Nových sestier prichádza do zdravotníckeho systému stále menej a odchádza ich stále viac. Počet absolventov odboru ošetrovateľstvo na Slovensku podľa prehľadu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v rokoch 2010 až 2020 stabilne klesal a napriek zvýšeniu v roku 2021 je hlboko pod európskym priemerom. Poukázala na to prodekanka Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity Elena Gurková v ankete Zdravotníckeho denníka. „Odzrkadľuje to zníženú atraktívnosť ošetrovateľského povolania medzi mladými ľuďmi na Slovensku,“ hovorí. Doplnila, že aj vyštudované sestry, ktoré po čase prestanú vykonávať toto povolanie, ako významný dôvod uvádzajú, že nie sú dostatočne odborne uznané, najmä oproti lekárom.
Podľa OECD sú Slovensko, Lotyšsko a Švédsko jediné krajiny v Európskej únii, kde medzi rokmi 2011 a 2021 klesol počet sestier. Kým v krajinách Európskej únie pripadá v priemere na tisíc pacientov takmer deväť sestier, na Slovensku je to len o niečo viac ako päť.
Podľa docentky Gurkovej môže pomôcť dosiahnuť vyššie uznanie sestier zvýšenie ich kompetencií, po ktorom dlhodobo volá aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. S tým by prirodzene bolo spojené zvýšenie platu. „Napríklad v Poľsku sa navýšením a diferenciáciou kompetencií sestier podľa vzdelania a praxe spoločne so zvýšením platového hodnotenia zvýšil záujem o štúdium v tomto programe. Sestra môže predpisovať niektoré lieky, kompenzačné pomôcky, indikovať základné vyšetrenia,“ vysvetlila. Doplnila, že podľa sociologických prieskumov má v Poľsku sestra vyšší status a lepšie spoločenské vnímanie ako lekár. Prispievajú k tomu aj väčšie možnosti profesijného rastu. Vďaka nim sestra nemusí robiť celý svoj pracovný život to isté.
Regulované povolanie
Povolanie sestry je regulované, rovnako ako povolania lekár, pôrodná asistentka, farmaceut a zubný lekár. Európska únia (EÚ) zdravotnícke povolania reguluje preto, aby chránila občanov pred neodborným poskytnutím služieb a znížila tak riziká a úmrtnosť. Regulácia prináša aj povinný predpis obsahu a rozsahu vzdelávania.
Elena Gurková priblížila, že Fakulta zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity počas svojej existencie od roku 2002 pripravila pre prax už viac ako 1200 sestier. V súčasnosti ponúka bakalársky študijný program v odbore ošetrovateľstvo v dennej a externej forme a magisterský študijný program v dennej forme štúdia. Študijné programy sú akreditované v zmysle zákona o vysokých školách a absolventovi sa podľa platnej legislatívy diplom uznáva vo všetkých krajinách EÚ.
Ako pre Zdravotnícky denník povedal viceprezident komory sestier Lukáš Kober, hoci zdravotnícke vzdelávanie podlieha regulácii, vždy sa dá inovovať, prispôsobovať najnovším poznatkom vedy a potrebám praxe. „Aj v súčasnosti komora participuje na aktualizácii postgraduálneho vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek a prostredníctvom členstva v Európskej federácii sestier ovplyvňujeme aj celoeurópske smernice, ktoré regulujú vzdelávanie sestier v rámci EÚ,“ uviedol.
Podľa prodekanky Gurkovej trojročné bakalárske štúdium ošetrovateľstva na Prešovskej univerzite pozostáva zo 4600 hodín, pričom minimálne polovicu z nich napĺňajú klinické cvičenia v zdravotníckych zariadeniach. Študenti absolvujú prevažnú časť praxe na štrnástich klinikách Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove, ale aj v iných zmluvných zariadeniach.
