivosť o duševné zdravie, využívajúca takzvaných peer konzultantov, teda ľudí, ktorí majú skúsenosť s duševnou poruchou. Už pred vyše rokom jeden z prvých peer konzultantov na Slovensku Miloš Šviderský vysvetlil: „Zmyslom tejto pomoci je zdieľanie s druhými na základe vlastnej skúsenosti. Necítiť sa sám vo svojom trápení je liečivé, a práve tento pocit spolupatričnosti, pochopenia a ľudskosti by sme radi priniesli do rôznych kútov Slovenska, vrátane miest a situácií, v ktorých debaty o duševnom zdraví zďaleka nie sú bežné.“ Dôležitosť komunitnej starostlivosti zdôraznila aj psychiatrická sestra Tatiana Hrindová: „Človek potrebuje podporu, aby mal kontrolu nad svojím ochorením. Služby by mali byť správne sieťované a priateľské k tým, ktorí ich potrebujú.”
Negatívne trendy
Odborníci, ktorí spolupracovali na štúdii, spúšťajú nezávislý zdravotnícky think-tank Project Healthcare. Róbert Babeľa, ktorý v LDZ pôsobí ako expert na strategický rozvoj, priblížil, že projekt bude prinášať údaje o ekonomických dopadoch psychického nezdravia a ďalšie dáta. Chcú spolupracovať aj s akademickým prostredím a vytvoriť dlhodobú stratégiu zdravotnej starostlivosti. „V súčasnosti ľudia s prvými príznakmi psychických porúch často aj rok alebo dva roky čakajú, kým vyhľadajú pomoc. Potom už potrebujú akútnu starostlivosť a tá je najdrahšia. Prevencia je oveľa lacnejšia a každé euro investované štátom do duševného zdravia má päť- až šesťnásobnú návratnosť v nasledujúcich 10 až 15 rokoch,“ upozorňuje profesor v odbore verejné zdravotníctvo Babeľa.
Keďže nová štúdia uvádza, že takmer tretina obyvateľov Slovenska buď trpí nejakou duševnou poruchou alebo žije s takým človekom v domácnosti, trendy sú podľa Babeľu vyslovene negatívne. „Najväčšie problémy na Slovensku spôsobujú úzkostné poruchy, depresie, ale aj závislosti. Chceme analyzovať a prezentovať slovenské dáta a potom ich dať tým, ktorí rozhodujú. Spolupracujeme so Sociálnou poisťovňou, NCZI a už máme niektoré veľmi zaujímavé dáta pripravené,“ avizuje.
Lucia Hakszer
