Slovenský systém eZdravie trpí obmedzeniami a je používaný len minimálne. Ešte vlani na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, podľa ktorého to má na svedomí ministerstvo zdravotníctva. Podľa predsedu združenia, ktoré zastrešuje všeobecných lekárov, ale systém väčšina z nich využíva. Rezort zdravotníctva tiež pripomína, že sa zaoberá otázkami a zisteniami, na ktoré minulý rok NKÚ upozornilo.
NKÚ poukazuje na to, že systém eZdravie nespĺňa svoj účel. Ide napríklad o elektronickú zdravotnú knižku či laboratórne vyšetrenia. Na svoje zistenia už kontrolóri upozornili aj troch najvyšších ústavných činiteľov. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa zisteniami zaoberá a pripoímna, že pri riešení digitalizácie aj NKÚ vo svojej správe ocenil kroky, ktoré vedenie rezortu podniklo a ďalej podniká. „Elektronizácia zdravotníctva je naďalej procese rozvoja,“ hovorí pre Zdravotnický deník tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva.
Podľa rezortu funguje v rámci systému napríklad eRecept. „Elektronické predpisovanie a vydávanie liekov, zdravotníckych pomôcok či dietetických potravín prispieva k efektívnej a účelnej liečbe pacienta a k zvýšeniu jej bezpečnosti. Umožňuje kontrolu interakcií liekov už pri predpise a zároveň zabraňuje duplicitám,“ pripomína ministerstvo. Aj kontrolóri tvrdia, že jedinou funkčnou a využívanou službou sú eRecepty a ich zmysel sa prejavil najmä počas pandémie, kedy bol obmedzený kontakt lekára s pacientom.
Lekári systém využívajú
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Rastislav Zanovit pre Zdravotnický deník uvádza, že spustenie eZdravia bolo veľmi dobré. Podľa jeho slov ho využíva zhruba 98 percent všeobecných lekárov. „Tvrdenie o nevyužívaní neobstojí. To, že to nefunguje, je len a len chybou poskytovateľov, najmä nemocníc a špecializovaných ambulancií. Päť rokov si neplnia zákonnú povinosť odosialať zápisy do eZdravia. Prečo to nerobia, to neviem, ale keby som bol na strane štátu, tak ich jednoducho prinútim cez ekonomické nástroje,“ zdôraňuje Zanovit.
Dodáva, že ako všeobecný lekár sa v systéme nestretol s chybami. „Akurát je problém, že napríklad cudzincom, ktorí tu pracujú, generujú poisťovne vlastné rodné či identifikačné čísla a vzniká následne chaos, ktorý potom pokračuje, ak takýto zamestnanec potrebuje vystaviť napríklad ePN. Toto, samozrejme, nebolo v takom rozsahu v rokoch 2016 a 2017, kedy sa systém pilotne testoval,“ vysvetľuje predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR.
Zanovit ešte pripomína, že v systéme chýba modul eLab, zápisy z nemocníc a od špecialistov. Elektronický zápis výsledku z laboratórneho vyšetrenia nefungoval ani vlani v októbri, na čo vtedy v rozhovore pre Zdravotnický deník poukázal aj Zanovit. Často opakovaným problémom je aj to, že nie všetci lekári či nemocnice do elektronického zdravotníctva posielajú nálezy. Pacient potom nemá pri iných vyšetreniach všetky údaje na jednom mieste a tie, ktoré nie sú zapísané, by musel napríklad dokladovať.
Systém treba viac otvoriť, tvrdí analytik
Projekt eZdravie stál podľa kontrolórov viac ako sto miliónov eur, ani po 12 rokoch nie je funkčný a je otázne, či ho možno vylepšiť. Kontrolóri v správe upozornili aj na nedostatočnosť v registroch Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Viaceré by mali byť nefunkčné, neúplné či neaktuálne. V národnom onkologickom registri našli národní kontrolóri spracované údaje napríklad len do roku 2012.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský tvrdí, že riešením do budúcna je celý systém viac otvoriť a nechať to na externých hráčov, ktorými budú primárne poisťovne. „NKÚ skritizoval prakticky úplne všetko, od chýbajúceho strategického plánu, cez chaotické riadenie a implementáciu, nadmernú byrokraciu voči zdravotníkom, slabučké využívanie dát, zastaranosť a nefunkčnosť registrov, či chýbajúci dozor. Chyby sa spravili ako na strane ministerstva, tak na strane NCZI. Toto však nie je výnimka, ale pravidlo v zavádzaní elektronickej komunikácie v štáte,“ vysvetľuje.
Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo aj iné eslužby ako napríklad pri narodení dieťaťa. Prinášajú zjednodušenie pre rodičov dieťaťa a tiež pre lekárov. Zahŕňa to elektronizáciu hlásenia o narodení, zápis potvrdenia pre príspevok pri narodení dieťaťa prostredníctvom eZdravia a nahlásenie dohôd o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti novorodencom. Rozbehlo sa aj využívanie ePN, za prvý polrok od spustenia eslužby bola už takmer každá štvrtá práceneschopnosť elektronická.
„Zároveň považujeme za dôležité zdôrazniť, že aktuálne problémy, na ktoré NKÚ už aj v minulosti poukázal, nevznikli zo dňa na deň, ale sú následkom dlhoročnej nečinnosti zo strany predchádzajúcich vedení. Aj napriek tomu, že ministerstvo po voľbách v roku 2020 naštartovalo reformné procesy a presadilo zásadné zmeny, výsledky týchto krokov sa prejavia až po určitom čase,“ dodáva tlačové oddelenie.
Miroslav Homola