Stáže v nemocniciach, ambulanciách, kúpeľoch aj na záchranke
„V rámci jednotlivých predmetov je určené, že študenti musia absolvovať prax v rôznych typoch zariadení, nielen v nemocniciach, ale aj v komunitnej sfére. Gro výučby je ale v lôžkových častiach zdravotníckych zariadení, máme podpísané memorandá o spolupráci aj so sieťami nemocníc Agel a Penta Hospitals nielen v Prešovskom, ale aj v iných regiónoch. Klinická výučba je prispôsobená tomu, aby nebol pretlak študentov v jednej nemocnici, lebo tú nenafúkneme,“ podotkla Gurková. „Tiež chceme vyhovieť študentom, aby povedzme nejaké súvislé alebo prázdninové praxe mohli robiť v mieste svojho bydliska. Mnohým nemocniciam chýbajú sestry a tak si aj samy pýtajú študentov, aby sa tam zapracovali a nemocnice si ich poistili v budúcnosti. To považujem za najvýznamnejšie na praxi,“ zhodnotila. Kompletný zoznam pracovísk, s ktorými fakulta spolupracuje, je uvedený na jej webovej stránke. Okrem sestier vzdeláva aj študentov a študentky dentálnej hygieny, fyzioterapie, zdravotníckych záchranárov a ďalších, ktorí praxujú v iných typoch zariadení ako sú nemocnice a ambulancie. Študenti môžu ísť na stáž aj do zahraničia cez program Erasmus+. Študenti ošetrovateľstva chodia podľa prodekanky najčastejšie do českých nemocníc.
Fakulta zdravotníckych odborov sa usiluje vybaviť príslušné katedry rôznymi simulátormi a virtuálnou realitou, aby si všetci študenti ešte pred vstupom do reálnej klinickej praxe precvičili bezpečne predpísané výkony. Zriaďovať priestory na simulačnú výučbu sa snažia aj priamo na klinických pracoviskách, napríklad v prostredí záchrannej služby.
Menej sestier, viac pacientov
Štúdium ošetrovateľstva pozostáva z ošetrovateľských predmetov, ktoré majú teoretickú časť aj praktické cvičenia v simulačných laboratóriách a klinických podmienkach, ďalej z klinických medicínskych predmetov a predmetov z oblasti sociálnych vied.
V európskych smerniciach má sestra predpísané, že sa musí vzdelávať aj v psychológii, sociológii a komunikácii. Podľa Gurkovej ide o nosné predmety, keďže súčasťou práce sestry je aj poskytovať emocionálnu oporu a správne edukovať pacienta. „Je tam aj supervízia, študenti sa učia zvládať stres, keďže na praxi sú konfrontovaní s ťažkými situáciami aj so smrťou. Zdravotník to musí vedieť spracovať,“ tvrdí Gurková. Výskumy potvrdzujú, že aj sestry potrebujú podporné mechanizmy, inak z profesie skôr či neskôr odídu.
Pri starnutí populácie sa navyše bude čoraz menej sestier musieť starať o čoraz viac pacientov. „Bude to veľký problém,“ hodnotí docentka Gurková. Podľa predikcií Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) sa počet lekárov v budúcnosti bude mierne navyšovať, ale počet sestier bude klesať.
Prodekanka prešovskej zdravotníckej fakulty hodnotí, že záujem o denné štúdium ošetrovateľstva je v ostatných troch rokoch je stabilný. Záujem o externú formu štúdia na škole klesá. Na denné štúdium sa ročne sa hlási okolo 200 ľudí, na externé 60.
Napríklad v roku 2021/2022 bolo na odbor v dennej forme podaných 213 prihlášok. 188 ľudí sa zúčastnilo prijímacieho konania, prijali 165 z nich, ale na štúdium sa zapísalo len 99. V roku 2022/2023 bolo na dennú formu prijatých 160 uchádzačov, na externú formu 30. V nasledujúcom akademickom roku 2024/2025 katedra plánuje na bakalárske denné štúdium prijať 140 študentov, na bakalárske externé štúdium 30 študentov a na denné magisterské rovnako 30 študentov.
„Niektorí študenti odchádzajú, keď v prvom ročníku zistia, čo to všetko obnáša. Veľa hodín praxe je zaťažujúcich a niekoho odradí aj to, keď vidí podmienky v nemocniciach,“ podotkla Gurková.
Špecializačné vzdelávanie
Na ošetrovateľstvo na Prešovskej univerzite sa momentálne nerobia prijímacie skúšky, študentov prijímajú na základe priemeru známok zo strednej školy. Prijímačky zo stredoškolského učiva píšu len zahraniční študenti.
Štúdium končí komplexnou teoreticko-praktickou štátnou skúškou a študent musí obhájiť bakalársku prácu. Absolvent bakalárskeho štúdia môže pracovať ako všeobecná sestra na lôžkových pracoviskách zdravotníckych zariadení, v primárnej zdravotnej starostlivosti, v riadení, vo výskume a vo výchove. Sestra sa môže ďalej vzdelávať a profilovať v špecializačnej príprave. Katedra ošetrovateľstva ponúka možnosť postgraduálneho špecializačného štúdia v odboroch anestéziológia a intenzívna starostlivosť, ošetrovateľská starostlivosť v komunite a ošetrovateľská starostlivosť o dospelých. Kým v Prešove sa takéto špecializačné vzdelávanie robí priamo na univerzite, môže byť akreditované aj priamo na konkrétnej klinike alebo zdravotníckom pracovisku. Závisí to od toho, kde je garant študijného odboru, a štúdium musí spĺňať štandardy určené ministerstvom zdravotníctva. „Napríklad v Univerzitnej nemocnici Martin neonatologické pracovisko garantuje odbor intenzívna starostlivosť v neonatológii,“ priblížila Elena Gurková. Vedúca sestra bratislavskej Detskej kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny Alexandra Valovič zase pre Zdravotnícky denník priblížila, že sestry si môžu urobiť priamo na ich klinike špecializáciu v intenzívnej starostlivosti o deti.
Na Fakulte zdravotníckych odborov v Prešove v akademickom roku 2021/2022 ukončilo bakalárske štúdium nelekárskych študijných programov štátnou skúškou 306 absolventov a v magisterskom stupni štúdia 84 absolventov. Z týchto 390 absolventov boli piati cudzinci. 317, čiže 81 percent, boli ženy. Gurková doplnila, že v študijnom programe ošetrovateľstvo v roku 2022/2023 promovalo v bakalárskom programe 90 študentov, z toho traja muži. V magisterskom programe končilo 36 študentov, z toho jeden muž.
Typicky ženské povolania nie sú prestížne
Čo sa týka pomeru mužov a žien v profesii sestra, zo štatistík Eurostatu (2021) vyplýva, že v treťom štvrťroku 2020 bolo v Európskej únií zamestnaných v zdravotníckych povolaniach 14,3 milióna ľudí a prevažnú väčšinu tvorili ženy (78 percent).
„Povolanie sestry, ako už samo názvoslovie nám hovorí, je feminizované, stereotypne sa spája so ženami a typické ženské profesie ako sestra alebo učiteľka sa tradične nepovažujú za prestížne. Spoločným menovateľom profesií, v ktorých prevláda viac žien ako mužov, je najnižšia priemerná mzda,“ konštatuje docentka Gurková. „V niektorých povolaniach dochádza k javu, že muži majú vyššie platy ako ženy na tej istej pozícii. V povolaní sestra na Slovensku takáto segregácia nie je, respektíve len v malej miere na rozdiel iných krajín EÚ, keďže počty mužov-sestier sú minimálne,“ vysvetľuje.
Myslí si, že pre mladých ľudí môžu byť na ošetrovateľstve lákavé stabilita pracovného miesta a široké možnosti uplatnenia. Tiež atribúty pomáhajúcej profesie. Health Care Institute realizoval v roku 2020 medzinárodný prieskum Barometer medzi sestrami do ktorého sa zapojili študenti stredných, vyšších a vysokých škôl, ktoré vzdelávajú sestry. Na Slovensku sa zapojilo 1080 študentov. Väčšina z nich (76 percent) ešte počas štúdia na Slovensku plánuje zostať pracovať doma. Časť absolventov ale po skončení štúdia odchádza do zahraničia, prípadne nepracuje v odbore. „Najviac migrujú absolventi do Českej republiky. Z výsledkov uvedeného prieskumu vyplýva, že považujú istotu, respektíve stabilitu práce za rozhodujúci faktor, kde budú v budúcnosti vykonávať odbornú prax,“ tvrdí Gurková, „Nevyhovujúce finančné ohodnotenie bol pre študentov najdôležitejší faktor, ktorý bol dôvodom k odmietnutiu pracovnej ponuky. Okrem finančného ohodnotenia študenti vnímali za negatívne faktory pri rozhodovaní sa, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do praxe po ukončení štúdia medziľudské vzťahy na pracoviskách a vykonávanie práce, ktoré nezodpovedá vzdelaniu a študijnému odboru.“ Dodala, že výskumy medzi sestrami ukazujú, že medzi poprednými dôvodmi pre odchod z profesie nie je ani tak nízky plat, ale veľká pracovná a psychická záťaž, nerovnováha medzi snažením sa a odmenou, nezdravá atmosféra a vzťahy na pracovisku. Celoeurópske aj slovenské štatistiky hovoria o odchode sestier kvôli pocitu vyhorenia a problémom je aj chýbajúce uznanie. Toto všetko ovplyvňuje zámer rezignovať na svoju ošetrovateľskú kariéru.
Lucia Hakszer
